Počas samitu apeloval na lídrov aj prezident Zelenskyj.
Lídri členských krajín NATO sa vo štvrtok dohodli na posilnení obrany vo východnej časti Aliancie v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, informovala televízna stanica BBC.
"Uskutočňujeme všetky kroky a prijímame rozhodnutia s cieľom zaistiť bezpečnosť a ochranu našich spojencov naprieč celou oblasťou," uviedli v spoločnom vyhlásení lídri členských krajín po štvrtkovom mimoriadnom summite v Bruseli.
NATO v reakcii na kroky Ruska aktivuje obranné plány, rozmiestňuje sily rýchlej reakcie NATO (NRF), umiestňuje 40.000 vojakov na východnom krídle Aliancie - spoločne s podporou leteckých a námorných síl. Členské krajiny takisto vytvoria štyri nové bojové skupiny vo východnej časti Aliancie v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a na Slovensku.
Predstavitelia členských krajín NATO takisto odsúdili ruskú inváziu na Ukrajinu a ruského prezidenta Vladimira Putina vyzvali, aby vojnu okamžite zastavil a stiahol svoje vojenské sily z Ukrajiny. Bielorusko požiadali, aby zastavilo svoju spoluúčasť - na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN z 2. marca, ktorá odsudzuje ruskú agresiu voči Ukrajine.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok apeloval na lídrov Severoatlantickej aliancie, aby NATO zvýšilo svoju vojenskú podporu Ukrajine. Najvyšší predstaviteľ Kyjeva zároveň varoval, že ruské sily sa môžu zamerať aj na východných členov Aliancie vrátane Poľska.
„Rusko chce ísť ďalej, proti východným členom NATO, pobaltským štátom a určite proti Poľsku," varoval Zelenskyj v prejave najvyšších predstaviteľov NATO, ktorí sa stretli na mimoriadnom summite v Bruseli. Videozáznam z prejavu prezident zverejnil na sociálnej sieti Telegram.
„NATO ešte musí ukázať, čo môže Aliancia urobiť pre záchranu ľudí," dodal prezident. Lídrom štátov združených v Organizácii Severoatlantickej zmluvy pripomenul, že Ukrajina svojím hrdinským vzdorovaním ruskej agresii ukázala svetu, že spĺňa štandardy NATO a že jeho krajina vie veľkou mierou prispieť k spoločnej bezpečnosti v Európe a vo svete.
Severoatlantická aliancia by mala zdvojnásobiť svoju snahu o ukončenie ruskej vojny na Ukrajine. Vyhlásila to vo štvrtok estónska premiérka Kaja Kallasová po príchode na mimoriadny sumit NATO v Bruseli, uviedla agentúra DPA.
„Myslím si, že musíme zdvojnásobiť naše úsilie. Putin nemôže vyhrať túto vojnu," povedala Kallasová s odkazom na ruského prezidenta. Šéf Kremľa podľa nej podniká kroky, aby sme sa báli a aby nás odradil od ďalšej pomoci Ukrajine. Podľa premiérky by sa však Západ nemal chytiť do tejto pasce. „Musíme zastaviť toho vojnového zločinca," dodala Kallasová.
Členské štáty Severoatlantickej aliancie by mali na mimoriadnom stretnutí odobriť posilnenie pozícií NATO na svojom východnom krídle. Generálny tajomník Jens Stoltenberg uviedol, že prvým krokom bude rozmiestnenie štyroch nových bojových skupín – v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku.
Akékoľvek použitie chemických zbraní Ruskom v jeho vojne na Ukrajine by mohlo spôsobiť kontamináciu aj na území členských krajín Severoatlantickej aliancie, upozornil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
„Akékoľvek použitie chemických zbraní by zásadne zmenilo povahu konfliktu – bolo by to do očí bijúce porušenie medzinárodného práva a bude to mať rozsiahle a závažné dôsledky," uviedol Stoltenberg pred mimoriadnym samitom lídrov NATO v Bruseli.
„Závažnosť použitia chemických zbraní sa, samozrejme, stáva ešte očividnejšou, keď si uvedomíme, že tu vždy existuje riziko kontaminácie. Môžeme byť svedkami rozšírenia chemických látok aj na územie NATO," spresnil generálny tajomník organizácie NATO.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
