Šéfovia štátov a vlád 30-člennej Aliancie odkázali, že NATO zostáva jadrom ich kolektívnej obrany.
Spojenci zo Severoatlantickej aliancie potvrdili svoju jednotu, solidaritu a súdržnosť, pričom v čase meniacich sa bezpečnostných hrozieb otvorili novú kapitolu transatlantických vzťahov a pomenovali tiež výzvy, ktorým budú musieť čeliť v blízkej budúcnosti. Vyplýva z pondelňajších záverov summitu NATO v Bruseli.
Šéfovia štátov a vlád 30-člennej Aliancie odkázali, že NATO zostáva jadrom ich kolektívnej obrany a základným fórom pre bezpečnostné konzultácie a rozhodnutia medzi spojencami. Podľa ich vyhlásenia je NATO obrannou alianciou a bude sa aj naďalej usilovať o mier, bezpečnosť a stabilitu v celom euroatlantickom priestore, pričom útok proti jednému zo spojencov sa bude považovať za útok proti všetkým.
Aliancia chce aj naďalej bude plniť tri kľúčové úlohy: kolektívna obrana, krízové riadenie a kooperatívna bezpečnosť.
„Čelíme mnohostranným hrozbám, systémovej konkurencii asertívnych a autoritatívnych síl, ako aj rastúcim bezpečnostným výzvam ... a to zo všetkých strategických smerov," uvádza sa v záveroch. Dokument upozornil na agresívne kroky Ruska, ktoré sú hrozbou pre euroatlantickú bezpečnosť, na terorizmus vo všetkých jeho formách a aktivity tzv. štátnych a neštátnych aktérov, ktorí spochybňujú medzinárodný poriadok založený na pravidlách a usilujú sa podkopať demokraciu na celom svete.
Vyhlásenie spresňuje, že Rusko aj naďalej porušuje hodnoty, zásady, dôveru a záväzky uvedené v dohodnutých dokumentoch, ktoré sú základom doterajších vzťahov NATO - Rusko. Spojenci zároveň vyzvali Moskvu, aby zrušila označenie Českej republiky a USA za "nepriateľské krajiny" a zdržala sa aj ďalších krokov, ktoré by boli v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch.
Lídri na summite NATO zopakovali podporu územnej celistvosti a zvrchovanosti Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska v rámci ich medzinárodne uznaných hraníc. V tejto súvislosti vyzvali Rusko, aby stiahlo sily, ktoré rozmiestnilo vo všetkých týchto troch krajinách bez ich súhlasu.
Členské krajiny zároveň vyjadrili súhlas s tým, že stiahnutie vojsk NATO z Afganistanu neznamená ukončenie kontaktov s Kábulom a je načase hovoriť o novej kapitole vzťahov s dôrazom na podporu bezpečnosti v tejto krajine.
Spoločné vyhlásenie upozornilo na narastajúcu hrozbu kybernetických, hybridných a iných tzv. asymetrických hrozieb vrátane dezinformačných kampaní a škodlivého používania čoraz sofistikovanejších rušivých technológií, ale aj na riziká spojené s rýchlym pokrokom v oblasti výskumu vesmíru i šírenie zbraní hromadného ničenia a oslabovanie architektúry kontroly zbraní.
Do záverov summitu NATO sa dostala aj téma klimatických zmien, ktoré sú vnímané ako tzv. multiplikátor hrozieb ovplyvňujúci bezpečnosť Aliancie.
Účastníci summitu odobrili aj agendu 2030, čiže sebareflexný proces, ktorý má zaistiť adaptáciu Aliancie na výzvy a potreby budúcnosti. Tento proces má doplniť jej obdobnú prebiehajúcu politickú a vojenskú adaptáciu, ako aj posilniť schopnosť spojencov plniť kľúčové úlohy NATO.
Naplnenie agendy NATO 2030 si však vyžiada adekvátne financovanie prostredníctvom výdavkov na obranu ako aj spoločné financovanie. Lídri členských krajín NATO odsúhlasili zvýšenie zdrojov, vrátane spoločného financovania NATO, ktoré bude podľa nich potrebné od roku 2023. Spôsoby navyšovania finančných výdavkov by mali byť spresnené v priebehu roku 2022, keď by už Aliancia mala mať predstavu o konkrétnych požiadavkách na financovanie do roku 2030.
Reakcia ministra zahraničných vecí
Slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok po pondelňajšom summite NATO v Bruseli povedal, že Spojenci prijali dôležité politické rozhodnutia, ktoré majú zaručiť pripravenosť Aliancie odolávať budúcim bezpečnostným výzvam a hrozbám. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ).
Významným krokom je podľa Korčoka dohoda o vývoji novej Strategickej koncepcie NATO. Tá by okrem potvrdenia kľúčových úloh NATO mala zároveň "priniesť inovatívne prístupy k čoraz sofistikovanejším hrozbám," akými sú podľa ministra obrana voči kybernetickým útokom či zvyšovanie odolnosti voči hybridným a dezinformačným aktivitám cudzích štátov.
„Pre Slovensko je dôležité, že budeme spoločne aj naďalej posilňovať kolektívnu obranu, a tým aj bezpečnosť našich občanov,“ dodal Korčok.
Lídri NATO tiež potvrdili kľúčovú úlohu Aliancie v oblasti odstrašenia a kolektívnej obrany, ako aj pri posilňovaní spolupráce s EÚ a partnerskými krajinami.
Osobitnú pozornosť venovali následkom klimatických zmien na bezpečnostné prostredie, ako aj na plnenie aliančných úloh s dôrazom na energetickú efektívnosť a pôsobenie ozbrojených síl s čo najnižším ekologickým zaťažením.
Premiéri a prezidenti členských štátov sa na summite detailnejšie zamerali aj na hrozby zo strany Ruska a Číny. Vyjadrili napríklad znepokojenie nad destabilizujúcimi aktivitami Ruska na Ukrajine a jeho rastúcej vojenskej prítomnosťou v okolí hraníc štátov NATO.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
