Má rýdzo slovenské meno a spomienky na detstvo v Bratislave, no spod Tatier nepochádza. Zatiaľ čo jeho brat kráča za bundesligovým titulom, Matej Hradecký po rokoch opúšťa fínsky domov a prestupuje do vlasti svojich rodičov, aby si naplnil stále nemalé kariérne ambície. V Skalici má jasný plán, keď sa pokúsi ešte viac vystužiť jednu z najlepších obrán v lige, vybojovať opäť reprezentačnú miestenku a ak osud dovolí, vykročiť k niečomu ešte väčšiemu.
Jedným z najzaujímavejších januárových prestupov v Niké lige je bezpochyby príchod Mateja Hradeckého do skalického MFK. Obranca s fínskym občianstvom, no slovenským menom pre TVNOVINY.sk rozpovedal, čo ho priviedlo z krajiny tisícich jazier na Záhorie, ako vníma bratove úspechy v Bundeslige či akú teplotu musí ortuť na teplomery ukázať, aby vo Fínsku zrušili zápas.
Matejovi rodičia pochádzajú zo Slovenska a v Bratislave sa narodil i jeho najstarší brat Lukáš. Potom sa však jeho otec, úspešný volejbalista, musel za angažmánom presťahovať aj s rodinou do Fínska a sám Matej i jeho ďalší súrodenec Tomáš sú tak už rodení severania.
„Keď sme však boli aj s bratmi malí, chodili sme na letné prázdniny do Bratislavy. Postupne síce prišli povinnosti ako futbal či škola, no i tak sme sa vždy snažili aspoň na chvíľu ísť pozrieť na Slovensko,“ približuje na úvod svoj vzťah s vlasťou svojich rodičov Matej a následne už odpovedá na pálčivejšiu otázku.
„Či sa považujem viac za Slováka ako za Fína? Raz tak, raz onak, čo sa akurát viac hodí. Vyrastal som však vo Fínsku, tak asi predsa len skôr prevažuje to, a aj s bratmi sa rozprávame viac po fínsky. S rodičmi však povinne po slovensky,“ zvláda odpoveď diplomaticky i s úsmevom.
S otcom volejbalistom a v krajine zasvätenej hokeju by sa zdalo, že možnosti pre mladých chalanov sú iba dve. Matejovi sa však akosi podarilo nájsť tretí variant a navyše nebol sám:
„Rodičia mali veľký dvor, takže už odmalička sme si tam s bratmi kopali. Všetci sme si futbal zamilovali. Lukáš je najstarší, bol nám trochu vzorom a keď začal hrať za klub, čoskoro sme ho nasledovali aj my.“
Traja bratia profesionáli, to sa často nevidí. Rivalita však nehrozila ani v najmenšom, odjakživa totižto mali medzi sebou skvelé a prajné vzťahy. Najstarší Lukáš bol brankárskym talentom od prírody, do zahraničia odišiel už ako tínedžer a od roku 2015 hráva v Bundeslige.
Tomáš a Matej vo Fínsku zostali, no taktiež si spravili peknú kariéru. Starší z dvojice si na rok vyskúšal aj české pôsobisko v Bohemians Praha, no dnes už je vo futbalovom dôchodku. Najmladší z bratského tria svoju krajinu počas celej doterajšej kariéry neopustil, za čo bol odmenený v roku 2016. Ako veľký talent sa dostal do fínskej seniorskej reprezentácie, kde sa predstavil aj po Lukášovom boku.
Matej Hradecký si vyskúšal všetky tri najvyššie fínske súťaže, v ktorých odohral vyše 250 zápasov, napriek dvom dlhším prestávkam pre roztrhnutý krížový väz v kolene. Začínal v domácom TPS Turku, viackrát odišiel a zase sa vrátil do SJK Seinäjoki a vyskúšal si aj angažmán v hlavnom meste, v HIFK Helsinki.
„Všetky mali svoje pozitíva. Napríklad Helsinki sú krásne mesto, no hral som tam počas najväčšieho COVID-u, a teda užil som si to tam určite najmenej. Najlepšie sa mi hralo asi v Turku, tam som sa narodil a aj v klube som mal príjemný, domáci pocit,“ zhodnotil spokojnosť so svojimi doterajšími pôsobiskami nový obranca Skalice.
Od roku 2016 sa však do reprezentácie neprebojoval a hoci sa mu vo Fínsku hralo dobre, vo svojich 28 rokoch začal cítiť, že sa kráti čas na kariérny posun. Rozhodol sa, že stagnáciu je treba prelomiť výstupom z komfortnej zóny, a teda zahraničným angažmánom, no a voľba napokon padla na dôverne známu krajinu:
„Cítim, že mám akúsi poslednú možnosť ešte skúsiť naštartovať kariéru k nejakému výraznejšiemu posunu. Rád by som sa ešte opäť dostal do reprezentácie a zahral si nejakú z najkvalitnejších európskych líg, snívam napríklad o Bundeslige. Musel som tak skúsiť zahraničie a ponuka od Skalice bola dobrá. Tím chce vystužiť defenzívu a ja zase hrávať a dobre sa ukázať.“
Do jednej z najlepších defenzív v Niké lige zapadne stopér Matejových kvalít skvele a ešte viac upchá pre súperov už aj tak ťažko priechodnú zadnú líniu. Samozrejme, za predpokladu, že sa nenechá rozhodiť zmenou teploty:
„Rozdiel nie je až taký veľký, takže hádam to bude v pohode. Leto mávame horúce aj vo Fínsku. Je však pravda, že v zime sú teploty u nás trochu nižšie, trénujeme zväčša do takej hranice -15 stupňov, súťaže tak do -10, potom sa už zápasy rušia a tréningy presúvajú do haly.“
Po príchode do Skalice sa Matej už stihol aklimatizovať bravúrne a s novým pôsobiskom je spokojný, hoci zatiaľ býva v Bratislave a na tréningy dochádza. Fíni sa často označujú aj ako najšťastnejší národ na svete, no údajne zatiaľ rozdiel medzi nimi a Slovákmi nevidí.
„Asi sa to iba tak hovorí. Chalani ma uvítali v šatni veľmi vrúcne, vyzerajú ako veselá kopa. S novým pôsobiskom som zatiaľ naozaj spokojný,“ hovorí Matej, ktorý má navyše na spokojnosť aj ďalší dôvod.
Jeho starší brat Lukáš totižto s kapitánskou páskou na ruke valcuje s Bayerom Leverkusen nemeckú Bundesligu. V tomto ročníku sú ešte s tímom neporazení, vedú o štyri body pred Bayernom Mníchov a Lukáš zatiaľ pustil iba štrnásť gólov v 18 zápasoch a pripísal si až osemkrát čisté konto. To ho robí v oboch štatistikách najlepším brankárom súťaže.
„Veľmi som na neho hrdý. Pozerám azda každý zápas Leverkusenu, buď naživo alebo aspoň zo záznamu, a fandím o dušu,“ zakončuje Matej náš rozhovor bratskou spokojnosťou.
Pozrite si zostrih zápasu posledného kola jesennej časti Niké ligy medzi Skalicou a Podbrezovou (3 : 0).
Sledujte všetky zápasy Niké ligy na Voyo
