V dnešnej rýchlej dobe čoraz viac ľudí trpí syndrómom vyhorenia. Vysoký stres z práce a sústavné povinnosti doháňajú ľudí k vyčerpaniu a depresii. Je však možné týmto situáciám predísť, a to spomalením a užívaním si aj chvíľ, keď človek doslova nič nerobí.
Mladé generácie si v poslednej dobe omnoho viac uvedomujú vplyv práce na ich mentálne zdravie. Volia preto rôzne metódy toho, ako predísť absolútnemu zrúteniu. Niektorí si osvojili koncept spomalenia v živote, iní obmedzili svoju prácu iba na nevyhnutné minimum, píše BBC.
Autorka Emma Gannon nedávno publikovala knihu, v ktorej popísala svoj život počas roka, kedy nič nerobila. Jednoducho si užívala 12 mesiacov voľna.
Gannon sa však pre takýto radikálny životný štýl nerozhodla sama. Trpela veľmi zlým prípadom syndrómu vyhorenia a nemala inú možnosť ako prestať pracovať. Po roku oddychu a bez práce sa mentálne zotavila.
„Keď sa obzriem späť, vidím veľa varovných signálov – cítila som sa veľmi zmätená, mala som pulzujúce bolesti hlavy, nebola som schopná sústrediť sa na veci,“ uviedla Gannon.
V roku 2022 prešlo jej telo do režimu núteného vypnutia. „Nemohla som sa pozerať na telefón, nemohla som sa pozerať na obrazovku, nemohla som chodiť po ulici bez toho, aby som sa necítila krehko,“ zverila sa. Vtedy pochopila dôležitosť odpočinku.
Za posledné roky vyšlo čoraz viac publikácií o tom, ako musia ľudia spomaliť, ako je oddych neoddeliteľnou súčasťou života a aké je nezdravé nepretržite pracovať.
Zmena trendu z neustáleho pracovania a dosahovania veľkých výsledkov na úplne opačný životný štýl pokoja a oddychu podľa Gannon nastala pre to, že sú všetci už unavení. „Všetci sa nejakým spôsobom snažíme udržať všetky lopty vo vzduchu,“ dodala.
Ďalším veľkým faktorom je technológia. Ukázalo sa, že schopnosť odpovedať na e-maily na našich telefónoch v skutočnosti ľuďom nezvýšila efektívnosť, len ich to prinútilo viac pracovať.
Pre mnohých, ktorí sa začali obracať proti kultúre neúnavného pracovania, bola pandémia zásadnou zmenou. Veľa ľudí nemali inú možnosť, len spomaliť, pracovať z pohodlia domova alebo nerobiť nič. Viacerí sa po pandémii nechceli vrátiť do zabehnutých koľají z minulosti.
Chronické vyhorenie je podľa Gannon výsledkom života v globálnom kapitalizme. Dúfa, že súčasný odklon od neustáleho hľadania ďalšej práce a povinností by mohol byť zdravým znamením pre našu spoločnosť.
Možnosť oddychovať je však privilégiom, ktoré si nemôže každý dovoliť. Mnohé z liečebných aktivít, o ktorých Gannon píše vo svojej knihe, stoja peniaze.
Gannon priznáva, že mala veľké šťastie, že mohla prestať pracovať. Naznačila však, že ide o posun mysle. Netreba sa odstrihnúť od pracovného života na rok. Stačí pár dní či týždeň dovolenky, ktoré človek môže stráviť aj v pohodlí domova.
Pozrite si reportáž Televíznych novín o oddychových zónach na školách:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
