Vyrastala na rovnakom sídlisku ako Petra Vlhová, teraz proti nej súťaží na najvyššej úrovni. Išla si za snom, aj keď sa jej najbližší pýtali, či to vlastne celé má zmysel. Ona sa však nevzdala a napokon si svoj sen splnila. Martina Dubovská sa v posledných rokoch vypracovala na českú lyžiarsku kráľovnú, no ako sama priznáva, čerešnička na torte jej kariéry ešte predsa len chýba.
Nehoda Petry Vlhovej rozosmutnila slovenských fanúšikov alpského lyžovania, ktorí našej reprezentantke nebudú môcť vo zvyšku sezóny držať palce. Ich pozornosť a podpora sa však teraz môže sústrediť na istú rodáčku z Třinca, ktorá sa vracia z maródky a v aktuálnej sezóne má pod vedením kontroverzného talianskeho kouča ešte veľké plány.
Martina Dubovská má za sebou zaujímavú kariérnu cestu, ktorá ju zaviedla od malého vleku nad jej sídliskom až do najslávnejších lyžiarskych rezortov v Európe a donútila ju uprednostniť český znak vo svojom pase pred tým slovenským. Česká reprezentantka pre TVNOVINY.sk exkluzívne priblížila svoj príbeh a prezradila, aký výsledok chce ešte v kariére dosiahnuť a tiež to, prečo táto sezóna zatiaľ nespĺňa jej očakávania.
Martina sa síce narodila v Česku, no vyrastala na sídlisku Podbreziny v Liptovskom Mikuláši, rovnako ako Petra Vlhová. Energiu si rada vybíjala na športovej gymnastike a neminula ju ani atletika, keďže jej mama bola trénerkou. Odmalička u nej však prevládal záujem o brázdenie zasnežených svahov.
„Lyžovanie bolo srdcovkou odmalička. Bola som zarytou fanúšičkou, moja izba bola polepená plagátmi súrodencov Kosteličovcov, Veroniky Velez-Zuzulovej či Bodea Millera,“ s úsmevom si zaspomína Martina na úvod nášho rozhovoru.
Prvé svahy, ktoré poznala naspamäť, boli v jej domácom Areáli Podbreziny, ktorý sa, mimochodom, po niekoľkých rokoch mimo prevádzky opäť nedávno naplno rozbehol. Dlho však na tunajšom malom vleku nevydržala a mladícke roky strávila v neďalekej Jasnej.
Jej talent bol evidentný odmalička, problémy pri jej rozvoji boli financie. V šestnástich rokoch sa musela odhodlať k veľkému kariérnemu kroku. Odmala mala dvojité občianstvo, preto využila možnosť prejsť pod zástavu českej reprezentácie.
„Bohužiaľ, podpora mladých lyžiarok na Slovensku je naozaj minimálna. Ak to dievča myslí vážne, musia sa do toho oprieť jeho rodičia, a to nielen finančne. Keďže naši pracovali ako tréner a učiteľka, väčšinou sa na mňa skladala celá široká rodina, dokonca prispievala aj babka. Jednoducho sme potrebovali tú podporu a v Česku nám ponúkali viac,“ vysvetľuje svoj životný krok a zároveň dodáva, že to pre ňu až taká zmena nebola:
„Popravde, ja vôbec nerozlišujem Slovensko a Česko ako odlišné krajiny. Narodila som sa v Česku, vyrastala na Slovensku. Otec je Slovák, mama je Češka a som doma tam i tam, preto som si z toho ťažkú hlavu nerobila. Podporu našťastie cítim z oboch strán veľkú, za čo som veľmi rada.“
Od roku 2008 už jazdiac pod novou vlajkou, Martina valcovala v juniorskej kategórii, za čo vďačí najmä jej otcovi, ktorý ju od začiatku kariéry trénoval. Omnoho ťažší však bol presun medzi elitu. Na medzinárodnej úrovni zaznamenala medzi ženami sériu pekných výsledkov v menších pretekoch v Slovinsku či Rakúsku, no na najvyššej úrovni sa jej dlho nedarilo.
Veľký debut vo Svetovom pohári zažila ako 18-ročná v slalome v nemeckom Arber-Zwieseli, no ten sa skončil neslávne. Prvé preteky medzi elitou, ktoré sa jej podarilo dokončiť, bol slalom vo fínskom Levi až v novembri 2013. Počas ďalších rokov kontinuálne napredovala, v roku 2016 prvýkrát dobyla Top 20, no jej výsledkom akosi chýbala konzistencia.
„Mala som pomerne zlé obdobie okolo roku 2018, kedy som trochu stagnovala. Bodovala som tak dvakrát do sezóny, čo bolo fajn, no nie dostatočné. Všetci sa ma pýtali, dokedy to budem robiť. Silný moment bol, keď sa ma dokonca najlepšia kamarátka opýtala, či to má ešte zmysel... Veľmi mi však pomohlo, keď ma začal trénovať bývalý otcov zverenec, Andrej Prevuzňák,“ vyzdvihuje kľúčovú osobu, vďaka ktorej sa jej kariéra definitívne zlomila k lepšiemu.
„Začalo sa mi pod jeho vedením viac dariť a výsledky sa začali zlepšovať. Paradoxne mi asi prospela aj pandemická prestávka. Dobre som potrénovala a vrátila sa silnejšia, rok 2021 bol môj životný. Postupne som začala pravidelne bodovať, dokonca som sa dostávala aj do pätnástky, desiatky,“ hovorí.
Jej výsledky na prelome desaťročí skutočne dosiahli novú úroveň. V roku 2019 zaznamenala opäť v slalome vo fínskom Levi svoju prvú elitnú desiatku v kariére. Zopakovala si ju o rok a v edícii 2021 tu dokonca dosiahla doterajšie kariérne maximum v podobe šiesteho miesta.
„Levi je určite mojím najobľúbenejším strediskom v pohári. Rada mám však všetky severské strediská aj Andorru. Veľká škoda, že sa nedá cestovať v tých destináciách, lebo vždy je to veľký zhon. I tak však skúsim niekedy na hodinku vybehnúť pozrieť nejaké pekné miesto,“ priznáva.
V skvelej sezóne 2020/21 skončila v celkovom hodnotení slalomu na desiatom mieste, no k ďalšiemu progresu neprišlo. V ďalších dvoch to bolo 17. a 15. miesto. Do aktuálnej sezóny preto nastupovala s jasným cieľom zastaviť jemne upadajúcu krivku výsledkov a za tým účelom dokonca vymenila aj trénera, keď prešla pod krídla kontroverzného Livia Magnoniho.
„Ukončila som spoluprácu s Mislavom Samaržijom, lebo minulý rok sme neboli v ideálnom rozpoložení ja ani on a niekedy sme si skrátka ľudsky nerozumeli. Navyše prišla šanca trénovať pod Magnonim a to bolo niečo, v čo som dúfala celý život. Livio je jeden z najlepších na svete. Nie je to síce prechádzka ružovou záhradou, musím makať na veciach, na ktoré som predtým nemyslela, no veľmi sa z našej spolupráce teším a som s ňou veľmi spokojná,“ hovorí.
Napriek zmene trénera výsledky v tejto sezóne nie sú pre Martinu ideálne. Nachádza sa až na 23. mieste v hodnotení slalomu, čo je výrazne aj za úrovňou z posledných troch rokov. Ako však sama zmieňuje, jej výkony nie sú horšie, no úspech tkvie v detailoch a tento rok do seba jednoducho veci nezapadali.
„Osobne si myslím, že tento rok lyžujem omnoho lepšie, než aké mám výsledky. To ma mrzí, no myslím, že sme spravili kus dobrej práce a verím, že sa to ešte v sezóne ukáže. Lyžujem naozaj rýchlo, napríklad v Killingtone som mala skvelé prvé kolo, no v druhom sa mi pritrafila chybička. Ak sa mi podarí tej chybičke v nejakých pretekoch vyvarovať, mohlo by z toho byť super umiestnenie,“ hodnotí svoje tohtoročné výkony, ktorým nepomohla ani dlhá choroba.
„Po Killingtone som bola dlho chorá a dostávala som sa z toho mesiac a pol. Prišla som o tri - štyri podujatia, na maródku som si vybrala asi najhorší mesiac v sezóne. V Jasnej som však cítila progres, takže verím, že ďalšie preteky už budú opäť fajn a ešte výsledkovo vylepším túto sezónu,“ verí.
Martina Dubovská má síce už 31 rokov, no na dôchodok v nijakom prípade nemyslí a ešte má do kariéry smelé plány. Chýba jej totižto jeden konkrétny výsledok, ktorý by bol pozlátkou na jej celoživotnom snažení na zasnežených svahoch.
„Pódium! Samozrejme, veľa vecí musí do seba zapadnúť, no je to taký môj kariérny cieľ a bola by to taká čerešnička na tej mojej kariére,“ nádejným hlasom vyhlási slalomárka a následne rázne zamieta špekulovanie o športovom dôchodku.
„Rozmýšľanie nad koncom kariéry ešte u mňa nie je aktuálne, no keď to príde, tak máte pravdu, veru bude treba niečo vymyslieť. Popravde, nikdy som nemala plán B a nepripúšťala si, žeby to lyžovanie nemalo vyjsť. Možno budem musieť oprášiť svoje detské sny o tom, že budem veterinárka alebo kvetinárka,“ so smiechom zakončuje rozhovor rodáčka spod Tatier.
Pozrite si vyjadrenie trénera Petry Vlhovej po jej nehode v Jasnej.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
