Čo je dôvodom takejto veľkej straty? Zatiaľ, čo ľudská populácia je z roka na rok početnejšia, v živočíšnej ríši je to presne naopak.
Za 40 rokov sme prišli o viac ako polovicu zvierat. Podľa odborníkov za to vraj môžeme najmä my ľudia a naše narastajúce nároky na život. Robin Freeman z londýnskej zoologickej spoločnosti uvádza, že populácia voľne žijúcich zvieracích druhov poklesla o celých 56 percent.
Hlavnou príčinou sú ľudia a v neposlednom rade klimatické zmeny.
„Ak teraz spoločne zabojujeme a znížime neúnosne veľké nároky na prírodu, tento stav môžeme zlepšiť. Otázne je, či bude existovať aj politická a ekonomická vôľa," hovorí Robin Freeman.
Najväčšie straty zaznamenali v oblasti trópov, špeciálne v Latinskej
Amerike. Len počet tigrov klesol za storočie zo stotisíc na
tritisíc. Nosorožce zase doplatili na pytliakov, ktorí ich zabíjajú pre
rohy.
To, ako zodpovedne sa ľudia správajú k prírode sa pritom v jednotlivých častiach sveta výrazne líši. Keby boli všetci obyvatelia rovnako nezodpovední ako napríklad v Katare či v Spojených štátoch, svet by namiesto jednej potreboval aspoň štyri planéty.
Hlavnou príčinou sú ľudia, ťažba dreva, enormné čerpanie vody, strata prirodzeného prostredia, lov a v neposlednom rade klimatické zmeny.
LONDÝN/Tv Markíza
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo