Zatiaľ čo sa jeho súperi profesionálne pripravovali, on makal vo fabrike, no na súťaži by ste to nerozoznali. Presadil sa v športe, ku ktorému sa dostal pred štyridsiatkou vďaka videu na YouTube a ktorého základom je mierenie a sústredenosť. On však nosí okuliare a trénovať zvykol s hodinou a pol spánku. Bohužiaľ, Slovensku zlatú olympijskú medailu priniesť nemôže.
Jozef Bošanský má už 48 rokov, no vo svojom športe veteránom nie je. Dokonca sa mu nevenuje ani dekádu, zato sa už ako poloprofík popri 12-hodinových šichtách vo fabrike dokázal vypracovať medzi svetovú elitu. Jediný slovenský zlatý medailista z minuloročných Európskych hier v Krakove nám v exkluzívnom rozhovore prerozprával svoj úžasný príbeh, ktorý môže slúžiť ako inšpirácia mnohým.
Jozef vyrastal s rodičmi a bratom v Šali, a hoci niekoľko rokov chodil v detstve na karate, veľkým fanúšikom športov nebol. To nechal na svojho brata, z ktorého sa stal futbalista. On bol viac technický typ.
„Bavilo ma stále niečo rozoberať, jazdiť na motorke či páliť z kuše. Strieľanie som si zamiloval, keď mi rodičia kúpili k desiatym narodeninám vzduchovku. Vtedy to bolo normálne, s kamarátom sme si vždy zašli za mesto, postavili plechovky a strieľali sme,“ spomína na úvod nášho rozhovoru na svoje premiérové žmúrenia na terče. Vtedy ešte nevedel, že podobná aktivita ho raz bude živiť.
Nasledujúcich vyše dvadsať rokov tomu však nič nenapovedalo. Jozef začal hneď po maturite pracovať a ako 22-ročný nastúpil do fabriky Volkswagenu v bratislavskej Devínskej Novej Vsi. O šestnásť rokov neskôr, dávno po tom, ako si založil rodinu a usadil sa s ňou v rodnej Šali, si ho však jeden šport predsa len našiel.
Rodina Bošanských býva v rodinnom dome, kde cez zimu aktívny človek ako Jozef často nevedel, do čoho pichnúť. Raz sa na internete dostal k videu, v ktorom niekto vyrobil luk z PVC trúbky, no a z dlhej chvíle sa rozhodol synovi k narodeninám tiež jeden taký zhotoviť. Bol z toho výstavný kúsok, ktorým sa Jozef dodnes rád pochváli.
„Akurát syn z toho nakoniec ledva vystrelil. Zato mňa luky od tej chvíle chytili. Zhodou okolností, akurát v Šali sme mali lukostrelecký obchod, ktorý mal navyše môj známy. Zapáčil sa mi tam jeden kladkový luk, kúpil som si ho, začal s ním strieľať a závislosť bola na svete,“ hovorí.
O tri mesiace už išiel na prvú súťaž. Kladkový luk sa stal neodmysliteľnou súčasťou jeho života. Stále pribúdajúci počet súťaží mu začal neúprosne požierať z porcie 25 dní ročnej dovolenky, ktorá mu napokon prestala stačiť. Našťastie mal však dobrých šéfov.
„V posledných rokoch som už potreboval aj osemdesiat dní dovolenky čisto na súťaže, takže som musel robiť veľké nadčasy, nadrábať si a následne ísť aj do mínusu a dobiehať. Nebolo to ideálne, nemal som čas na rodinu. No i tak ma manželka skvele podporovala, syn mi to tiež nemal za zlé a rodičia boli vždy moji najväčší fanúšikovia. Otec je dnes už expert a pozerá každú súťaž,“ pokračuje.
Ani nie dva roky po tom, ako prvýkrát vystrelil z luku, sa v sezóne 2017 zúčastnil na svojej prvej medzinárodnej súťaži v Poľsku. Tretie miesto v tímovej súťaži s ďalšími dvoma krajanmi ho nakoplo. Postupne prišli aj Svetové poháre a 12-hodinové zmeny vo fabrike striedali lety do Šanghaja, USA či Antalye.
„V roku 2019 prišli prvé umiestnenia do desiatky na sveťákoch a aj so šťastím sa mi dokonca podarilo prepracovať do elitnej osmičky v rebríčku a zúčastnil som sa na finále svetového pohára. Tam ma síce porobila tréma a nedopadlo to dobre, no bola to veľká skúsenosť, ktorá ma posunula k ďalšiemu kariérnemu progresu,“ spomína.
Ten prišiel po pandemickej prestávke. V roku 2021 sa Jozefovi podarilo kvalifikovať na Svetové hry, akúsi olympiádu neolympijských športov. Skončil šiesty a aj tento skvelý výsledok ho naštartoval k finálnemu posunu medzi najužšiu svetovú špičku.
Od roku 2022 začal spolupracovať s trénerom z Portorika a postupne vyhrávať svoje prvé Svetové poháre. V minulom roku sa dokázal prepracovať dokonca na druhé miesto svetového rebríčka a ako jediný slovenský reprezentant získal zlatú medailu na Európskych hrách v Krakove.
Všetky tieto úspechy vybojoval vo veku, kedy mu už ťahá na päťdesiatku, nehovoriac o tom, že na rozdiel od súperov stále pracoval vo fabrike. To mu výrazne komplikovalo život i spánkový režim.
Raz keď ho prišli domov do Šale skontrolovať dopingoví komisári, bol akurát v Devínskej na nočnej. Manželka mu zavolala a Jozef neváhal, nasadol do auta, nepredpisovo preletel dobre známych sto kilometrov do Šale a kontrolu o päť minút stihol. Pokutu za rýchlosť, samozrejme, pokorne zaplatil.
„Najhoršie to však bolo so spánkom. Často som iba priletel naspäť z nejakej súťaže, vyspal som sa chvíľu v aute, keď ma kolega viezol z letiska a už som nastupoval na nočnú. Na ďalší deň som sa nevyspal, lebo som musel trénovať, no a potom možno s dvomi hodinami spánku znova na šichtu,“ povzdychol si Jozef.
Tomu je však konečne koniec. Po minulej sezóne získal osobného sponzora, vďaka ktorému mohol dať po 25 rokoch výpoveď vo Volkswagene. Navyše, prešiel pod dodávateľa lukov PSE Archery a táto nová spolupráca mu taktiež ponúka možnosť zarobiť akési prémie za výsledky na súťažiach.
Ak sa Jozef dokázal prepracovať ako lukostrelec na polovičný úväzok na pozíciu svetovej dvojky, zdalo by sa, že po prechode na plný úväzok budú jeho ciele jasné. On však zostáva nohami na zemi a vie, že musí byť vďačný aj za to, čo má.
„Udržať sa na pozícii svetovej dvojky bude veľmi náročné, lebo v TOP 20 sú rozdiely minimálne a meniť sa to môže s každou súťažou. Samozrejme, je tu tá pozícia svetovej jednotky, no tú má momentálne plne rezervovanú Mr. Perfect, jeden Holanďan, ktorý je objektívne najlepší na svete. Mojou ambíciou je však udržať sa v svetovej špičke čo najdlhšie, ako to len pôjde,“ hovorí.
A čo olympiáda? Bohužiaľ, kladkový luk sa do programu nezmestil ani na hry 2024 v Paríži, ani na hry 2028 v Los Angeles. Ponúkal by sa prechod na olympijský zvratný luk, no to nie je ani zďaleka také jednoduché, ako to môže znieť.
„Kladkový luk má kladky a pomocné káble. Keď ho natiahnete, je ľahšie ho udržať ako ten zvratný a taktiež nedržíte samotnú tetivu, iba spúšťač, na ktorom stlačíte gombík. Veľa som nad zmenou disciplín rozmýšľal, no napokon som si povedal, že nebudem pokúšať osud. Čo ak by mi to pokazilo fazónu v kladkovom a nešiel by mi napokon ani jeden? Navyše, streľba z kladkového luku ma naozaj napĺňa,“ tvrdí.
Začať s lukostreľbou na Slovensku nie je práve najjednoduchšie, no keď o to naozaj máte záujem, niet lepšieho miesta ako Šaľa. Keď Jozef začínal, musel sa učiť sám z videí na YouTube, no vyššie spomenutý obchod, kde si kúpil prvý luk, sa medzičasom rozrástol a stal sa centrom slovenského lukostrelectva.
„Práve vďaka lukostreleckému centru Luk a Šíp v Šali je to dnes už ľahšie. Môžete tam prísť a personál vám poradí. Sú tam aj dve strelnice, takže vás môžu rovno aj naučiť základy,“ hovorí Jozef a jedným dychom vypočíta aj finančnú čiastku, ktorú si musí nováčik na takýto šport pripraviť.
„Na začiatok stačí aj 1500 eur na všetko, no keď to chce človek robiť profesionálne, ľahko sa dostanete až na úroveň okolo 10- až 15-tisíc. Luk je základ, no minimálne raz toľko stoja závažia a stabilizátory a potom najdrahšia položka sú šípy. Aj s hrotom u mňa jeden stojí stovku a za sezónu ich opotrebujem aj viac ako štyridsať,“ vysvetľuje.
Na záver rozhovoru už teda zostáva iba jediné, spýtať sa Jozefa, čo je tajomstvom na to, aby ste v lukostreľbe prerazili. Ostrý zrak to veru nie je, veď od tejto sezóny už strieľa radšej v okuliaroch.
„Posledné roky som poriadne ani nevidel terče, strieľať som sa snažil do stredu rozmazaného obrysu, čo som videl. Kľúčom je zrejme tréning. Ja veľmi veľa trénujem, často som na strelnici od otváračky, až kým ju o osem - deväť hodín nezatvoria. Myslím, že už mám v rukách takú svalovú pamäť, že telo mi často ani nedovolí spraviť chybu,“ so smiechom zakončuje debatu momentálne druhý najlepší muž sveta v streľbe z kladkového luku.
Pozrite si včerajších frajerov na záver.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
