Práve takáto počítačová vizualizácia čiernej diery úchvatným spôsobom demonštruje to, čo mal Albert Einstein na mysli, keď prezradil, že gravitácia dokáže ohýbať časopriestor.
Zaujímalo vás niekedy, čo sa stane, keď vás pohltí čierna diera? Teraz, vďaka novej, pôsobivej vizualizácii vytvorenej na superpočítači NASA, sa diváci môžu ponoriť do horizontu udalostí, do bodu čiernej diery, odkiaľ niet návratu.
„Ľudia sa na to často pýtajú a simulácia týchto ťažko predstaviteľných procesov mi pomáha prepojiť matematiku z teórie relativity so skutočnými dôsledkami v skutočnom vesmíre,“ povedal Jeremy Schnittman, astrofyzik z Goddard Space Flight Center NASA v Greenbelte v štáte Maryland, kde vznikla vizualizácia.
„Takže som simuloval dva rôzne scenáre, jeden, kde kamera - náhrada za odvážneho astronauta - jednoducho minie horizont udalostí a následne je vymrštená ako z praku do vesmíru, a ďalší (scenár), kde prekročí hranicu a spečatí svoj osud,“ vysvetlil vedec.
Vizualizácie sú dostupné vo viacerých formách. Vysvetľujúce videá fungujú ako sprievodcovia pamiatkami, ktorí osvetľujú bizarné dôsledky Einsteinovej všeobecnej teórie relativity.
Verzie vykreslené ako 360-stupňové videá umožňujú divákom počas cesty sa rozhliadnuť všade okolo, zatiaľ čo iné sú koncipované ako ploché mapy celej oblohy.
Na vytvorenie vizualizácií sa Schnittman spojil s kolegom vedcom z Goddardu Brianom Powellom a použil superpočítač Discover v Centre pre simuláciu klímy NASA.
Projekt vygeneroval približne 10 terabajtov údajov – čo zodpovedá zhruba polovici odhadovaného textového obsahu v Kongresovej knižnici – a trval približne 5 dní, keď bežal iba 0,3 % zo 129 000 procesorov Discover. Rovnaký výkon by na typickom notebooku trval viac ako desať rokov.
Prvýkrát v histórii sa podarilo čiernu dieru zachytiť na fotografii iba v apríli 2019, kedy vedecký tím s 200 členmi vytvoril pomocou 8 rádiových teleskopov reálnu fotografiu tohto kolapsaru v galaxii Mesier 87, ktorá sa od Zeme nachádza 55 miliónov svetelných rokov. Výsledok bol obrovským historickým a vedeckým úspechom.
Vedcom sa tak potvrdili ich predstavy o tom, ako vyzerá čierna diera. V jej strede sa nachádza čierna oblasť, teda horizont udalostí, pri ktorom nie je žiadna častica dosť rýchla na to, aby z neho unikla. Okolo čiernej diery sa potom nachádza aj svetlý disk, ktorý predstavuje materiál priťahovaný gravitačnou silou a svetlo na horizonte udalostí.
Toto svetlo však prichádza spoza čiernej diery, no jej gravitácia je tak neuveriteľne silná, že ohýba časopriestor, čím ovplyvňuje aj cestu svetla okolo jej stredu.
Vo vizualizácii od NASA sa však nachádzajú aj svetlé oblasti, ktoré predstavujú magnetické polia ako prechádzajú vírom plynov. Plyn najbližší k stredu diery ju obieha takmer rýchlosťou svetla.
Na okraji disku čiernej diery sa potom nachádza hmota, ktorá sa pohybuje pomalšie. Práve tento rozdiel v rýchlosti potom vytvára tmavé a svetlé pruhy disku. Tmavší plyn naľavo od disku je pritom svetlejší ako ten vpravo, čo vysvetľuje fakt, že plyny na ľavej strane sa k nám pomyselne približujú.
Na základe Einsteinovej teórie relativity majú vyšší jas ako plyny na pravej strane, ktoré sa na vizualizácii vzďaľujú. Práve takáto počítačová vizualizácia čiernej diery úchvatným spôsobom demonštruje to, čo mal Albert Einstein na mysli, keď prezradil, že gravitácia dokáže ohýbať časopriestor.
„Ak by ste mali na výber, radšej chcete spadnúť do supermasívnej čiernej diery,“ hovorí Schnittman. Čierne diery, ktoré obsahujú hmotu až 30 hmotností Slnka, majú oveľa menšie horizonty udalostí a silnejšie slapové sily, ktoré môžu roztrhnúť blížiace sa objekty skôr, ako sa dostanú k horizontu.
K tomu dochádza, pretože gravitačná sila na konci objektu bližšie k čiernej diere je oveľa silnejšia ako na druhom konci. Dopadajúce predmety sa naťahujú ako rezance, proces, ktorý astrofyzici nazývajú špagetifikácia.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívny príspevok o najbližšej čiernej diere v našej galaxii.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
