Západ chce, aby Putina zastavili ľudia z jeho okolia, ktorí prídu o peniaze pre súčasné sankcie.
Vojna na Ukrajine trvá už druhý deň. Ruské jednotky sa snažia dobyť hlavné mesto Kyjev aj za cenu civilných obetí. Lídri západných krajín diskutujú, ako prinútiť Vladimira Putina zložiť zbrane. Rozhodli o balíku sankcií, no ukrajinský prezident Volodimyr Zelenskyj hovorí, že nefungujú. Analytička Lucia Yar venujúca sa zahraničnej a bezpečnostnej politike portálu Euractiv pre TVNOVINY.sk vysvetľuje, čo sankcie znamenajú a prečo Západ nepristúpil k vojenským krokom.
V čom spočívajú súčasné sankcie voči Rusku?
Týkajú sa piatich kľúčových oblastí: finančný, energetický a dopravný sektor, kontrola vývozu a dovozu a vízová politika. V oblasti financií ide o sľub, že sankcie sa dotknú až 70 % ruského bankového trhu a tiež budú ovplyvňovať štátom vedené spoločnosti. V oblasti energetiky ide najmä o ropný sektor, kde chce Únia znemožniť Rusom zlepšovať svoje rafinérie do budúcna. Už na prvý pohľad je jasné, že táto sankcia sa prejaví až v budúcnosti. Je zakázaný predaj leteckej techniky a vybavenia ruským aerolinkám a ani to nie je sankcia, ktorá sa hneď zavedie. Zamedzili Rusku prístupy ku kľúčovým technológiám a špičkovým softvérom, ale to im vie nahradiť Čína. V neposlednom rade obmedzí Únia víza. Diplomati, ich príbuzní a niektorí ich podnikatelia by už teraz mali mať problém dostať sa do Únie. Tento balíček by mal začať platiť od dnešného večera.
Môžu byť tieto sankcie účinné?
Budú účinné a Moskvu budú veľmi bolieť, ale určite nie dnes ani zajtra a pravdepodobne ani tento týždeň. To je už údel ekonomických sankcií a toho, že Západ a liberálne demokracie nerobia politiku vojnou, ale snažia sa využiť najprv diplomatické a ekonomické možnosti. Asi až do tretice príde vojenská možnosť.
Vladimir Putin zrejme od začiatku očakával sankcie a zrátal si, že invázia mu za to stojí. Je niečo, čo prijal Západ, čím ho mohol predsa len prekvapiť?
Určite Putin rátal s tým, že Západu bude reakcia trvať dlho, že sa lídri nebudú vedieť skoordinovať a že sankcie sa budú nabaľovať postupne. Čiastočne mal pravdu, ale rýchlosť, akou Únia prijíma rozhodnutia, je oveľa rýchlejšia, ako boli reakcie pri iných udalostiach. Diskutuje sa o ďalších balíčkoch, ale ťažko povedať, či s nimi Putin ráta.
Spolieha sa Putin na to, že Západ je tvorený demokratickými štátmi, v ktorých rozhodnutia trvajú dlhšie ako v diktatúrach?
Presne tak.
Vo štvrtok večer predstúpil pred novinárov aj americký prezident Joe Biden. Obhajoval ekonomické sankcie s tým, že oslabia ruskú ekonomiku zvnútra. Kedy sa to môže prejaviť?
V niektorých oblastiach hneď, v niektorých možno až po mesiacoch. Možností je veľa. Závisí to aj od toho, ako ľudia v okolí Putina, ktorí o niečom rozhodujú, uvidia sankcie na svojich aktívach a peňaženkách. Možno aj od nich bude záležať, kedy si povedia, že toto je priveľa.
Takže, ľuďom z okolia Putina by mohli začať sankcie prekážať, pretože ich osobne pocítia?
Presne tak. Na týchto ľudí je teraz vyvíjaný najväčší tlak a najviac na nich tlačí aj Washington. Snaha je potlačiť ich zvnútra.
Ukrajinský prezident Volodimyr Zelenskyj naliehavo a miestami až zúfalo hovoril, že sankcie nepomáhajú a boje pokračujú. Navonok to vyzerá tak, že svet nechal Ukrajinu napospas agresora. Ako to vy hodnotíte?
Toto je rozhodnutie fungovať demokraticky a podľa pravidiel a medzinárodných zmlúv. Údel ekonomických sankcií je, že veľmi bolia, ale nie okamžite. Jediný problém je, že môžu začať Moskvu bolieť, keď už bude neskoro. Ukrajine sa dá pomôcť aj inak ako ekonomickými sankciami proti Rusku.
Ako?
Okrem humanitárnej pomoci môže Európska únia pomôcť na hraniciach. Momentálne máme v Schengene problematický systém. Síce Ukrajinci nepotrebujú víza, ale musíme urýchliť proces udelenia azylu. To môžu členské štáty zabezpečiť pomocou Bruselu. Ďalšie nástroje sú financovanie obrany. Minulý rok vznikol Európsky nástroj mieru, vďaka ktorému vie Únia nasmerovať finančné prostriedky do bezpečnostného sektora Ukrajiny. Majú aj nástroje spoločnej obrany. Jedným z nich je aj kybernetická jednotka rýchlej reakcie, ktorú vedia Litva a spolupracujú na nej európske krajiny. Už je aj zapojená. Dôležitá bude podpora Ukrajiny na medzinárodnom poli, najmä na pôde OSN. Ukrajine ide o to, aby vznikla bezletová zóna. Znamenalo by to, že tretia krajina by prevzala zodpovednosť za demilitarizáciu vzdušného priestoru nad krajinou a zabránili by tak nepovoleným letom. Avšak tým by sa dostali do priameho konfliktu s Ruskom. Napríklad Londýn takéto aktivity tvrdo odmieta.
Je možné poskytnúť Ukrajine zbrane, alebo aj to sa považuje za vstúpenie konfliktu?
Zbrane už prúdia do Ukrajiny. Viaceré krajiny poskytli Ukrajine techniku a materiál, vrátane Slovenska. To sa deje. To riešia samotné štáty, nie celá Únia.
Nemôže to zvonku vyzerať tak, že Európska únia nepomôže krajine, keď ju napadne agresor a nepodkope to jej dôveryhodnosť?
Ja si myslím, že práve teraz vidíme výhodu členstva Európskej únie a NATO. Keby bola Ukrajina členom, nestane sa jej to, čo sa jej deje. Aktuálne členské štáty nemajú možnosti podľa medzinárodného práva, aby vstúpili do tretích krajín. Stal by sa z nich rovnaký agresor ako je Rusko. Ľudia nemôžu očakávať, že Únia a NATO sa budú správať barbarsky ako Rusko. Reakcia Západu vyzerá ako pomalá a neefektívna, ale NATO a Únia chcú dodržiavať princípy, ktorými robia Západ Západom.
Ak by konflikt skončil tak, že Rusko prevezme vedenie nad Ukrajinou, čo bude nasledovať?
Na ukrajinskej strane nájdu niekoho, kto prevezme vedenie krajiny a súčasná vláda by sa musela stiahnuť, prípadne podpísať mier. Rusi by pritlačili na obyvateľov, ak by vynaložili akýkoľvek odpor. Stálo by to veľa životov.
Je možné, že by aktivity Ruska pokračovali na západ?
Autority ubezpečujú, že ďalej na západ Rusko nepôjde. Išlo by o priamy stret so silami krajín EÚ a NATO. Avšak mysleli sme si, že Rusko si nedovolí ani útok na Ukrajinu a urobili to. Takže, treba byť pripravený na všetko a treba sa pripraviť, že to bude trvať dlhšie a dopady pocítime aj my.
Máme garancie, že v prípade útoku na člena NATO zasiahnu jednotky spojencov?
Áno, také sú záruky NATO. Článok 5 Washingtonskej zmluvy hovorí „Útok na jedného je útok na všetkých.“ Ak by sa to udialo, nastupujú protilietadlové systémy, hrubá sila, ale aj technologické vymoženosti, ktoré NATO vďaka USA má k dispozícii. Nie je to len o počte vojakov, ale aj o sile techniky, ktorú NATO má.
Prečítajte si tiež:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
