Budú to už tri dekády, čo legendárny Pelé zásluhou svojho svetoznámeho priateľa a manažéra, nitrianskeho rodáka Joea Borbélya, historicky navštívil Slovensko. Trojnásobného majstra sveta vítal na košickej autogramiáde päťtisícový dav, Brazílčan sa namiesto plánovaných 45 minút ochotne podpisoval vyše štyri hodiny. Istá východniarska rodinka prišla s dvojročným bábätkom v náručí. Kráľ futbalu mu priložil ruku k hlave a jemne ho pohladil.
O jedenásť rokov neskôr najmenší hráč na ihrisku otvoril skóre, ligová „sedemnástka“ Košíc už po tridsiatich sekundách vyhrávala 1:0.
„Ten chlapec je vynikajúci, príde na najbližší zraz,“ urobil si na tribúne poznámku do zošita Ľubomír Moravčík, vtedy hlavný tréner reprezentačnej U17.
Nemal ani poňatia, že si k šestnásťročným dorastencom značí číslo iba trinásťročného mladšieho žiaka. No keď sa po záverečnom hvizde miestnych koučov spýtal na meno, až takí prekvapení neboli.
Milan Lalkovič.
Špunt vychovaný skromným mestským oddielom FK Košice-Barca ešte predtým skúšal karate i hokej. Ale na papier si aj tak napísal, že v osemnástich bude hrať Premier League.
Poznal každú kľučku, loptu by vo vzduchu udržal hodinu aj naslepo. A tak, hoci jeho príbeh s Pelém pripomína skôr ten Yamalov, košická Barcelona našla svojho Messiho. „Letela Joga Bonito, viac mi treba nebolo,“ presne si pamätá „Miňo“.
Drobný driblér robil na krídle i v útoku divy, v šatni a škole zase atmosféru. Debut v národnom tíme (s o tri roky staršími) ozdobil gólom a troma asistenciami. Otcovi menovcovi zvonil mobil od rána do rána, agenti mu nonstop tískali vizitky. Znalec Moravčík sa nemýlil.
Volali z milánskeho AC, Bayernu či Charltonu. Lalkovič junior bol už jednou nohou v City.
„Tatko sa raz vrátil z rodičovského združenia. Najprv ma dal do laty, ale rozhovor zakončil tým, že sa o mňa zaujíma Chelsea – milovaný klub, zostal som v totálnom tranze. V Manchestri pôsobilo veľa Slovákov, chcel som ísť inam. Tak sme ich trošku oklamali, že som chorý, a zrušili let. Koniec koncov, Blues boli lepší. A stále sú,“ žmurkol lojálne.
Dávať pozor (aspoň) na angličtine sa oplatilo. Novú tvár akadémie vítal v Londýne i Frank Lampard. Dravý Košičan hneď prvým zápasom absolútne tromfol očakávania, zahnal všetky obavy. Ak ich vôbec niekto mal.
„Celý čas som šprintoval, párkrát ma i zrúbali, nohy ma na druhý deň boleli ako nikdy. Ale vtedy ma otec prvý, maximálne druhý raz pochválil,“ znie stále hrejivá spomienka.
Do premiérovej sezóny skočil deviatimi zásahmi za žiakov a v mladšom doraste ako benjamínok a jediný legionár pridal až sedemnásť asistencií. O rok už s priemerom gól na zápas kraľoval tabuľke strelcov a štatistiky vylepšoval v U18, najstaršej juniorskej kategórii.
Na rešpektovanom Milk Cupe ho zvolili za najlepšieho hráča turnaja, rovnaký honor pred desiatimi rokmi vyniesol na svetlo akéhosi Joea Colea. Nečudo, že Milan od štrnástich zarábal krásne peniaze. „Celkom mi to šlo, všakže?“ žmurkol s úsmevom blesk, ktorému v sedemnástich namerali rýchlosť 37,8 kilometra za hodinu. Pre lepšiu predstavu, Jamajčan Bolt mal priemernú 37,58.
Tu posadil na zadok Stonesa, tam schoval Pogbu, inde sa pretekal s Griezmannom. Kým o ňom odborníci z britského denníka The Guardian písali ako o „jednom z troch najväčších klenotov Chelsea“, so spoluhráčmi už oslavoval zisk FA Youth Cupu po 49 rokoch.
V nadchádzajúcom ročníku najprestížnejšieho mládežníckeho pohára zase pred 7-tisíc divákmi dvoma trefami do siete výstredného Emiliana Martíneza (už majstra sveta) sám vyradil mocného rivala z Arsenalu. Skóre otáčal v nadstavenom čase, komentátor si výkrikom „to bola raketa!“ takmer urval hlas. Mužovi zápasu v šatni osobne gratuloval Carlo Ancelotti.
„Derby je derby, toto bol asi životný výkon, veď také čísla podľa mňa útočníkovi dodnes nenamerali. Na obed som zjedol dva cheeseburgery a potom jazdil ako blázon, ktovie, možno som sa toho mal držať celú kariéru,“ žartuje s odstupom času.
„Za rezervu som napálil dva kúsky Newcastlu a mal cestovať s prvým tímom na skupinovú fázu Ligy majstrov. Cítil som sa, bol v skutočne veľkej forme. No dlhšie ma ťahal zadný stehenný sval a proti Liverpoolu sa natrhol úplne. Škoda,“ dodal futbalista, ktorého odvtedy prenasledovala smola.
Luiz Felipe Scolari ho do áčka prvýkrát pozval už v pätnástich. Zažil i Beníteza s Mourinhom, vyrastal medzi hviezdami ako Drogba, Anelka, Oscar, Torres, Mata, Hazard či Eto’o.
„Poctivo trénuje, ak bude naďalej tvrdo makať, určite má šancu. Je malý, rýchly, hýri pohybom, ťažko sa bráni. Kvalitný futbalista,“ vravel pred štrnástimi rokmi o spoluhráčovi jeden z najlepších brankárov histórie Petr Čech.
„Strašní borci! Stačilo sa nebáť, čosi ukázať a prijali každého. Ja som sa futbalom bavil, a preto k nim bez problémov zapadol. Driblingom som možno vynikal, ale Hazard by ma schoval aj s rukou v kapse. Robili sme spolu i rekonvalescenciu, radil mi, že ak mám problémy so stehnami, nech nejem stejky ani krvavé mäso. Veľký pán, aj Vitteka si pamätal,“ zalovil v pamäti Lalkovič.
Od šestnástich pravidelne žiaril za béčko a v osemnástich mu vystrieľal majstrovský titul. Tréner Galád vyspelého tínedžera ihneď bral do 21-ky, Angličanom pripomínal Chicharita s Tevézom, domáci experti mu namerali väčší potenciál než Stochovi, Weissovi či Makovi.
„Lenže oni ho napokon naplnili a ja som to pokazil. To je ten rozdiel a všetko, na čom teraz záleží,“ uznal bez rečí.
Podaktorí nadšenci sa nadchýnali nad „novým Ronaldom“ alebo písali, že „tento chlapec bude lepší než Dubovský“. Dokonca kritizovali Weissa, lebo ho nenominoval do Afriky. Najväčší talent v republike si z toho však ťažkú hlavu nerobil: „A čo by som tam, fotil levy?“ zasmial sa a dodal: „Žartujem, je to krásna história a veľmi si ju, samozrejme, vážim. Veď keď mi kamaráti posielajú staré fotky, niekedy sa smejeme, inokedy plačeme.“
Lalkovič sa vypýtal na pármesačné hosťovanie do Doncastru, v druhej anglickej lige nastúpil ako najmladší Slovák v histórii (18 rokov, 8 mesiacov, 11 dní). Posilnený skúsenosťami z možno najtvrdšej súťaže sveta s Chelsea finálne podpísal trojročný profikontrakt, v príprave dostal od Ancelottiho šancu proti Crystal Palace i Ajaxu Amsterdam.
Ligový debut viackrát klopal na dvere. Ročník 2011/12 mohol byť zlomový. Papierik popísaný detským snom sa opakovane triasol. No neférový incident všetko zmenil.
„Veľa ľudí o tom nevie, no ak si odmyslím zranenia, spackal som to sám. Moje meno už svietilo na súpiske proti Swansea, ale na predzápasovom tréningu sme s Davidom Luizom vo fifty-fifty súboji bojovali o loptu, v poslednej chvíli mi ju vypichol a ja som mu nechtiac tak došliapol členok, že pauzoval dva mesiace. Kouč Villas-Boas sa veľmi nahneval, všetci na mňa pozerali, akoby som ho chcel zabiť, pritom som to vôbec nespravil naschvál. Po tréningu ma okamžite preradili do béčka. Dostal som nervy a bol sklamaný. O dva dni mi zavolali z Haagu, v posledný deň prestupového okna som odišiel.“
No v Holandsku sa po druhom zápase zranil a prišiel o sezónu. „Opäť pustil zaďák,“ povzdychol si. V lete podpísal s Vitóriou Guimaraes, šiestym tímom prvej portugalskej ligy.
Svet však na zázračné dieťa nezabudol. Devätnásťročného kúzelníka napriek nešťastným okolnostiam i unáhleným rozhodnutiam sledovali na adrese azda každého veľkoklubu. Čakali, nech sa rozohrá a so vztýčenou vlajkou učiní ďalší krok.
V roku 2012 ho zaradili medzi 40 najväčších talentov sveta, o cenu Golden Boy (pre najlepšieho hráča planéty do 21 rokov) sa pretekal s Courtoisom, Salahom, Coutinhom, Götzem, Alabom, Iscom, Sterlingom či El Shaarawym. Žiadny iný Slovák tak ďaleko nikdy nebol.
Preto vyznieva až neveriacky, že na Pyrenejskom polostrove zasiahol len do ôsmich duelov a vydržal krátkych päť mesiacov. „Po zotavení som okamžite chcel hrať, no tak to, bohužiaľ, nefunguje. Mal som 19 a klub svoju hierarchiu, na šancu si treba počkať. Bol som tvrdohlavý, stratil sebavedomie i motiváciu, mal ťažké obdobie, všetko bral zhurta. A to sa vypomstilo,“ priznal.
Vychutnajte si pár driblérskych lahôdok v podaní Milana Lalkoviča. Len aby sa vám nezatočila hlava:
Pomocnú ruku mu v FC Walsall podal slávny Dean Smith. „Milan ihneď ukázal, aký skvelý dokáže byť. Má extrémny potenciál, musíme ho len dostať von a naplniť,“ nechal sa počuť neskorší kouč Leicesteru či Aston Villy.
„Toho trénera som sa mal držať,“ dodnes vie „Lalky“. V boji o postup do druhej anglickej si pripísal 38 štartov, ožil, opäť chytil „prime“. Na stole ležala výborná ponuka PAOK-u.
„Telefonovali mi, vraj, nech si určím podmienky. Preto som nepredĺžil s Walsallom, odmietol Bristol City, Birmingham a ďalšie celky z Championship,“ hovorí druhý najmladší Slovák, aký kedy hral League One (20 rokov, 7 mesiacov a 25 dní).
Ale grécky gigant sa už neozval.
Chelsea oficiálne opustil po ôsmich rokoch, ako voľný hráč zamieril do Mladej Boleslavy. Drahokamu vybrúsenému britskou mentalitou však tá zo srdca ČR absolútne nesadla.
„Všetci ma odhovárali, ale prestupové okno bolo na konci a vravel som si, že nejaké Česko mi predsa problém nespraví. No už po druhom tréningu som chcel odísť. Mal som v nohách 40 zápasov z ťažkej ligy, no aj tak si niektorí mysleli, že keď si futbal užívam, neberiem ho vážne,“ povedal.
Ako zamýšľal, tak aj vykonal. O jeho zimnom comebacku na ostrovy písalo i BBC, po polročnej zastávke v Barnsley opäť udivoval za Walsall. V oblasti, kde kedysi útočil obávaný gang Peaky Blinders, od júla 2015 ofenzívnymi výpadmi strašilo súperov číslo pätnásť. Lalkovič prišiel späť v ešte lepšej forme, než sa lúčil.
„Znova sme sa bili o postup! Žreb nám v Carabao Cupe pridelil Chelsea, po mojom priamom kope sme znižovali na 1:2. Trošku som pomotal Ivanoviča, ako týždeň predtým Alexis Sánchez a ľudia to na webe ihneď začali porovnávať. Bol to pekný pocit, keď ma pri schádzaní z trávnika vytlieskali i fanúšikovia Chelsea,“ nezabudne jediný cudzinec v drese „Saddlers“, ktorému kouč Sean O'Driscoll, predtým asistent Brendana Rodgersa v Liverpoole, venoval tieto slová: „Niekedy vás síce privádza do frustrácie, ale potom urobí jednu vec a sám vám vyhrá zápas.“
Vynikajúcou sezónou si vypýtal angažmán v slávnom Porthsmouthe a odpaľovacia rampa klubu, ktorý v päťdesiatych rokoch kraľoval Premier League, ho už o šesť mesiacov vystrelila do Ross County, najvyššej škótskej súťaže. Stačil jeden povel trénera, aby „divákov dvihol zo sedadiel“ a 20 kilometrov od jazera Loch Ness razom nebola hitom bájna príšera, ale finesy 24-ročného Košičana – hneď v druhom stretnutí naj hráča zápasu.
„Odštartovalo to krásne, skončilo sa to hádkou a zraneniami. Tréner ma ako útočníka nútil do vecí, aké som nikdy nerobil, povedal som, že tak proste hrať nebudem. Pobalil som sa a šiel do Porthsmouthu, no kvôli v Škótsku platnému kontraktu som nemohol nastúpiť. Viem, som blázon, šialená hlava, ale to niekedy nejde vypnúť. Mal som búrlivé obdobie, aj mimo ihriska a celé to pokazil. Akoby nestačilo, v Anglicku mi po pár tréningoch začali odchádzať achilovky.“
A nešťastný kolotoč sa rozkrútil do plných.
Rozlet marili výstrelky vlastnej povahy, no hlavne boľavé časti tela. Ročník 2017/18 strávil s obväzmi, barlami a injekciami. Pichali triesla, neposlúchali členky, vystrájali achilovky, kolabovali zadné stehná. Nepomáhalo nič, ani lekári z Chelsea. „Až som na dovolenke stretol istého Marca Grimma s klinikou v Regensburgu. Vravel, nech sa zastavím. Za tri týždne ma doslova postavil na nohy,“ nadýchol sa vyše 50-násobný juniorský reprezentant a pokračoval:
„Nemal som ukážkovú životosprávu, nestaral sa o seba, aj to treba priznať. Prestal som makať navyše, robiť veci, aké ma dostali do Londýna. A na top leveli nie je čas na chyby. Okej, talent vás naň vyšvihne, ale čo potom? Nesmiete sa uspokojiť, a práve to bol často môj prípad,“ priznáva.
Na jeseň 2018 sa ako najlepšia možnosť javila Sigma Olomouc.
„Sebavedomie, dynamika, technika – Lalkovič rýchlo ukázal, čo dokáže,“ nadchýnal sa český Denník Sport a chválou, hoci s varovným prstom, nešetril ani šéf lavičky Václav Jílek:
„Je nebezpečný, ako nespútaný naturel, zo všetkého chce vyjsť futbalovo, ale s jeho ofenzívnou kvalitou, ktorej má až nad rámec, musí hrať predovšetkým dopredu, robiť menej sekačiek. Udržať Lalkyho na uzde je niekedy veľmi zložité. No jeho vnútorné nastavenie a veľkú ochotu pracovať nejde poprieť. Je to nadštandardný hráč.“
Na slová o extímovom kolegovi nadviazal v počúvanom podcaste Livesport Daily obranca Roman Polom: „Obrovský talent! Ako menší sme sa stretávali v repre, v štrnástich odišiel do Chelsea a v Sigme bolo veľmi vidieť, že je nakazený inou mentalitou – stále sa smial, kričal, bolo ho plné ihrisko a to je presne to, čo z vás v zahraničí chcú dostať. Škoda, že sa to tunajší tréneri nesnažia pochopiť o niečo viac.“
Stačilo 18 duelov a vykopal si zmluvu v Baníku Ostrava. „Je späť starý Milan?“ pýtali sa fanúšikovia. Kiežby to bola pravda.
„Výborná partia, tú šancu som si veľmi vážil, o to viac som sklamaný, že nevyšla. Celú prípravu mi zobralo nedoliečené trieslo, úvod ročníka zase stehná. Keď som mal konečne ísť do základu, spoluhráč mi tak zašliapol členok, že som šesť týždňov nevedel chodiť. A takto dokola,“ pokrčil plecami 174 centimetrov vysoký krídelník, po chabých pätnástich štartoch za rok a pol odchádzajúci hľadať šťastie do FK Příbram.
Lenže české prekliatie nemalo konca.
„Natrafil som tam na výborného trénera Pavla Horvátha, škoda, že sme sa nestretli inde, perfektne mi rozumel. Len čo z toho, keď mi Látal ml. hneď na dva týždne odstavil členok. Grimm ma síce polepil, no prišiel som na tréning, spravil bicykel a urval si sval. Hotovo.“
„Môžem iba súhlasiť, veľmi ma to mrzelo. Prišiel hráč, ktorý futbalovo prevýšil všetkých. Bol ľudský, vysmiaty i kritický, nielen k ostatným, tiež voči sebe. Vedel povzbudiť, aj kedy urobil chybu, potiahnuť mladších alebo na trávniku dovysvetliť moje slová. Ak by mal viac šťastia pri rozhodovaní a menej zranení, mohol hviezdiť v národnom tíme. Nemyslím, že by bol dnes horším hráčom než Lukáš Haraslín,“ rozhovoril sa Pavel Horváth pre TVNOVINY.sk.
Svetielkom nádeje zaiskrila ešte ponuka od Doncastru, sfúklo ju odvolanie trénera a ďalšie zranenie achilovky. Osud sa poriadne vyfarbil. Z kedysi svetového superpotenciálu dávno neodjedal odrobinky, odkrajoval si po kusoch.
Až v októbri 2022 konečne zazvonil ten správny telefón.
Otroka večnej maródky vykúpilo Grécko. Milan Lalkovič pod dohľadom bohov Olympu zažil renesanciu. Dávno sa nefláka po nociach, alkoholu si nenaleje ani za kvapku, dva roky ho v trieslach, svaloch, achilovkách či členkoch nič nepichlo. Z oblohy sa na hriešnika po upršaných rokoch v Británii a Česku usmieva horúce balkánske slnko.
„Radšej si zaklopem,“ pridáva s úškrnom futbalový dobrodruh.
Stačí, že na malebnom ostrove Kos vykročí na ulicu a fanúšikovia sú v ošiali. Tribúny skandujú i tlieskajú v stoji. Ich miláčik s ľahkosťou prechádza cez štyroch, vymýšľa rozdielové prihrávky. Loptu si stále prehodí cez hlavu alebo ju z tridsiatich metrov pohodlne uprace do vinkla. Chuť si prinavrátil titulom z ligy i pohára. Okolie dobre vie, že druhá či tretia grécka je mu priúzka.
„Neobyčajnú schopnosť strieľať góly či kreovať šance som zbadal na prvý pohľad. Milan má neodbytný charakter, víťaznú mentalitu, neuteká pred ťažkosťami. Stále môže hrať na vysokej úrovni. Nielen vďaka talentu, ale i nastaveniu, aké má na ihrisku i mimo neho,“ dosvedčil nám Stergos Marinos, športový riaditeľ AO Pyli a bývalá opora Panathinaikosu.
„Miňo sa pre staromódne fyzioterapeutické prístupy ocitol v začarovanom kruhu detrénovania a bolesti. Prešli sme spolu biomechanickou analýzou, na každý jeden test reagoval skvelo. Maká každý deň, dodržiava prísny režim, nevyhnutne zmiernil svoje chronické problémy a zlepšená výkonnosť bola len otázkou času. Veľmi si želám, aby opäť zarezával v Championship – a prečo nie aj v Premier League? Za všetko úsilie a trpezlivosť, ktoré preukázal v ťažkých časoch, si to bezpochyby zaslúži,“ pridal pre TVNOVINY.sk popredný fyzioodborník a osobný kouč Periklis Vlachakis.
„Hneď v prvý deň, keď dorazil do hotela, mi bolo jasné, že ide o výnimočný zjav. Bol ubytovaný azda dve či tri hodiny, len náhodou som sa pozrel do bezpečnostnej kamery a zbadal som, ako mu jedna z čašníčok v kuchyni natierala chrbát opaľovacím krémom,“ nezabudne prezident AO Petros Kefalinos.
Návratom do Anglicka mohol vyraziť dych už vlani. Kde inde, ako do Walsallu. Na Bescot Stadium prvým dotykom proti Aston Ville nasadil jasle Lucasovi Dignemu, ohúril kondičkou a posielal srdiečka do publika. „Podpíšte ho,“ prosíkali priaznivci vedenie na sociálnych sieťach.
„Ukázal som, že na to stále mám. Tréner sa však zľakol, či moje telo vydrží 46-zápasovú záťaž, keďže prichádzam z Grécka. Ponúkaný kontrakt som nemohol prijať, veľmi ma to mrzelo,“ objasnil sklamane. Sezónu 2023/24 si tak vychutnal v Korinthose, ako najlepšie platený hráč tretej najvyššej súťaže. A čo sa nepodarilo pred rokom, môže vyjsť teraz.
Lalkovič má za sebou ostro monitorovaný kemp, pod vedením špecialistov z PFA desať týždňov zarezával s hráčmi, ktorým v prvej alebo druhej anglickej lige vypršala zmluva. Chce poslednú šancu, ako 31-ročný túži preraziť v sedemnástom klube kariéry. Ukážkovú formu gradujú extra motiváciou britská partnerka Anisha s dvojmesačnou dcérkou Irinou Reign.
„Dostane sa naň len 28 futbalistov, väčšina prišla priamo z Premier League, no anglické kluby aj tak odrádza, že mi v životopise svieti tretia grécka. Ponuky boli, ale nepôjdem hocikam. Ak nepríde nič adekvátne, zostanem v Grécku a zmierený, no hoci nie som Messi ani Hazard, keby som vedel, že na to nemám, tak sklopím uši a nikam sa netlačím. Bez problémov sa prídem ukázať i na Slovensko, veď možno by bola škoda končiť mimo domov,“ rozhovoril sa magický muž, ako ho opäť prezývajú novinári.
Fakt, že kedysi stál na rovnakej štartovacej čiare s víťazmi Ligy majstrov Iscom, Courtoisom či Salahom, mu dnes vyčarí len úsmev na tvári.
„Mal som z toho vyťažiť viac, mať úplne inú kariéru. Možno som v dôležitých okamihoch života nemal dostatok šťastia, ideálnu podporu trénerov, k čomu sa pridali zranenia a nerozvážne nápady. Alebo mi to nebolo súdené a súboj s Davidom Luizom bol karmou za blbosti, aké som stváral mimo ihriska. Nikdy som nemal zanedbať veci, aké ma dostali do Chelsea. Nejdem však plakať, nechcem sa na nič hrať. Aj keby som mohol, nemením, lebo dnes mám zdravú dcérku so skvelou ženou.“
Po útrapách našiel v sebe stratený poklad, pre záujemcov je sám akýmsi v truhlici ukrytým tajomstvom. Ostáva dúfať, že Pelého požehnanie ešte nezmizlo.
„Mladým odkážem jediné – aby každý deň na ihrisku brali, ako keby bol posledný v živote. Treba si užívať, aj najväčšie hviezdy sa bavili, no presne vedeli kedy. Nie každý je Ronaldinho alebo Neymar, že po párty siedmim nasadí jasle. Talent bez driny nedosiahne nič a ja nie som prvý príklad a určite ani posledný. Ale verím, že sa môj príbeh neskončil. Že ten, kto ho píše, si finálnu bodku ešte chvíľku pošetrí,“ zakončil Milan Lalkovič.
Pozrite si zostrih zápasu Slovan Bratislava - FC Košice:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
