Najviac trpí naša pamäť a schopnosť sústrediť sa. Technológie sú síce dobrá vec, no všetko treba robiť s mierou.
Technické vymoženosti sa všeobecne považujú za dôkaz pokroku. Existujú dokonca aplikácie, ktoré dokážu posilniť funkcie mozgu. Pokrok však môže mať aj nežiaduce následky.
"Technika náš mozog masívne preprogramováva", upozorňuje neurológ Michael Merzenich. Ako presne teda technológia náš mozog mení? Odpovede sa pokúsil nájsť spravodajský server The Huffington Post.
1. Technika kazí spánok
Štúdie preukázali, že modré svetlo, ktoré vyžarujú telefóny, tablety či laptopy, môže v noci potlačiť uvoľňovanie melatonínu v tele. Melatonín je kľúčový hormón, ktorý pomáha regulovať vnútorné hodiny človeka a hovorí telu, kedy je noc a čas na spanie. Nedostatok kvalitného spánku má na mozog rad negatívnych vplyvov. Napríklad zhoršovanie nálady, nesústredenosť v práci alebo problémy s pamäťou.
2. Ľahšie sa rozptýlite
Na to nie je potrebná žiadna veľká veda. Technológie nás ľahko rozptýlia. Ťukanie do mobilu alebo bezduché preklikávanie v prehliadači nás často odvádzajú od inej dôležitej práce. Štúdie dokázali, že prepínanie medzi rôznymi súbežnými úlohami (tzv. Multitasking) nefunguje. Pre tínedžerov to platí dvojnásobne.
3. Veľa si toho nezapamätáte
Technológia sťažuje ukladanie nových vecí do pamäte. Existujú dva typy pamäte: krátkodobá "pracovná" pamäť a pamäť dlhodobá. Ak sa majú informácie uložiť, musia prejsť z "pracovnej" pamäte do dlhodobej. Akékoľvek rozptýlenie môže spôsobiť, že sa informácia z krátkodobej pamäte vymaže. Napríklad, keď si človek pri čítaní článku odskočí napísať e-mail, ľahko zabudne, čo práve prečítal.
Internetová generácia je náchylnejšia k zabúdaniu takých vecí, ako napríklad aký
je dnes deň či kam odložili kľúče. Podľa
rodinnej a profesijnej terapeutky Patricie Gutentagové sú technológie
jedným z hlavných vinníkov.
"Táto skupina populácie vyrastala na viacúčelovom zvládaní technológií, často sprevádzaným nedostatkom spánku, čo v dôsledku vedie k väčšej zábudlivosti," dodala.
4. Nesústredíte sa na to, čo čítate
Aj keď sa nenecháme ničím vyrušovať, nevnímame on-line informácie
rovnako kvalitne, ako keby sme ich napríklad čítali v knihe. Môžu za to
do značnej miery odkazy - tzv. hyperlinky. Tieto farebné kúsky viet
roztrúsené v texte mozog namáhajú, čím zaberajú jeho kapacitu na
spracovávanie čítaných informácií.
5. Bez navigácie ste stratení
Ľudia, ktorí sa pri navigácii spoliehajú na GPS majú menšiu aktivitu v
oblasti mozgu nazývanej hipokampus. Tá je zapojená do pamäte a
do navigácie. Séria štúdií vykonaných v roku 2010 dokázala, že
používanie priestorovej pamäte, ktorá slúži na vytváranie a ukladanie
trás, môže pomôcť odvrátiť problémy s
pamäťou v neskoršom veku.
6. Mozog ako drogovo závislí
Štúdia z roku 2012 zistila, že príliš veľa času stráveného na internete môže skutočne vyvolať zmeny v mozgu podobné tým, ktoré spôsobuje závislosť na drogách a alkohole. Internetoví "závisláci", predovšetkým chronickí hráči, ktorí sa vyhýbajú škole, jedlu i spánku, len aby mohli hrať, majú v mozgu abnormálne bielu a šedú hmotu. Tá narúša a ochromuje časti mozgu zapojené do spracovania emócií a ovláda pozornosť a rozhodovanie. Alkoholici a ľudia závislí na drogách majú pozoruhodne podobné mozgové abnormality.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
