V liečbe rakoviny sa zlepšujeme, no výhľad do budúcnosti nie je priaznivý. Očakáva sa, že počet pacientov bude naďalej rásť. Dáta o chorých zbiera aj Európska komisia. Ako dopadlo Slovensko?
Na rakovinu zomiera z roka na rok menej Slovákov. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami ale patríme medzi najhorších. V roku 2021 zomrelo na nádorové ochorenie podľa odhadov 275 ľudí na sto tisíc obyvateľov. Priemer bol 235 úmrtí.
Aj vo výskyte rakoviny sme na tom horšie ako zvyšok Európy. Rozdiely sú najmä pri mužoch. Kým u nás diagnostikovali rakovinu 757 Slovákom, v Európskej únii ich bolo menej – 684 prípadov. Ide najmä o rakovinu prostaty, hrubého čreva a konečníka, pľúc a močového mechúra.
Pri ženách je to naopak. Zo 100 tisíc žien trpelo nádorovým ochorením 469 Sloveniek, zatiaľ čo v EÚ to bolo 488 žien. Diagnostikujú im najčastejšie rakovinu prsníka, hrubého čreva a konečníka, pľúc a rakovinu maternice.
Vyhliadky žiaľ nie sú dobré. Odhaduje sa, že prípady rakoviny sa do roku 2040 zvýšia o jednu štvrtinu. Nádejou by mohla byť umelá inteligencia.
Mohla by to byť vraj najväčšia revolúcia v histórii medicíny. Umelá inteligencia by podľa odborníkov vedela na Slovensku zachrániť aspoň tisícky ročne. Ako ale taká umelá inteligencia v medicíne vyzerá?
„Umelú inteligenciu by sme si mohli predstaviť asi tak, ako keď sa vy pozeráte na niečo maličké a vidíte určité detaily a teraz my vám dáme tie okuliare a vidíte viacej, vidíte presnejšie, skôr zbadáte o čo ide. Čiže je to nástroj, ktorý vám rozšíri vaše schopnosti a možnosti,“ vysvetlil klinický onkológ Štefan Korec.
Ide o super-zložitý výkonný počítač s novým softvérom, ktorý napríklad dokáže zachytiť aj tie najmenšie detaily na mamografe, CT či magnetickej rezonancii.
„Ľudské oko má určité limitované schopnosti čo všetko zbadá. Za asistencie umelou inteligenciou sme schopní zvýšiť výkonnosť lekárov o 20 percent,“ dodal onkológ.
Čiastočne by vedela vyriešiť aj problém s nedostatkom lekárov tak, že by ušetrila čas, ktorý strávia za počítačom.
„Lekár sa nebude s vami baviť spoza počítača. Počítač bude zachytávať váš rozhovor, spracuje mu chorobopis a odporučí ďalší krok. Predstavte si, že mi pošle pacient prepúšťaciu správu. Stroj si to načíta a povie ,Na základe týchto údajov pacienta sa jedná o taký typ nádoru s takým podtypom v takomto štádiu a s takýmto genetickým profilom, s takýmto nálezom CTčka, s takýmto klinickým nálezom,‘“ popísal Korec.
Na základe symptómov a ostatných zdravotných dát navrhne lekárovi možnosti liečby, a ten sa rozhodne, ako bude ďalej postupovať.
Umelá inteligencia by mohla pomôcť aj s nasmerovaním a objednávaním pacienta. Ten by tak nemusel blúdiť systémom a zháňať si akéhokoľvek špecialistu sám.
Pacientske organizácie totiž upozorňujú na to, že práve blúdenie systémom je často dôvodom odhalenia ochorenia v pokročilom štádiu.
„Poviem taký môj osobný posledný príklad s pacientkou z minulého roka, ktorá si v máji minulého roku našla prvý možný príznak rakoviny prsníka. Okamžite začala konať. Prešla zobrazovacími vyšetreniami, ale žiaľ, na biopsiu sa dostala až v novembri. Pred Vianocami dostala prvý termín u onkológa, ktorý jej navrhol pri šesťcentimetrovom nádore, čo už je naozaj pokročilé, termín až vo februári,“ povedala koordinátorka portálu onkoinfo Žofia Lysá.
Vyriešiť by to mohla virtuálna čakáreň ovládaná umelou inteligenciou.
„Všeobecný lekár správu zavesí do virtuálnej čakárne a týmto všetkým zabliká na obrazovke. Je to pacient s podozrením na malígne ochorenie. A systém oznámi všeobecnému lekárovi o tvojho pacienta je postarané a oznámi aj pacientovi, máte termín,“ uviedol Korec.
Projekt sa uchádza o európske peniaze, ktoré má v rukách Výskumná a inovačná autorita spadajúca pod Úrad vlády. Stáť by to malo štyri milióny eur. Ak sa má ale uviesť do praxe, neskôr bude potrebovať podporu ministerstiev zdravotníctva a informatizácie.
„Akejkoľvek transformácii by mala predchádzať otvorená odborná diskusia nielen o tom, ako môže umelá inteligencia prospieť budúcej zdravotnej starostlivosti, ale aj o identifikácii a objasnení hlavných rizík, ktoré predstavuje umelá inteligencia v zdravotníctve. MZ je otvorené a pripravené na dialóg,“ uvádza ministerstvo zdravotníctva v stanovisku.
„Na základe medializovaných informácií vnímame projekt transformácie onkologickej starostlivosti prostredníctvom umelej inteligencie ako zmysluplný. Radi sa oboznámime s jeho detailmi,“ dodalo MIRRI v stanovisku.
Ak projekt dostane finančnú podporu, pilotnú fázu by chceli spustiť na jeseň tohto roka v dvoch slovenských nemocniciach – v Trenčíne a v Nitre. Celoplošne by sa umelá inteligencia v medicíne na Slovensku mohla začať používať na budúci rok.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
