Maďarsko neschválilo pridelenie ďalšej tranže vojenskej pomoci Ukrajine z prostriedkov Európskeho mierového nástroja (EPF). V e-maile pre agentúru Reuters to v utorok potvrdila tlačová služba maďarskej vlády.
EPF, ktorý vznikol v roku 2021, je mimorozpočtovým nástrojom zameraným na zvýšenie schopnosti EÚ predchádzať konfliktom, budovať mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť.
Maďarsko prostredníctvom vyhlásenia oznámilo, že nesúhlasí s tým, aby Európska únia spolu s ďalšími existujúcimi nástrojmi využívala EPF "výlučne na podporu Ukrajiny, pretože to neumožňuje vyčleniť dostatočné prostriedky na presadzovanie záujmov EÚ v iných oblastiach."
Ako iné oblasti, kde by sa prostriedky EPF mohli použiť, uviedla Budapešť napríklad Balkán či severnú Afriku.
"Pre maďarskú vládu je kľúčové, aby sa tieto otázky vyjasnili, a preto neschválila vyplatenie ďalšej tranže z EPF," dodal úrad hovorcu maďarskej vlády.
Podľa Reuters poskytla EÚ na vojenskú podporu Ukrajiny v rámci EPF celkovo približne 3,6 miliardy eur.
Maďarsko, ktoré je členom EÚ i NATO, po vpáde ruskej armády na územie Ukrajiny odmietlo tomuto svojmu susedovi poskytnúť akúkoľvek vojenskú pomoc.
Maďarsko tiež opakovane kritizovalo sankcie, ktoré EÚ uvalila voči Rusku. Ide o sankcie, ktoré musia byť schválené jednomyseľne všetkými 27 členskými štátmi EÚ. Napriek svojej kritike Maďarsko doteraz podporilo všetky dohodnuté reštriktívne opatrenia voči Rusku.
Maďarsko sa dostalo do sporu s Bruselom, ktorý pozastavil vyplácanie prostriedkov EÚ na obnovu, kým budapeštianska nacionalistická vláda nezavedie reformy na zlepšenie nezávislosti súdnictva a boj proti korupcii.
Napätie vo vzťahoch medzi premiérom Viktorom Orbánom, ktorý je pri moci od roku 2010, a EÚ a jej výkonnou zložkou, Európskou komisiou, zavládlo po tom, ako Budapešť obmedzila práva migrantov a sprísnila kontrolu štátu nad mimovládnymi organizáciami, akademickým prostredím, médiami a súdmi.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo