Na ruke má vytetovaného Ježiša Krista či nápis Nitra a na Facebooku viac než milión priaznivcov. Vyhral ligu v štyroch krajinách, najviac trofejí spomedzi všetkých Slovákov a po najkrajšom góle sveta mu tlieskal i Messi. Čo vedel Robben ľavou, to on pravou, aj preto v šestnástich za milióny prestupoval do kolísky futbalu. Miroslav Stoch bol často najmenší hráč na ihrisku. Ale často s najväčšou kariérou.
Keď Mária Stochová čakala druhé dieťa, jeden starší pán v autobuse pri pohľade na jej roztrasené brucho poznamenal – tak toto bude futbalista. O osude bolo rozhodnuté.
„Odmalička kopal do všetkého, aj babky do nôh, po ceste na Kalváriu,“ nabonzoval MY Nitrianskym novinám Miroslav Stoch starší. A v piatich rokoch sa konečne oprel do lopty.
To ešte nik netušil, že ten malý chlapec s ňou vo svete spraví skutočne veľké veci.
Darmo otec básnil o motorkách, synovi zo steny viseli futbalové plagáty, a tak neostávalo nič iné, len ho bicyklom voziť na štadión. No keď už ako žiak napálil za rok a pol 123 gólov, rodičov dozaista hrialo pri srdci. „Sošku pre najlepšieho strelca alebo hráča som bral takmer na každom turnaji, niekedy aj obe,“ spomenul si „Miňo“ Stoch a exkluzívnu debatu s TVNOVINY.sk roztočil do plných.
Nitra sa tešila z najväčšieho talentu od čias Ľubomíra Moravčíka a tréneri po celom Slovensku si neraz museli držať sánku, aby od úžasu nepadla. Rýchly špunt mal len štrnásť, keď po hetriku proti Slovanu (3:1) prvý raz vbehol do áčka, kde ho i skrz naštrbené vzťahy vytiahol Ivan Galád, aby si s nimi na skúšku zatrénoval.
Dva dni po šestnástych narodeninách dal mládeži nadobro zbohom a skrúcal seniorskú premiéru. Skorší štart mu pritom nedovoľoval iba vekový limit.
Agent Milan Lednický nemusel byť Einstein, aby vedel, že takým tempom mu v „rodnom“ drese čoskoro bude tesno. „Vzal ma do Francúzska, nešlo o skúšku, skôr stáž, aby som okúsil, ako to funguje v zahraničí. Po týždni s „devätnástkou“ Nice prišla ponuka,“ netají technikou nabité krídlo.
Papier s podpisovým perom mali nachystané aj Arsenal či Tottenham, no fanúšik „modrej“ časti Londýna si v kútiku duše možno želal čosi iné. Práve preto sa mu v roku 2006 úplne zmenil život.
„Chelsea bola jednoznačná voľba, splnený sen. Rodičia ma nechceli pustiť, vyhrážal som sa, že s futbalom skončím, asi to zabralo. Cestovali sme presne na Mikuláša a z letiska rovno na Ligu majstrov. Stamford Bridge? Cítil som sa ako v inom svete.“
Mladé ucho tak odchádzalo spod Zobora do kolísky futbalu za 30 miliónov slovenských korún. Ako superstar. To je zároveň story o dátume, odkedy má Nitra umelé osvetlenie.
Prvú skúšku prekazilo počasie, druhú zranenie, ale tretia vyšla na výbornú. Malý „Miňo“ sa vo veľkom Anglicku nestratil, mimoriadne chválený prešiel z juniorky naprieč rezervou do šatne k ikonám svetového futbalu, ktoré na juhozápad hlavného mesta po 50 rokoch vrátili titul.
John Terry, Didier Drogba, Nicolas Anelka, Michael Ballack či Ricardo Quaresma, žiadne kartičky zo zberateľského albumu, vážení, ale spoluhráči.
„Všetci boli skvelí!“ vyhŕkol a pokračoval: „Na prvých raňajkách v spoločnej reštaurácii som nestačil otvárať ústa, Petr Čech ma okamžite privítal, vraj ak bude čokoľvek treba, stačí povedať. Zakrátko sa zastavil Terry. Angličania radi komunikujú s mladými, aj legendy.“
V Nitre ho mali susedia za nezmara, keď hodiny po tréningu sám triafal vinkle. Na ostrovoch zostával s Frankom Lampardom.
„Naučil som sa od neho kopec vecí. Mnohí tvrdia, že mladí hráči by tak skoro nemali odchádzať do zahraničia. Niektorým to vyjde, iným nemusí, no myslím, že som bol ten prvý prípad. Dalo mi to, po športovej i životnej stránke, naozaj veľa,“ neľutuje.
A skúšať centre s modlou „Blues“ sa vyplatilo. Kouč Luiz Felipe Scolari najprv Stochovi doprial debut na vypredanom derby s Arsenalom, krátko na to prekvapil ešte viac. V zápase proti Stoke City mal totiž šabľu na krku, strata bodov by ho stála flek. Napriek tomu za nerozhodného stavu poslal na pľac slovenského tínedžera.
A ten v nadstavenom čase nachystal víťazný gól Lampardovi. Nádhera.
„Veľká pocta, veril mi tréner, ktorý s Brazíliou vyhral majstrovstvá sveta. O pár týždňov ho však odvolali. Guus Hiddink prevzal kormidlo s jedinou úlohou – získať trofej. Staval na skúsených a mladým veľa šancí nedával, ale chápal som to vtedy a chápem to aj dnes,“ hovorí muž, ktorý vyhral FA Cup, no ďalšie minúty už nepridal.
Naviesť zľava, rýchlou zasekávačkou hodiť na pravačku a vymetať pavučiny – typická „stochovka“ naberala na popularite a jej exekútor kvitol v krajine tulipánov do krásy.
„To bolo moje!“ zapýril sa a dodal, že jedovatý recept skrýval v malej nohe. „Viacerí boli presvedčení, že lopty plávajú kvôli tomu,“ hovorí o neomylnej kopačke s veľkosťou 6,5.
Práve tou „Kleine man“, ako ho Holanďania prezývali, v sezóne 2009/10 narátal dvanásť zásahov, vrátane trefy z posledného kola, ktorá znamenala titul. Twente Enschede nečakane predbehlo Ajax, Feynoord či PSV a jediný raz v histórii zažilo majstrovské oslavy.
„V Chelsea som pod Carlom Ancelottim čakal na správny klub, druhá anglická by s mojou postavou a štýlom asi nebola ideálna. Nakoniec si ma Steve McClaren vybral do Twente, hosťovanie sa zbúchalo azda za deň. Holandsko bola fantázia, všetko zapadlo, klub žil v eufórii a mesto šalelo, dodnes sme tam legendárni,“ nikdy nezabudne.
Jeho hra mala elán a charizmu, okrem domácej súťaže aj v pohárovej Európe. Tak nečudo, že turecké Fenerbahce doňho v lete neváhalo investovať vyše päť miliónov.
Stoch v tom čase obhájil mládežníckeho Futbalistu roka, vyhral ligu, vedel, že odchádza do tureckého veľkoklubu a tešil sa na mundial v Južnej Afrike. Celkom vydarený rok.
„Počas posledného kvalifikačného duelu som bol vykartovaný a s 21-tkou na Cypre, celé mužstvo sedelo u mňa na izbe. Keď sme v šortkách pri 30 stupňoch zapli počítač a načítal sa sneh, len sme civeli či pozeráme správny zápas. Otec mi volal hneď po hvizde a telefonát začal slovami: Miňo, ide sa do Afriky na černošky!“ rozpráva reprezentant, na ktorého góly Slovensko nezabúda.
Veď Rusom sa musí dodnes snívať, na akej šibenici ich „obesil“ v Moskve. A čo ten zázrak zo Žiliny? Aký bol asi kurz, že sa najmenší hráč na ihrisku v 87. minúte trafí do siete úradujúcich kráľov Európy? Navyše hlavou a víťazne?
Potom vyzliekol dres a Štadión pod Dubňom takmer vybuchol...
„Zdolali sme Španielov a boli bližšie k postupu na Euro, vravel som, že gól hlavou už nikdy dať nechcem, lebo tento bude zrejme pamätný. A už som žiadny ani nedal, ten Ikerovi Casillasovi je môj jediný v kariére,“ smeje sa hrdina a dodáva, že to nebolo schválne.
A nebyť škótskej nezlomnosti posledných dní, bolo by to naposledy, čo Španielsko prehralo v kvalifikácii na ME.
Nech boli jeho góly akokoľvek výstavné, jeden bude vždy vyčnievať. Rozprávkový volej z marca 2012 obletel zemeguľu a právom sa stal najkrajším na svete.
„Alex dvihol ruku, nacentroval, vybehli proti mne dvaja, hrozil protiútok, na spracovanie nebol čas. Človek sa rozhodne v stotine, tak som len zavrel oči a vystrelil. Či som to tak chcel? Signál sme mali nacvičený, ale také niečo sa podarí raz za život.“
Nitran ako repa bol razom tvárou FIFA, dostal tri milióny hlasov, so 78 percentami schoval Neymara (7 percent) i Falcaa (15) a pri preberaní Puskásovej ceny mu tlieskali aj Lionel Messi s Cristianom Ronaldom.
„Turci sú blázni, konkurenciu šialene prehlasovali. Ktovie, ako by to dopadlo, keby hrám v inej krajine. Je to doživotná reklama pre „Fener“ i futbal v krajine. Uplynulo už jedenásť rokov, no dodnes si to vážia a stále ma niekde označujú,“ usmial sa.
Medzitým s Fenerbahce dobyl Süper Lig i Turecký pohár, individuálne zažiaril a fanúšikovia ho „žrali“. Napriek tomu trikrát hosťoval.
Baviť finesami neprestával ani v PAOK-u, no akúsi „klubovú“ smolu podčiarkol striebornými priečkami v lige i pohári.
V ázijskej Lige majstrov s Al-Ain zlyhali pred dverami finále, bolesť však vyliečila injekcia s majstrovským triumfom. Z Emirátov sa vrátil do Malej Ázie, hoci na rok vo farbách Bursasporu.
Kto Stochovi po comebacku do Istanbulu rátal efektivitu, tomu hlava nebrala, ako môže s takými číslami zohrievať lavičku. Za to rýchlo pochopil, že ide o jeho záverečnú sezónu.
„Posledný rok som bol odpísaný, odohral málo zápasov, no keď som nastúpil, takmer vždy sa mi podarilo presadiť. Dal som gól a o týždeň sedel na tribúne, zvláštne, ale turecké. Trénoval nás Dick Advocaat, Holanďan, ktorý ma veľmi dobre poznal, hneď po návrate som stabilne hrával, no myslím, že potom prišlo zhora opačné znamenie. Prezident ma nemusel, dlho šiel po mne. Taký je môj názor,“ vysvetlil, prečo po siedmich rokoch zamieril do Prahy.
Lebo podpísať so Slaviou bolo to najlepšie rozhodnutie, aké mohol spraviť. Futbalista na odstrel zažil na Edene renesanciu a „Sešívaní“ rozsvietili nad siahodlhým tieňom Plzne či Sparty svetlo zlatej éry minulých rokov.
Posmelení ligovým i pohárovým tromfom písali senzáciu v Európe vyradili Sevillu a len tesne nie Chelsea.
„Dva roky, tri trofeje a výborné európske zápasy, prebral som sa a znova nabudil. Odkedy na trénerskú lavičku sadol pán Trpišovský, v Slavii sa veľa zmenilo. A moja motivácia takisto. Pred jeho prácou snímam klobúk, na ten futbal radosť pozerať,“ chváli exzamestnávateľa.
K 20 gólom pridal 16 asistencií, fanúšikovia ho zvolili za najlepšieho hráča českej ligy, spievali mu osobitné chorály, ako besní vykupovali dresy s číslom 17 a Praha sa objaveného drahokamu rozhodne vzdať nechcela. No popri dobrých krokoch by to bez zlých bola nuda.
„Už pri dohadovaní zmluvy som netajil, že ak bude príležitosť, určite si ešte kopnem v zahraničí, Česko a Slovensko vnímam ako jednu krajinu. Myslel som si, že v Slavii už latku nemôžeme vytlačiť vyššie, PAOK po rokoch vyhral double a chcel som napraviť, čo predtým nevyšlo. Agent ma odhováral, povráva sa, že dvakrát do rovnakej rieky nevojdeš, no ja som vošiel a bola to chyba. Je to asi jediné, čo v kariére ľutujem,“ uznal.
Keby zostal, možno by mu dnes pri štadióne stavali sochu. Futbalové križovatky ho z Grécka cez poľské Zaglebie Lubin a Liberec zaviedli do treťoligového Motorletu Praha.
A tak stále platí, že ak pátrame v dejinách, žiadny slovenský reprezentant nehral najvyššiu súťaž vo viacerých krajinách než Miroslav Stoch.
V službách Slavie stihol aj návrat domov, v roku 2018 symbolicky s páskou na ruke otváral pod Zoborom nový stánok.
Prežehnal sa, zamával tribúnam, gólom na konečných 2:0 pochoval Nitru, ale domáci fanúšikovia aj tak jasali. Škoda, že to bolo možno naposledy, čo sme ho videli hrať na Slovensku.
Rodný klub nosí v srdci aj vytetovaný na ruke, dokonca mu venoval báseň na Instagrame a dávno sľúbil, že všetko skončí tam, kde to začalo. No FC prepadá agónii a jeho najmladší debutant v histórii takto uzavrieť kruh nechce.
„Nitru milujem, ale z terajšej situácie mi je do plaču. Žiaľ, chcel som sa vrátiť a končiť doma, no zatiaľ to nevyzerá ružovo. A to ma mrzí. Smutné, že taký klub ani nevie, či zanikne alebo nie a vôbec, akú má budúcnosť,“ pokrčil nešťastne plecami.
Ale dobré jazyky tvrdia, že to s veľkým futbalom ešte nezabalil. Predsa len, 33 rokov nie je veľa. „Nehovorím áno ani nie, uvidíme. Momentálne sa udržiavam a užívam si úľavu. Celý život som na ihrisku musel niekomu niečo dokazovať, teraz je to bez tlaku a prevažne zábava. Koniec koncov, aspoň čosi robím,“ žmurkol na záver.
A Slováci by mali vedieť, že na hráčov ako on sa napriek škandálom, nočným klubom či jazdou pod vplyvom nepíska. Osem krajín, jedenásť klubov a jedenásť trofejí. Miroslav Stoch bol často najmenší hráč na ihrisku. Ale často s najväčšou kariérou.
Malý futbalový velikán.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
