V Brazílii existujú väznice bez dozorcov a zbraní, k násilným vzburám nedochádza

Zdroj: Shutterstock/OFFFSTOCK

Tento systém väzenských zariadení sa dostáva čoraz viac do povedomia pre bezpečnejší, lacnejší a ľudskejší prístup k väzňom.

Brazília je krajina so štvrtou najväčšou väzenskou populáciou na svete. Pod drobnohľad sa často dostáva práve pre opakujúce sa násilné vzbury, preplnenosť a otrasné podmienky, v ktorých musia väzni žiť.

Výnimkou nie sú ani ženské väznice. Ako tvrdí 26-ročná väzenkyňa Tatiane Correia de Lima, takéto miesta kradnú ženám ženskosť. Len nedávno ju však premiestnili do zariadenia, ktoré zastrešuje Asociácia pre ochranu a asistenciu odsúdeným (Apac).

Tento systém väzenských zariadení sa dostáva čoraz viac do povedomia pre bezpečnejší, lacnejší a ľudskejší prístup k väzňom v krajine, ktorá v tejto oblasti čelí kríze, napísala BBC.

Apac, ktorých jej v krajine už 49, umožňuje ženám nosiť vlastné oblečenie, mejkap, môžu mať so sebou zrkadlá či farbiť si vlasy. „Bolo zvláštne vidieť sa opäť v zrkadle. Nespoznala som samu seba," uviedla Lima, matka dvoch detí.

Aby sa však väzni dostali do Apac systému, museli preukázať ochotu pracovať a učiť sa, čo je súčasťou filozofie systému. Nie sú tam strážnici ani zbrane a návštevníkov víta odsúdený, ktorý odomyká hlavnú bránu do malého ženského väzenia.

Apac väznice v roku 1972 založila skupina katolíkov, v súčasnosti sú podporované talianskou neziskovou organizáciou a brazílskou organizáciou na pomoc odsúdeným.

Väzni sa nazývajú „recuperandos", teda zotavujúci sa ľudia. Musia študovať a pracovať, niekedy v spolupráci s miestnymi komunitami. Ak to nerobia alebo sa tomu vyhýbajú, riskujú vrátenie do klasických väzníc. Došlo tam už aj k bitkám, no zatiaľ sa nevraždilo. 

Neprítomnosť dozorcov znižuje napätie, veď niektoré ženy si tam odpykávajú doživotné tresty za hrdelné zločiny, no atmosféra je pokojná.

„Stále sa snažím zabudnúť na staré väzenie. Hodili nás všetkých do jednej miestnosti, 20 žien. Spali sme na zemi, na špinavých matracoch, jedlo sa nedalo jesť," povedala odsúdená Aguimara Patricia Silvia.

Väzenkyne si však privilégia musia zaslúžiť. Všetky nové odsúdené sú najprv v uzatvorených priestoroch, postupne získavajú prácou a štúdiom prístup do polootvorených častí budov. Pri dostatočnom progrese dokonca môžu aj väzenie opustiť.

Podľa expertov ženská väzenská populácia v posledných rokoch stúpla, pretože ženy sú často zainteresované v zločine, ktorých iniciátormi sú ich partneri.