Tri hodiny spánku, ráno teplota iba mierne nad nulou. Štrnásť dní po štrnásť hodín na cestách, či už v plnej premávke, alebo s roadbookom v teréne. Rely Dakar patrí medzi najťažšie športové prekážky, ktorým sa smrteľníci vyhýbajú oblúkom, pre jedného vyučeného kuchára a dobrodruha spod Zoboru je však pôžitkom. Bohužiaľ, Juraj Varga mohol v januári odjazdiť na Dakare svoju derniéru.
Super Bowl, Wimbledon či Tour de France motošportu, preteky Rely Dakar nosia právom korunu najprestížnejšieho podujatia vo svete terénnych vozidiel. Nestane sa každý rok, aby malo Slovensko svojho zástupcu na finálnom pódiu tohto monumentu. Juraj Varga je len druhým Slovákom po Štefanovi Svitkovi, komu sa to podarilo.
Rodák z Nitry to navyše dokázal v kategórii štvorkoliek, ktorá je na Slovensku veľkou raritou. Ako sa Juraj vypracoval z našej krajiny na svetovú extratriedu v tejto disciplíne? Čo musel spraviť preto, aby sa vôbec dostal na štartovú čiaru Dakaru a ako vlastne vyzerá deň v tomto dvojtýždňovom saudskoarabskom pekle? S Nitranom sme prehodil pár viet, aby sme získali odpovede na tieto otázky i mnohé ďalšie.
Juraj Varga vyrastal pod Zoborom a už odmalička sa jasne uberal smerom k legendárnym pretekom v saudskoarabskej púšti. Rodičia sa síce pokúšali prihlásiť ho na futbal či hokej, no ich snaha bola márna.
„Nič z toho sa nevyrovnalo vozeniu sa na motorke po poľných cestách. Motošport síce v rodine vôbec nemáme, no mne už odmala viac voňal benzín ako napríklad futbalová tráva. A keď som videl videá Jara Katriňáka, ako preteká na Dakare, osud bol spečatený,“ zasmeje sa Juraj na úvod.
Hoci to pre chlapca z Nitry bolo spočiatku o motorkách, netrvalo dlho a získala si ho štvorkolka. Začínať na stroji, ktorý je na Slovensku vzácnosťou, však nie je ľahké.
„Dnes už je to možno trošku lepšie, deti majú možnosť začať najmä s motokrosom. Keď som začínal ja, síce tu už existovala akási motošportová komunita, no pre štvorkolky to bolo komplikované. Navyše, finančne je to ako jama, ktorá nemá dno,“ povzdychol si a prezradil aj sumy, s akými majú rodičia počítať pri podpore detí v tomto netradičnom koníčku.
„Malým deťom na rozbeh stačí aj napríklad malá štvorkolka za tritisíc eur, no deti rastú. V desiatich sa dostanú na 8-tisícovú a dospelácke používajú až od pätnástich. Tie už stoja od 15-tisíc vyššie. Moja prvá štvorkolka bola už dosť ojazdená, stála asi šesťtisíc, no bola ako-tak schopná pretekať. Tak som si povedal, že to aj vyskúšam.“
Samozrejme, nájsť preteky štvorkoliek na vyskúšanie je u nás pomerne veľkou výzvou už samou o sebe. Jurajove oči sa preto čoskoro upreli smerom na západ a prvou zástavkou pri dobýjaní sveta bolo Česko. Dlho to však nezostalo ani pri našich susedoch.
„Začal som dochádzať na preteky do Česka, pretože tam je kultúra rozvinutejšia a na štarte je bežne aj 50 štvorkolkárov. Spočiatku som toho veľa nevedel, no učil som sa a čo nevidieť som sa začal umiestňovať. Vždy ma motivovali lepší pretekári odo mňa, chcel som sa na preteky vracať a porážať ich. Keď sa to podarilo v Česku, išli sme ďalej do Nemecka, Maďarska a tak ďalej,“ hovorí o svojich začiatkoch, pri ktorých navyše mladý Nitran objavil aj novú lásku.
„Na mojej prvej Rely som štartoval v roku 2017 v Španielsku. Došli sme tam mierne zmätení a nemali poňatia, ako veci fungujú. Bola to totálna pohroma, no úplne ma to pohltilo. Začali sme chodiť na stále viac pretekov v zahraničí a potom už nadišla chvíľa na Svetový pohár. Samozrejme, keď sa už dostanete do tohto bodu, čoskoro začnete poškuľovať aj po Dakare,“ pokračuje.
V druhej polovici uplynulej dekády Juraj Varga iba napredoval. Z regionálnych pretekov prechádzal na stále prestížnejšie podujatia, ako bola napríklad grécka Hellas Relly, jeho srdcovka. Vyhral ju celkom trikrát. Na prelome desaťročí prišiel rad na najvyššiu úroveň - FIM Rally – Raid World Cup.
„Svetový pohár je najvyššou úrovňou v našom športe, ktorého vrcholom je, samozrejme, dvojtýždňový Dakar. Ostatné kolá sú kvázi kvalifikačnými, no už tie majú veľmi vysokú úroveň, trvajú týždeň, konajú sa v najrôznejších častiach sveta a účasť na nich stojí nehorázne veľa,“ vysvetľuje Varga a následne sa zamýšľa nad svojím najobľúbenejším podujatím.
„Z najvyššej úrovne by to bolo minuloročné Desafio Ruta 40 v Argentíne, najmä kvôli prírode. V Abu Zabí máte sedem dní duny a piesok, v Maroku duny a kamene. V Argentíne bolo všetko od púšte, cez vyschnuté rieky až po husto zalesnené oblasti,“ hovorí.
Nitriansky talent nestrácal čas a čoskoro začal útočiť aj na najväčšie méty. Výsledky na Svetovom pohári sú, samozrejme, nutnosťou pri kvalifikovaní sa na Dakar, a tak ani nebolo na výber.
„Promotér Dakaru nám to nerobí ľahké. Napríklad tento rok sa rozhodli nominovať iba desiatich štvorkolkárov. Prihlásilo sa 36, všetci si zaplatili vstupný poplatok päťtisíc eur. Z nich si následne promotér vyberal podľa výsledkov v Svetovom pohári finálnu desiatku. Mám známych v Poľsku, ktorí sa už tretí rok nevedia zmestiť do finálneho výberu,“ tvrdí.
Jurajovi však bola pridelená miestenka hneď na úvodný pokus. V roku 2023 sa na štarte objavil ako prvý slovenský štvorkolkár v histórii a hneď z toho bolo aj famózne štvrté miesto. Niekoho by to uspokojilo, pre Juraja to však bol signál, že pódium je v hre.
V roku 2024 všetko podriadil úspechu na saudskoarabskom dvojtýždňovom dobrodružstve. Počas sezóny sa blysol druhými miestami na Rallye du Maroc či Abu Dhabi Desert Challenge, vo Svetovom pohári skončil tretí a v januári priletel na Arabský polostrov sebavedomý.
Rely Dakar sú najväčšie preteky v motošporte so 46-ročnou históriou. Trvajú dva týždne a hoci sa v minulých rokoch konali v juhoamerických Andách či na africkej Sahare, v posledných edíciách pretekárov preveruje nemilosrdná pustatina Rub al Chálí na Arabskom polostrove.
„Akokoľvek ťažké sú ostatné preteky počas sezóny, Dakar je vždy raz taký ťažký. Vždy ma prekvapí, dostane na psychické i fyzické dno. Každý deň vstávate pred svitaním, na púšti je ráno zima, musíte byť naobliekaní. Po dňoch jazdy v teréne ste aj ubolení a prilbu máte celý deň, od piatej ráno do siedmej večer,“ približuje Varga smrteľníkom „čaro“ Dakaru a pri otázke, čo je pre neho najväčšou výzvou na pretekoch, neváha s odpoveďou ani sekundu.
„Nevyspatosť. Vstávate každý deň o tretej alebo o štvrtej. Na všetko je máličko času. Niekedy musíte ísť aj 500 kilometrov, len aby ste sa dostali na štart. Často by som dal všetko za to, aby som z tej postele nemusel vstať. Potom keď je po etape dlhý prejazd, večer prídem aj o desiatej do servisného parku. Sprcha, jedlo, zrazu je polnoc a za tri - štyri hodiny vstávam...“ hovorí.
Pre bežných ľudí či pokojne aj iných športovcov už to znie hrozivo, no tým sa to nekončí. Na prejazdy na štart a z cieľa majú pretekári prísne vyhradený čas, navyše na stroji výslovne nevhodnom pre diaľnice musia uraziť stovky kilometrov v plnej premávke po niekoľkohodinovom vypätí v teréne. Za oneskorenie či prekročenie povolenej rýchlosti 120 km/h sú penalizovaní.
Dakar je ťažké dokončiť, nieto ešte postaviť sa na ňom na stupne víťazov. Juraj Varga však 5. januára štartoval do dvojtýždňovej mordovačky presne s takýmto cieľom. Po úvodných etapách dokonca viedol, keď zužitkoval kamenistý terén v kopcoch, náročný na navigovanie, no potom prišla púštna dvojdňová šiesta etapa, prvá svojho druhu v histórii.
„Ešte pred štartom pomaly nikto z nás netušil, ako to organizátori zamýšľajú. Etapa bola veľmi dlhá, no i krásna, jednoducho 650 km v dunách v pustej púšti. Napokon to fungovalo tak, že po trati boli stanoviská s nocľahmi a kam ste prišli po šestnástej, tam ste zostali. Nebol tam signál, nebolo tam nič. Ak ste mali problémy, museli ste to opraviť s tým, čo ste tam mali. Organizátor nám dal stan, spacák, šesť litrov vody a vojenskú konzervu,“ opisuje Varga zážitok, ktorý organizátori prichystali pre pretekárov.
Po maratónskej etape čakal zaprášených jazdcov niekoľkohodinový presun autobusom na letisko a let do hlavného mesta, kde mali preteky zase pokračovať. Do servisného parku prišli o jedenástej večer. Aby toho nebolo málo, Juraj pre technické problémy stratil vyše hodinu na elitnú trojicu a prepadol sa na štvrté miesto. Preteky však na pódiu dokončil.
„Chudák tretí Brazílec Marcelo Medeiros potom začiatkom druhého týždňa v pretekoch havaroval. Chytil ryhu a už som iba videl, ako po neho ide vrtuľník. Od toho momentu to už bola iba obrana toho pódia, no a keď sa to podarilo, bolo to veľké vydýchnutie,“ popisuje zrod historicky druhého najlepšieho slovenského výsledku na Dakare Juraj.
Pre tím mužov, ktorí sa v bežnom živote živia tradičnými remeslami, nie je ľahkým špásom finančne utiahnuť niekoľko rely dobrodružstiev každý rok. Aj preto má Juraj pre slovenských fanúšikov nepríjemné správy.
„Verte alebo nie, vediem aj normálny život, som vyučeným kuchárom. Naša partia na Dakare sme boli ja, mechanici stolár a stavbár a manažér poľnohospodár. Naše snaženia financujeme z vlastných peňazí, to už tretí rok v rade neutiahneme,“ povzdychol si Varga, no taktiež nadhodil, že nádej umiera posledná.
„Bola by to škoda, teraz, keď som sa dostal na pódium. Ďalším cieľom by bolo ešte to vylepšiť. Jediná šanca by bola, ak by som našiel dobrého partnera. Momentálne na tom pracujem, nebol som po Dakare ani na dovolenke. Ak však do apríla nič nenájdem, zrejme to bola derniéra,“ uzatvára tretí muž Rely Dakar 2024 v kategórii štvorkoliek.
Pozrite si v reportáži, či bol Štefan Svitko spokojný s tohtoročným Dakarom.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo