Analytik Petr Boháček priblížil, na čo sa Donald Trump v oblasti zahraničnej politiky počas svojho druhého funkčného obdobia.
V pondelok večer bude republikán Donald Trump inaugurovaný za 47. prezidenta Spojených štátov. Analytik Petr Boháček z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) uviedol, že Trumpova zahraničná politika sa počas jeho druhého funkčného obdobia zameria na návrat k jasnému dôrazu na národné záujmy USA. Preferovať bude najmä pragmatické a účelové partnerstvá, ktoré budú reflektovať ich vlastné strategické ciele.
Podľa analytika sa v prvých dňoch a týždňoch svojho druhého prezidentského mandátu Trump zameria najmä na konflikty v Pásme Gazy a na Ukrajine. „Trump bude chcieť posilniť svoju pozíciu štátnika, ktorý dokáže priniesť veľké dohody,“ tvrdí Boháček. V Gaze sa Trump pokúsi o prímerie a stabilizáciu situácie, i keď tento proces bude podľa neho narážať na rad prekážok.
V otázke Ukrajiny český analytik neočakáva, že by Trump vyhovel požiadavkám ruského prezidenta Vladimira Putina, ako si mnohí myslia. „Naopak bude hľadať riešenia, ktoré bude prezentovať ako víťazstvo pre USA, napríklad tlakom na ukončenie vojny prostredníctvom kompromisov, ktoré nezahŕňajú úplnú kapituláciu Ukrajiny,“ povedal Boháček.
Vo svete v uplynulých dňoch rezonovali najmä Trumpove kontroverzné vyjadrenia ohľadom Grónska, Panamy a Kanady. Trump opakovane vyhlásil, že chce získať Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánska, pod kontrolu USA a nevylúčil ani vojenskú intervenciu.
Analytik sa domnieva, že v uplynulom čase došlo k posunu vnímania americkej zahraničnej politiky, za ktorý môže medzinárodne nepopulárny Trump. „Realita je však taká, že iba ukazuje Spojené štáty také, aké vždy boli. USA vždy konali vo svojom vlastnom záujme a často dokázali tento záujem prezentovať ako súčasť medzinárodného liberálneho poriadku alebo ako prospešný pre svojich spojencov,“ uviedol.
Tento rámec sa podľa Boháčka mení a najmä európski spojenci neboli doteraz plne pripravení na novú realitu na rozdiel od juhoamerických a ázijských štátov, ktoré už majú historickú skúsenosť s asertívnejšou americkou politikou. Trump zrejme bude viac využívať ekonomický a vojenský nátlak, ale tento posun nepovažuje expert za novinku. Výroky na adresu Kanady, Grónska a Panamy vníma ako vedľajšie a ich cieľom je ukázať, že Trump je stále netradičný.
Boháček taktiež upozorňuje, že Trumpove druhé funkčné obdobie prichádza v období, keď multipolarita a geopolitická rivalita redefinujú medzinárodný systém. „Západný svet, ktorý dominoval viac ako 500 rokov, prechádza výrazným oslabením,“ tvrdí.
„Európa v tomto kontexte stráca svoj vplyv a nepôsobí ako skutočný geopolitický aktér. Spojné štáty napriek svojej stále značnej sile zažívajú relatívne oslabenie svojej globálnej pozície,“ konštatoval analytik. Tento pokles je podľa neho spôsobený vnútornými problémami a rastúcou konkurenciou zo strany Číny, Ruska a iných regionálnych aktérov.
Trumpova administratíva sa preto podľa analytika v tomto kontexte pravdepodobne zameria na vyvažovanie svojej slabšej pozície „návratom k jasnému dôrazu na národné záujmy“. Súčasťou tohto prístupu je „redefinícia aliancií, väčší dôraz na bilaterálne vzťahy a obmedzená ochota investovať do dlhodobých multilaterálnych záväzkov“. Boháček tvrdí, že posun USA od multilaterálneho k národne orientovanému prístupu taktiež ukazuje, ako mocenské vákuum v multipolárnom svete pretvára medzinárodné vzťahy.
Trumpova administratíva bude preferovať „pragmatické a účelové partnerstvá, ktoré reflektujú jej vlastné strategické ciele, čo môže skomplikovať spoluprácu s Európou, pokiaľ sa nezmení jej prístup“. Európa bude musieť prehodnotiť svoj postoj a nájsť spôsob, ako sa stať aktívnym hráčom v meniacom sa geopolitickom prostredí, inak riskuje, že sa stane iba divákom v dynamike, ktorú budú určovať iné veľmoci, uzatvára Boháček.
Pozrite si príspevok z nedele (19. 1.) o inaugurácii:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
