Donald Trump vyvolal rozruch svojím vyhlásením, že v prípade znovuzvolenia za prezidenta nepomôže napadnutému členovi Severoatlantickej aliancie, ktorý si neplní finančné záväzky. Výroky bývalého prezidenta sú varovaním aj pre Slovensko, ktoré na obranu vynakladá len minimum, na ktorom sa spojenci dohodli. Západní analytici sa zhodli, že aj keď zrejme ide o blafovanie, Trumpove slová ohrozujú jednotu Aliancie a povzbudzujú jej nepriateľov.
Donald Trump v rámci prezidentskej kampane pritvrdzuje. Jeho víkendové vyhrážky spojencom vystrašili celý západný svet a ukázali jeho neotrasiteľnú stranícku pozíciu.
V rámci predvolebného mítingu v Južnej Karolíne pohrozil členským krajinám NATO, ktoré si neplnia svoje finančné povinnosti, že sa v prípade jeho zvolenia nebudú môcť spoliehať na ochranu Aliancie pred Ruskom.
Trump už v rokoch 2017 až 2021, keď bol prezidentom, tvrdo tlačil na to, aby členské krajiny Severoatlantickej aliancie splnili svoj záväzok, že na obranu budú dávať najmenej dve percentá svojho hrubého domáceho produktu.
V najnovšom vyhlásení však zašiel ešte ďalej. Spomenul pritom rozhovor s nemenovaným „prezidentom veľkej európskej krajiny“, ktorému povedal, že musí platiť.
„Povedal som: ‚Všetci musia platiť.‘ On povedal: ‚No ak nezaplatíme, budete nás stále chrániť?‘ Povedal som: ‚Určite nie.‘ Nemohol tej odpovedi uveriť,“ vyhlásil Trump. Americký exprezident dokonca povedal, že by Rusko „povzbudzoval“, aby si robilo, čo sa mu len zachce.
Vojenských expertov najviac zarazil práve Trumpov dôvetok o tom, že by Rusku ponechal voľné ruky.
„Je to výrok podrývajúci základné piliere Severoatlantickej aliancie, ktorá je postavená na princípe ‚všetci za jedného, jeden za všetkých‘. Treba si uvedomiť, že NATO nie je nejaká finančná korporácia, kde sa počíta, kto koľko na spoločnú obranu prispeje,“ uviedol pre TVNOVINY.sk generál vo výslužbe Pavel Macko, ktorý bol najvyššie postaveným Slovákom v štruktúrach NATO.
Účinnosť Aliancie je podľa neho v schopnosti odradiť potenciálnych protivníkov a to je možné iba vtedy, ak vysiela navonok jednotný signál, že budeme brániť každý meter štvorcový územia, bez ohľadu na to, o ktorú členskú krajinu ide. Podmieňovanie pomoci minimálnym príspevkom je začiatkom konca Aliancie.
„Všetci vieme, že Donald Trump veľa hovorí, ale jeho akcie v skutočnosti nie sú až také zlé. Bol predsa pri moci a Severoatlantickú alianciu nerozbil. Počas svojej vlády dokonca pokračoval v posilňovaní východného krídla NATO. Týmito vyhláseniami však dáva signál prezidentovi Putinovi, že aj o bezpečnosti NATO sa dá vyjednávať a že je to iba otázka ceny, ktorú za to ponúkne. Kremeľ si to môže vysvetliť tak, že nejaká menšia agresia voči krajine NATO by sa nemusela stretnúť s tvrdou odozvou. Rovnako si to môže vysvetliť aj Irán, Severná Kórea alebo Čína,“ varuje Macko, podľa ktorého má však Trump aj v niečom pravdu.
„Prezident Trump má oprávnenú kritiku, že nerovnováha v zdieľaní záťaže na kolektívnu obranu medzi Európou a USA trvá už príliš dlho. Toto je však niečo, čo by mal komunikovať priamo s lídrami dotknutých krajín. Takéto výroky si nedovolil povedať ani jeden americký prezident od založenia NATO. Takéto výroky na volebné mítingy nepatria,“ dodal Macko.
Trumpove slová vyvolali kritické reakcie lídrov členských krajín NATO, ale aj samotného Bieleho domu, ktorý je v rukách demokrata a Trumpovho hlavného súpera v tohtoročných prezidentských voľbách Joea Bidena.
„Povzbudzovať vražedné režimy na inváziu do krajín našich najbližších spojencov je odporné a šialené. Ohrozuje to americkú národnú bezpečnosť aj globálnu stabilitu,“ povedal hovorca Bieleho domu Andrew Bates.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v nedeľu varoval pred vyhláseniami, ktoré podkopávajú bezpečnosť NATO. Hoci nespomenul Trumpa, je jasné, že reagoval práve na jeho výrok.
„Akýkoľvek návrh, že sa spojenci nebudú navzájom brániť, podkopáva bezpečnosť nás všetkých vrátane USA,“ povedal Stoltenberg.
Dodal však, že bez ohľadu na výsledok prezidentských volieb v USA očakáva, že Washington zostane silným a oddaným spojencom NATO.
Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell v reakcii na Trumpov výrok povedal, že NATO nemôže byť vojenskou alianciou závislou od rozmarov amerického prezidenta.
„NATO nemôže byť vojenskou alianciou ‚a la carte‘... závislá od humoru prezidenta USA,“ povedal v pondelok Borrell, pričom použil výraz pre ľubovoľný výber jedál z reštauračného jedálneho lístka.
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu zverejnilo vyhlásenie, v ktorom poukázalo na princíp solidarity Aliancie.
„Jeden za všetkých a všetci za jedného. Toto krédo NATO chráni viac ako 950 miliónov ľudí - od Anchorage (mesta na Aljaške) po turecké mesto Erzurum,“ uviedlo. Slová exprezidenta USA však priamo nespomenulo.
Zatiaľ čo lídri západných krajín sú v reakcii na výrok exprezidenta jednotní, zložitejšie je to v samotnej republikánskej strane, za ktorú bude Trump zrejme tento rok znova kandidovať.
Veľká časť republikánov totiž považuje NATO za základ nielen európskej, ale aj americkej bezpečnosti. Napokon článok 5 o kolektívnej obrane bol zatiaľ aktivovaný len raz. Po 11. septembri 2001, kedy došlo k obrovskému teroristickému útoku na USA.
Väčšina republikánskych politikov napriek tomu výroky bagatelizovala. Víkendové vyhrážky členským štátom NATO ukázali jeho neotrasiteľnú stranícku pozíciu.
Republikánske špičky sa za neho postavili s argumentom, že iba zvolil nevhodné slová. „Dajte mi pokoj, veď je to Trump. Jediné, čo k tomu môžem povedať, je, že počas jeho vlády žiadny štát nepodnikol akúkoľvek inváziu. Pointou malo jednoducho byť, že štáty by mali platiť,“ uviedol pre denník The New York Times republikánsky senátor Lindsey Graham.
Opatrná kritika prišla od Trumpovej jedinej súperky v primárkach Nikki Haleyovej a odstupujúceho Chrisa Christieho.
„Chceme, aby spojenci v NATO niesli svoj podiel. Existujú však spôsoby, ako to urobiť bez toho, aby sme hovorili Rusku, nech si s týmito krajinami poradia. To nie je to, čo chceme,“ uviedla Haleyová.
Donald Trump je svojimi prestrelenými výrokmi známy. Už počas svojho úradovania v Bielom dome povedal šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, že Európa v prípade vonkajšieho napadnutia nemôže počítať s pomocou Spojených štátov. Tvrdí to eurokomisár Thierry Breton, ktorý podľa médií túto spomienku zdieľal na akcii v Európskom parlamente.
Podľa Bretona Trump pred rokmi tiež povedal, že „NATO je mŕtve“, USA alianciu opustí a „vy my dlhujete 400 miliárd dolárov, lebo ste neplatili... čo ste mali platiť na obranu“.
John Bolton, ktorý v rokoch 2018 a 2019 pôsobil ako Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť, vo svojej knihe z roku 2020 napísal, že sa prezident pohrával aj so scenárom amerického odchodu z aliancie.
Tieto tvrdé nekompromisné vyjadrenia však podľa analytikov pramenia najmä z toho, že Trump si do politiky preniesol svoj štýl vyjednávania z obchodnej sféry, ktorého súčasťou je aj blafovanie.
Americký Kongres totiž vlani v decembri schválil zákon, ktorý zakazuje aj budúcim prezidentom jednostranne, teda bez súhlasu Kongresu, opustiť Severoatlantickú alianciu. Za schválenie zákona pritom hlasovali dve tretiny všetkých republikánskych kongresmanov.
„Je to skôr politické vyhlásenie, za ktorým nie je žiadna reálna úvaha. Vnímam to ako snahu donútiť Európu kupovať americké zbrane. Trump tým vychádza v ústrety ultrakonzervatívnej časti republikánskych voličov, ktorí nechcú ani pomáhať Ukrajine. Rovnako ako v minulom volebnom období by som však čakal, ak sa stane prezidentom, že v úrade svoju rétoriku prispôsobí dlhodobým záväzkom USA,“ myslí si český vojenský expert Jiří Vojáček.
Transakčný prístup republikánskeho lídra sa okrem toho prejavuje tak, že vytvára spojenectvá na základe osobných dohôd s lídrami a obchodu namiesto dohôd postavených na hodnotách a zmluvách.
O tom, že Trumpove slová o vystúpení z NATO nie sú až také horúce, svedčia aj oficiálne webové stránky prezidentskej kampane Donalda Trumpa, kde sú na informácie ohľadom Severoatlantickej aliancie iba veľmi stručné, pripomína Business Insider.
„Musíme dokončiť proces, ktorý sme začali počas môjho prvého funkčného obdobia, ohľadom zásadného prehodnotenia účelu NATO a jeho poslania,“ stojí na webových stránkach. Čo konkrétne oznámenie znamená, Trumpov tím ani po opakovaných otázkach novinárov neuviedol.
Analytici však na druhej strane dodávajú, že vyhrážaním sa opustením článku 5 Trump podkopáva jeho odstrašujúcu hodnotu bez toho, aby v tejto veci aj skutočne konal.
Článok 5 totiž nezaručuje automatickú vojenskú reakciu na pomoc napadnutému spojencovi. To znamená, že jeho sila závisí od jasných vyhlásení politických lídrov, že bude podporený činmi.
„To je, samozrejme, vec Spojených štátov, kam prípadne pošlú vojakov, pričom článok 5 Washingtonskej zmluvy jasne nešpecifikuje, akú podobu má mať vojenská pomoc v prípade napadnutia spojenca,“ doplnil Vojáček s tým, že pokušenie protivníkov otestovať záväzok NATO v oblasti kolektívnej obrany preto môže len narastať.
Podľa bývalého úradníka amerického ministerstva obrany Nicholasa Williamsa však Trump zabúda na to, že Aliancia poskytuje USA množstvo výhod.
Jeho presvedčenie, že Európania vyciciavajú amerických daňových poplatníkov, sa podľa Williamsa nezakladá na faktoch.
„Prevažná väčšina prostriedkov vynaložených v Európe je európskeho pôvodu,“ povedal Williams pre Sky News. „Rozpočet USA je globálny, európsky rozpočet je zvyčajne zameraný na Európu, takže ignoruje niektoré základné fakty o výdavkoch NATO,“ dodal s tým, že Trump je posadnutý tým, že to bude práve on, kto vyrieši nerovnováhu výdavkov Aliancie.
Trump podľa analytikov zámerne ignoruje fakt, že minimálny dvojpercentný príspevok na obranu nie je podmienkou členstva v NATO ani pre aktiváciu článku 5 o spoločnej obrane napadnutej krajiny ostatnými členmi aliancie.
Problémom však je, že dlhotrvajúce podfinancovanie európskej časti NATO, ktorá by pritom s ohľadom na počet obyvateľov i celkovú ekonomickú výkonnosť mala byť silnejšia ako USA, vytvorilo situáciu, keď bez účasti USA nie je Severoatlantická aliancia akcieschopná.
A to preto, že mnohé drahé, moderné a na vedenie vojny nutné zbrane a logistické prostriedky jednoducho Európa nemá v dostatočnom množstve, ak ich vôbec má.
To nielen komplikuje obranyschopnosť Európy, ale vytvára aj stav, keď USA majú v rámci NATO väčšie slovo, než by mali mať, ak by európska časť Aliancie bola vojensky silnejšia a od Spojených štátov nezávislejšia.
Český bezpečnostný analytik Tomáš Pojar v rozhovore pre Český rozhlas v týchto dňoch vyhlásil, že pri vydávaní dvoch percent na obranu by sa európska časť NATO mohla v dohľadnej dobe stať od USA strategicky nezávislou, čo by jej obranyschopnosti pomohlo. „Nebude to však hneď,“ uviedol Pojar.
Nemecký think tank DGAP (Deutsche Gesellschaft für Auswärtige Politik) na konci minulého roku varoval, že európski členovia NATO majú len tri až päť rokov na to, aby sa pripravili na možný ruský útok na východné krídlo NATO. Preto treba s výrazným zvýšením výroby zbraní a tempa celkovej obnovy európskych armád začať už teraz.
Rusko, ktoré čiastočne prešlo na vojnovú ekonomiku, dnes vyrába zhruba štyri milióny delostreleckých granátov ročne, pričom štáty EÚ dokopy len niečo vyše jedného milióna. Pritom HDP Ruska predstavuje len jednu osminu HDP EÚ.
Spojené štáty sú vzhľadom na veľkosť ekonomiky dlhodobo najväčším prispievateľom do rozpočtu NATO. Za posledné desaťročie zvyčajne vyčlenili na obranu približne 3,5 % svojho HDP. Napríklad v roku 2023 to bolo odhadom 860 miliárd dolárov, čo je asi 68 % z celkového počtu všetkých spojencov NATO.
USA svojím tlakom, ale hlavne ruská agresia na Ukrajine, donútila európske krajiny NATO, pomerne rýchlo zvyšovať svoje výdavky na obranu. Ešte dnes však viac ako dve percentá HDP dáva na obranu asi len tretina európskych členských krajín aliancie (11 z 31). Mimochodom, desať z nich sa nachádza v blízkosti ruských hraníc.
To by sa však v nasledujúcom roku malo zmeniť. Ak sa splnia spojenecké sľuby, ktoré dali krajiny minulý mesiac - a ak sa Švédsko napokon stane tridsiatym druhým členom aliancie, polovica členov NATO dosiahne hranicu 2 percent pred začiatkom funkčného obdobia budúceho prezidenta USA. Poslednou krajinou, ktorá sa zaviazala prispieť najmenej dvomi percentami HDP, je Nemecko.
Trumpove výroky sú varovaním aj pre Slovensko, ktoré na obranu vynakladá potrebné minimum, na ktorom sa spojenci zhodli, a teda dve percentá HDP. V roku 2023 išlo o sumu 2,45 miliardy eur. Výdavky na obranu vo výške 2,01 percenta HDP sú plánované aj v rokoch 2024 a 2025. Pritom ešte v roku 2014 dosahovali výdavky Slovenska na obranu len 752 miliónov eur, teda 0,98 percenta HDP.
Trump pevne vykročil za ziskom republikánskej nominácie pre novembrové prezidentské voľby v USA. Viac v príspevku v priloženom videu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
