„Nie som politik, hádam sa nezakokcem,“ začal s úsmevom pre TVNOVINY.sk Dominik Greif. Milý chlapík z Vrakune, s ktorým sa do detailov môžete pobaviť o Barcelone, ale aj o Slovane. Tiež o Martinovi Valjentovi, Rafaelovi Nadalovi či Kylianovi Mbappém.
Jeho zdravotná karta mala po prvých dvoch sezónach v Španielsku hrúbku ako staré telefónne zoznamy. Keď sa ho pýtate na zranenia, radšej si zaklope.
Slovenského brankára totiž už ako 25-ročného strašil nútený koniec kariéry a od trénera si vypočul, že „má dva týždne, inak končí“. Lenže veci sa zmenili.
Dotyčný šéf lavičky už v klube nepracuje a Dominik Greif nie je na predaj. Nečudo, keď Malorke vychytal prvé finále za dvadsať rokov alebo hviezdnemu Mbappému spackal ligový debut.
Jednoducho, to, čo dnes medzi žrďami predvádza gólman, ktorý vyštudoval bratislavské gymnázium Ladislava Novomeského, je jedna báseň.
Nové španielske príslovie vraj hovorí, že ani tamojšie tropické slnko momentálne nežiari tak silno ako vy v drese Malorky.
(Smiech) To je asi prehnané, taký úžasný nie som.
Jasné, ťahali sme peknú šnúru, vyhrali pár stretnutí, mali aj trošku šťastia, ale napríklad v Espanyole sme schytali poriadnu facku. Nohami musíme zostať na zemi. Väčšina kabíny si dobre uvedomuje, kto sme a kam zatiaľ patríme. A Champions League to teda rozhodne nie je.
No rečou faktov platí, že klub z Baleárov za posledných pätnásť rokov v najvyššej španielskej súťaži len dvakrát skončil na lepšom ako 15. mieste. Teraz v bráne dostáva priestor Slovák a zrazu hrá finále pohára (prvé po vyše 20 rokoch) a v lige zo siedmej priečky stráca len tri body na tretiu.
Napriek tomu si myslím, že stále preháňame (úsmev).
Áno, v pohári som sa o to, kam ste sa dostali, skutočne pričinil. Na začiatku ročníka mi vyšli aj ligové duely, mužstvu som pomohol k bodom najmä proti Betisu alebo Realu Madrid, no že žiarim až tak silno, hoci to vyznie krásne, by som netvrdil.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Z doterajších deviatich zápasov ste odchytali šesť, Španiel Leo Román tri. Takže ste po troch rokoch konečne právoplatnou jednotkou?
To je záhada aj pre mňa. Tréner pred štartom sezóny povedal, že príležitosti dostaneme obaja. A nateraz nám ich rozdal v pomere šesť ku trom.
Čiže dva k jednej. Tak to bude aj naďalej?
Naozaj neviem. Zatiaľ sa mi zdá, že na výsledky nejako extra neprihliada. Pretože, ako som po výhre a dobrom výkone sedel ja, tak aj Leo. No pravdou zostáva, že sme za trinásť dní odohrali štyri zápasy, čo akiste zavážilo. Uvidíme, ako to bude, keď sa kalendár ustáli.
So situáciou som však spokojný, v bráne som strávil prevažnú časť ja, aj keď, samozrejme, rád by som v nej stál zakaždým a konečne si po troch rokoch povedal, že som číslo jeden. No ak na konci ročníka budem na konte mať, povedzme, 20, 25, 30 zápasov, stále je to viac ako žiadny. A hlavne výrazne lepšie než v predošlých sezónach.
Otočili vašu pozíciu pohárové výkony – štyri čisté kontá v siedmich stretnutiach?
Jednoznačne mi pomohli. Možno už ľudia o mne začali aj pochybovať, no keď dostanete šancu raz za rok, je náročné predviesť sa. Teraz sa mi to, dúfam, konečne podarilo – ukázať, že mám schopnosti na to, aby som v španielskych súťažiach nastupoval pravidelne.
Zavážila tiež zmena trénera, navyše, klub sa v lete rozhodol uvoľniť bývalú jednotku, Predraga Rajkoviča (do saudskoarabského Al-Ittihadu), a nového brankára nepodpísal. Získal som si dôveru.
Pritom za ostatné roky vám muselo neraz zísť na rozum, že najlepšie bude odísť...
Ako vravíte. Ak by som už v tejto sezóne nemal dostať šancu, bojoval by som o ňu inde. Lebo verím, že si ju zaslúžim.
V médiách sa počas leta skloňoval hlavne záujem z Valencie. Boli to len šumy alebo ste mali na stole oficiálnu ponuku?
Záujem o moje služby prejavili viaceré kluby, no nerád by som špecifikoval. Malorka však hneď na začiatku prestupového okna zaujala striktné stanovisko – spomedzi gólmanov je na predaj Rajkovič – a nič iné neumožnila. Respektíve áno, ale za nesplniteľné podmienky. Sumu, akú požadovala, by za mňa nikto nezaplatil. Aj takto, myslím, dala jasne najavo, že chce, aby som zostal a chytal.
Prevýšila požadovaná suma aj vašu cenovku na trhu?
Úprimne, ani neviem, akú mám trhovú hodnotu. Nejaké dva milióniky?
Transfermarkt uvádza dva a pol.
V tom prípade išlo o oveľa vyššiu cifru (úsmev).
Po prestupe do Malorky vás neminul uvítací rituál – spevácke sólo. Vybrali ste si pieseň Bena E. Kinga, Stand by Me, kde sa okrem iného spieva „nebudem sa báť, nebudem plakať“. Práve týchto veršov ste sa držali počas náročného obdobia, ktoré sa začalo takpovediac hneď, ako ste odložili mikrofón?
(Smiech) Plakať som neplakal. A strach... No, neprešiel som si ľahkými chvíľami, ba čo viac, tunajšie pôsobenie až doteraz absolútne nebolo ideálne. Ale tak to už býva. Stretajú nás veci, ktoré nedokážeme kontrolovať. Nech sa akokoľvek snažíme.
Počas prvých dvoch rokov na Baleárskych ostrovoch sa namiesto počtu štartov nafukovala len vaša zdravotná karta – zapálené osmičky, natrhnutý stehenný sval, neposlušný členok, no hlavne nekonečné problémy s chrbtom a panvou. Injekcie, tabletky... Podľa vlastných slov ste sa bez bolesti nevedeli ani otočiť na posteli, cítili ste sa ako živá mŕtvola. Neriešili ste, či si ešte kopnete do lopty, ale to, či budete môcť normálne chodiť. Priznajte, strašila vás myšlienka, že v 25 rokoch budete nútený ukončiť kariéru?
Nerád sa pohrávam s takýmito predstavami, no, samozrejme, keď sa viac než rok topíte v problémoch, ktoré nemajú konca a nevidíte ani záblesk na konci tunela, napadne vám všeličo. Snažil som sa myslieť pozitívne, ale áno, z času na čas ma desil aj obraz, že budem musieť zavesiť kopačky. A straší ma dodnes.
Človek si zrazu uvedomí, aká je kariéra športovca vlastne citlivá. Od útleho veku obetujete všetko, aby ste sa dostali na určitý level a potom – ako napríklad v mojom prípade – sa jedného dňa zobudíte s bolesťami, aké vám dlho nevie vyliečiť žiadny lekár.
Od jesene 2022 ste našťastie úplne fit. (Zdravotná) karta sa otočila. Odvtedy ste debutovali na vypredanom Nou Campe, chytali finále španielskeho pohára a v úvode tohto ročníka sa pričinili o remízu s Realom Madrid (1:1). To sú už celkom iné starosti.
Oveľa príjemnejšie, aspoň do istej miery. Od štartu majstrovstiev sveta v Katare som nevynechal hádam ani jeden tréning. Musím si zaklopať.
Keď to takto zhrniete, vyznie to pekne, no len medzi zápasom na Barcelone a finále Copa del Rey prešiel celý rok. Bývalý tréner Javier Aguirre mi na začiatku mojej druhej sezóny, keď som riešil zdravotné ťažkosti, povedal, že ak sa o dva týždne nedám dokopy, tak si privedie brankára a ja som v Malorke skončil. Sprvu som to nebral úplne vážne, ale nakoniec sa tak vlastne aj stalo. K poriadnej šanci som si pod ním nepričuchol ani zdravý.
Našťastie sa to pomaly mení a už mi robia radosť aj pekné chvíle. Veď bojovať o titul v španielskom pohári, to sa nepodarí každému, obzvlášť nie s Malorkou. Futbalom vtedy žil celý ostrov, ťažím z toho dodnes. A dúfam, že toto pozitívne obdobie je stále iba na začiatku.
Spomínané finále s Athleticom Bilbao, pre Malorku prvé za ostatné dve dekády, sa hralo na vaše narodeniny. Spoluhráči vám zrejme mohli dopriať aj krajší darček než dve zahodené penalty...
Veru, mohli... Ale na ich obranu, výkop bol o desiatej večer, takže pokutové kopy prišli na rad až deň po mojich narodeninách. Možno sa práve v tom ukrývala naša smola (úsmev).
Hoci mi pípali gratulačné a krásne SMS-ky, a zrejme až s odstupom času si plne uvedomím, čo sme vlastne dosiahli, tá prehra je pre mňa hrozným sklamaním. Stále je to čerstvé, stále to bolí. Keby sme vyfasovali 0:4, vykašlem sa na to, ale na penalty? Tak blízko a tak ďaleko... Nuž, nie sme prví ani poslední.
Je útechou aspoň pohľad z individuálnej perspektívy? Zakaždým ste patrili k najlepším hráčom tímu, dvakrát ste si na trávniku dokonca vyslúžili úplne najvyššiu známku. Aj fanúšikovia vás musia milovať.
Fanúšikovské fóra veľmi nesledujem, nejako špeciálne si na nich nezakladám. Keď však niekoho stretnem na ulici, vždy je to veľmi príjemné, všetko v dobrom. A na štadióne detto. S negatívnymi ohlasmi som sa zatiaľ, chvalabohu, nestretol. No najdôležitejšie je, že v moje schopnosti konečne veria tréneri a vedenie.
Bola už cenná deľba bodov s Realom predzvesťou, že vás čaká, zdá sa, výborná sezóna?
Takto nad tým nepremýšľam. Odohrali sme len deväť kôl, na závery je priskoro. Zo skúsenosti viem, že až v posledné dva či tri mesiace sa v La Lige začnú diať veci, čo sa bojov o záchranu týka.
V tabuľke atakujete top trojku. Nepomýšľa Malorka, ktorá v poslednom desaťročí častejšie než najvyššiu súťaž hrala druhú a tretiu ligu, teraz na boj o európsku miestenku?
So všetkou skromnosťou, nerobím si ilúzie. Cieľom klubu je udržať sa v strede rebríčka a vyslovene mať pokoj. Jasné, Európa by bola fantastická, ale Malorka je v súčasnom stave stále malý klub, ktorý, ako ste povedali, ešte nedávno pôsobil v druhej lige. Nemáme potrebnú šírku kádra ani kvalitu, skrátka, nie sme ešte pripravení.
Sezóna je dlhá, bezpochyby nás čakajú ťažké chvíle, horšie výsledky, tam bude kľúčové nepokakať sa. Na druhej strane, hneď ako nás chytí priaznivejšia vlna a vyhráme trebárs tri zápasy po sebe, treba z nej vyžmýkať maximum.
Najpríjemnejšie by bolo, ak by sa nás už v marci netýkali záchranárske práce. Verím, že s novým, o niečo útočnejším systémom a otvorenejším futbalom by sa nám to mohlo podariť. Sme v procese stabilizácie – učíme sa pracovať s vlastnou kvalitou, ale aj defektami – aby sme sa stali klubom pravidelne a právoplatne hrajúcim La Ligu. Ale na európske súťaže sme ešte, obávam sa, nevyzreli.
Späť k „Bielemu baletu“. Tušili ste pred zápasom, že pôjdete do brány?
Vedel som to s niekoľkodňovým predstihom. Tešil som sa, nebolo čo stratiť.
Stratiť veru nie, ale rozhodne ste mali čo získať. A aj ste získali. Prestížny denník Marca vás nazval slovenskou stenou, ďalšie médiá písali o chlapcovi z Vrakune, ktorý likvidoval šance Kyliana Mbappého a ukradol mu dva góly. Práve tento duel bol pre hviezdneho Francúza v lige premiérovým. „Nemrzelo“ vás, že ste mu ho spackali?
Tak to vôbec! On tých gólov ešte napáli kopu.
Zápas bol ostro sledovaný, diváci sa dočkali dlhoočakávaného príchodu a chceli vidieť, ako sa hviezda Mbappého rázu na Malorke uvedie aspoň dvoma či troma gólmi. A nemal od toho ďaleko, ale našťastie som mu čosi chytil. Zostrihy zákrokov mám uložené v telefóne.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Pripravuje sa hráč na Real Madrid inak než na iných súperov?
Práveže asi ani nie. Bol som extrémne pokojný, čo veru nemám vo zvyku, až som sa samého seba pýtal – hádam ti to nie je jedno?! Súboj som si užil do plných, skončil sa pre mňa slušným výkonom a pre tím skvelým výsledkom. Viac som si naozaj priať nemohol.
Bolo ťažšie čeliť Barcelone alebo Realu? Respektíve Robertovi Lewandowskemu alebo Kylianovi Mbappému?
Sú to dvaja ozrutní giganti, ale duel s Barcou bol predsa len v niečom iný. Hrali sme na Nou Campe, posledný zápas pred jeho rekonštrukciou, lúčili sa Jordi Alba i Sergio Busquets, Barcelona mala už istý titul, v trinástej minúte sme videli červenú... Vyzeralo to asi ako Slovan – Manchester City. Oni sa bavili v našej šestnástke a my sme ozlomkrky bránili, nič príjemné. Real bol väčší zážitok.
A či Lewa alebo Kylian? Typologicky sú odlišní, no gól mi zatiaľ nedal ani jeden, takže sa spýtajte skôr ich, proti akému brankárovi sa im hralo najťažšie (smiech). A teraz dúfam, že mi Robert v najbližšom stretnutí nešupne hetrik.
A aké náročné bolo, v porovnaní s týmito veľkoklubmi, čeliť Girone?
Vôbec nie jednoduché, pozor! Lebo v momente, keď sme proti nim nastúpili, boli lídrom ligy a kade chodili, tade rozdávali výprasky. Pamätám si, že sme spolu hrali v strede týždňa, a oni víkend predtým nadelili štvorku Seville. Niektorí chalani v našej whatsappovej skupine písali – ježišmária, to bude kolotoč. Nakoniec sme už do polčasu viedli 3:0 (smiech).
Vyradili ste ju vo štvrťfinále Copa del Rey. Mimochodom, čo vám po postupe povedal Rafael Nadal, váš detský idol a podielový vlastník Malorky?
Pogratuloval mi k peknému výkonu. Keď som ho zbadal v tuneli, na okamih som stratil reč, obdivujem ho odmalička. Pýtal som sa ho, ako je na tom zdravotne, poprial mu, aby ešte niečo odohral i vyhral. Pár slov sme prehodili aj po zápase s Realom.
Nenavrhli ste mu futbalovú partičku? Z detských čias si niečo iste pamätá, veď jeho otec je absolútnou legendou RCD, dokonca rekordérom v počte štartov.
To nie, ja futbal mimo tréningov a zápasov nechcem ani vidieť (smiech). Ale napríklad golf by som si s ním veľmi rád ťukol, obaja sme vášniví golfisti.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Vrátim sa späť. Keď je Barca alebo Real súperom 10 z 10, tak koľko z 10 dáte Girone?
Za minulú sezónu? Jedenásť. Naozaj, ešte viac než Realu alebo Barcelone. Pretože, keď hráte s nimi, často sa im nechce, proti Malorke nemajú práve najsilnejšiu motiváciu. Viem sa do toho vžiť ešte z čias v Slovane. Lenže Gironu hnala nováčikovská mentalita, hrala výborný futbal, nikoho nešetrila. Zrejme preto azda 30 kôl bojovala o titul a v konečnom zúčtovaní predbehla aj Atletico Madrid, Bilbao, Real Sociedad a takmer i Barcelonu.
A vy ste ju zdolali. Tak prezraďte recept, o týždeň sa hodí aj vašej ex – Slovanu.
Girona je dnes už trošku iné mužstvo. Nemá až také momentum, aké ju zdobilo v ušlom ročníku. Prišla o kľúčových hráčov, ktorí strelili kvantum gólov, starali sa o gro ofenzívnej hry. Má plný kalendár a takisto len malé skúsenosti s programom víkend - streda - víkend. No jej kvalita je stále obrovská.
Slovan musí byť odvážny, veľmi dobrý v bloku a zároveň agresívny, zodpovedne vystupovať, nenechať súperovi ani centimeter navyše, lebo sa začne šialenstvo. Loptu si veľmi neužije, ale Španielom nechutí tvrdosť, možno to je cesta. Štadión taktiež nemajú kolosálny, žeby „belasých“ čakala neviem aká atmosféra, z ktorej sa im roztrasú kolená, to vôbec. Nechajme sa prekvapiť, čo ich stret prinesie. Zápas si určite pozriem, ako všetky ostatné.
Akým veľkým favoritom je Girona, ešte predvlani hrajúca druhú najvyššiu súťaž, proti slovenskému majstrovi?
Značným. Pri všetkej úcte, Slovan do Ligy majstrov prenikol zo slovenskej ligy, cez predkolá, Girona si vybojovala priamu účasť v najvyššej španielskej súťaži. A to je diametrálny rozdiel. No hrá sa od 0:0, na jeden zápas. Opakujem, domáci nie sú v top forme, stať sa môže čokoľvek, ale nie zadarmo. Slovan čaká veľká porcia minút únavného presúvania bez lopty. Nechcem povedať, že to na ihrisku bude vyzerať ako s Man City, ale možno veľmi podobne.
Existuje šanca, že by „belasí“ na Estadi Montilivi, ktorý má o takmer 8-tisíc menšiu kapacitu než Tehelné pole, mohli uspieť?
Nerád by som prognózoval, človek nikdy nevie, kopa výsledkov prekvapí, tiež málokto čakal, že Celtic vyfasuje sedmičku od Borussie po tom, čo dal päťku Slovanu, všakže. Opakujem, ak „belasí“ podajú úchvatný výkon, všetko je možné. Držím palce, nech sa im niečo podarí. Možno nie práve s Gironou, ale ešte ich čakajú súperi, proti ktorým rozhodne nebudú bez šance.
Čo hovoríte na ich doterajšie výkony v Lige majstrov?
Ťažko ich hodnotiť. Level samotnej súťaže je úplne inde ako predkolá. Najmä dnes, keď sa formát posunul a do LM postupuje viac tímov. Pred pár rokmi neexistovalo, aby ste v play off narazili na Midtjylland, čakal vás aspoň Ajax Amsterdam.
Že sa slovenský manšaft predral do základnej fázy, je super vec, len teraz netreba mať veľké oči a prehnané očakávania – aby získali toľko a toľko bodov, strelili neviem koľko gólov či zarobili toľko a toľko peňazí. Zažil som to na Barcelone. Skok medzi úrovňou slovenskej ligy a európskou konfrontáciou je fyzicky, takticky i kvalitatívne taký obrovský, že sa naň ani nedá pripraviť. Veď sme to proti City, ale aj Celticu videli. Všetci hovoria, ako si takýchto protivníkov treba užiť. Ale čo si užijete proti celku, ktorý vám nepožičia loptu?
Boli ste v kontakte s Vladimírom Weissom mladším, odkedy vysvitlo, že zrejme ukončil kariéru?
Nie, nie. Informácie o Vladkovi čerpám len z médií. Čo sa týka jeho konca, som presvedčený, že mužstvu stále má čo ponúknuť, no ak raz padne takéto rozhodnutie, musí stáť na pevných základoch. On to vie a cíti najlepšie. Možno sa ráno zobúdza a bolí ho celé telo, my do toho nevidíme.
Každopádne, pre Slovan je to veľká strata. Veď príde alebo už prišiel o jedného z najvýraznejších futbalistov v histórii Slovenska, špeciálneho vo všetkých rozmeroch – bojovnosti, pohybe, technike... Má 34 a povodil aj hráčov Manchestru. Nespochybniteľný talent.
Keď sme pri Slovane, generálny riaditeľ Ivan Kmotrík ml. pre TVNOVINY.sk priznal, že o vás nedávno mal záujem. Plánujete sa niekedy v budúcnosti vrátiť?
Je pravda, že som so Slovanom komunikoval, vlani, aj rok predtým. Či už s trénerom Vladimírom Weissom alebo koučom brankárov Jánom Muchom. Dvere nikdy nezatváram.
Ale prišlo mi, že je ešte skoro, aby som to so zahraničím vzdal. Vo svoje schopnosti som veril vždy. Na druhej strane, keď vás šéf lavičky na dva alebo tri roky odpíše, veci vidíte inak. Poviete si, že ste zdravý, máte snahu, kvalitu aj mentalitu, tak to raz predsa musí prísť. No, bez istej dávky šťastia nemusí.
Kontrakt v Malorke mi platí aj ďalšie dva roky a z reálneho hľadiska, aj keby som veľmi chcel, neviem si predstaviť, ako by sa prestup dal urobiť. Nie pri číslach, aké by za mňa Malorka požadovala. Do budúcna sa však na svoj comeback pozerám pozitívne.
Odchod z Tehelného poľa ste kedysi nazvali slovami, že „nie každá rozprávka sa končí šťastne“, Malorka ho vo videu na sociálnych sieťach prirovnala k úteku z väzenia Shawshank. Na Slovan sa teda už nehneváte?
Čas lieči všetky rany a my ľudia si postupne a prirodzene pamätáme skôr tie pekné chvíle. Chyby spravili obe strany, komunikácia mohla byť iná. Bol som mladý, dnes by to už celé vyzeralo úplne inak. No aj tým si treba prejsť, nabrať skúsenosti, či už ja ako hráč, alebo ľudia na manažérskych funkciách. Dnes mi radosť robí fakt, že sa nám obom naraz darí. Slovanu sa podaril historický úspech a ja konečne chytávam.
Žiadny iný slovenský brankár z našej ligy neodišiel do jednej z top piatich na svete. Vôbec nie za 2,5 milióna. Podľa oficiálnych informácií Slovan na vás odmietol minimálne tri ponuky. Bola Malorka najatraktívnejším kupcom?
Chceli ma v Taliansku, vo Francúzsku, ale nepovedal by som, že šlo o väčšie kluby alebo finančne výhodnejšie kontrakty. Malorka sa o mňa zaujímala už polrok predtým, históriu tohto príbehu poznáme, transfer napokon padol, no oni bez problémov počkali šesť mesiacov, veľmi sympatický postoj. Zavážila tiež destinácia, do Španielska som zamilovaný odjakživa.
A či by mi niekde bolo lepšie, to sa už nedozviem. No gólman, ktorý do Talianska prestúpil namiesto mňa, šiel už po jednej sezóne do Premier League. Ktovie, ako by som dopadol ja, no myslím, že zdravotné ťažkosti by si ma počkali kdekoľvek. Otázkou je možno len to, či by som ich inde dokázal vyriešiť rýchlejšie.
Váš spoluhráč a krajan Martin Valjent Malorku už viackrát viedol ako kapitán, v La Lige dávno tromfol stozápasovú hranicu. Podľa vašich slov ho ostatní považujú za lídra kabíny a fanúšikovia zbožňujú. Je najlepším obrancom tímu?
Takto to vyhŕknuť nemôžem, aby som nezanevrel na ostatných chalanov, no Maťo má výbornú pozíciu, budovanú dlhé roky. A aj keď nikto nie je nenahraditeľný, on si svoje miesto zastane vždy. Bez debaty patrí do základnej zostavy.
A nepatrí aj do základnej zostavy slovenskej reprezentácie? Hoci prezident SFZ Ján Kováčik vyhlásil, že sa národného tímu vzdal sám.
Raz som už, tuším, povedal, že ho na Slovensku nevieme doceniť. Do tejto „kauzy“ sa úprimne veľmi nestarám. Martina sa na ňu nepýtam, to si medzi sebou musia vyriešiť oni.
No je pre mňa nepochopiteľnou hádankou, že futbalista, tak dlho, dobre a stabilne hrajúci španielsku ligu, chýba v národnom tíme. Jasné, ostatní hráči svoju kvalitu stopercentne majú, tiež sú nominovaní na základe niečoho, o tom nepochybujem. Káder skladá tréner, za ktorého hovoria výkony i výsledky, takže sa nemôžeme sťažovať.
Ale myslím, že u Martina nemôže byť problémom výkonnosť. Ani nedostatočné herné vyťaženie. Keď sa na to pozriem laicky, jednoducho nerozumiem, že hráč La Ligy nefiguruje v reprezentácii. Možno však na tomto poste máme dostatok variantov a Maťo do systému pána Calzonu, ktorý nepoznám, lebo som ho nikdy nezažil, nepasuje. Beriem to tak, že spolu nejako komunikovali, a takýto je skrátka záver.
Na jar ste vraveli, že v kontakte s národným tímom nie ste už dva roky. Zmenilo sa niečo?
Nie, nie. Naďalej platí to, čo som povedal na jar. Z reprezentácie sa mi už dva roky nikto neozval.
Samozrejme, smerom do budúcna by som si najcennejší dres ešte rád obliekol, ale túto ambíciu nasilu v hlave nedržím. Vrátim sa k poslednej tlačovke, kde sa tréner Calzona vyjadril, že na poste brankára sa zmeny často nerobia, gólmanov aj náhradníkov má stabilných a je s nimi spokojný. A s tým ja veľa nespravím.
Pozrite si zostrih zápasu Slovan Bratislava - AS Trenčín:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
