„Sokoli vzlietli do Nemecka!“ Bannery na Tehelnom poli silu historického okamihu vystihli. Slovensko v ére samostatnosti postúpilo na majstrovstvá Európy už tretí raz, no premiérovo doma, pred vlastným publikom. Pozápasové debaty pred kamerami otváral prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik.
Na tvári akoby mal ľahký žiaľ, no v srdci určite hlboký smiech. Ján Kováčik vo vnútri zažíval neopísateľnú radosť, ale navonok sa ledva usmieval.
„Vždy to prežívam emotívne, ale vo vnútri, takže so mnou už odvčera nebola reč. Som rád, že to máme za sebou a že koniec je úspešný,“ začal šéf SFZ.
Zverenci Francesca Calzonu zdolali Island 4:2. Istú účasť by im pritom zaručilo aj o dva góly chudobnejšie víťazstvo. Kritizovaný Talian sa týmto počinom zaradil na listinu veľkých mien - k Vladimírovi Weissovi a Jánovi Kozákovi – jediným mužom, ktorí sa po odkoučovaní celej kvalifikácie so slovenskou reprezentáciou predrali na záverečný turnaj.
Calzona navyše ani nepotrebuje mečbal v Bosne.
„Myslím, že každé slovo je tu zbytočné. Budeme jediná krajina, ktorá sa na turnaj kvalifikuje priamo z piateho koša. Francesco Calzona dal, nielen dnes, so svojim realizačným tímom a hráčmi všetkým pochybovačom jednoznačnú odpoveď. Že rozhodnutia a cesta boli správne,“ odkázal kritikom Kováčik.
Pochybnosti o postupe nemal ani za nepriaznivého stavu, po góle Orriho Oskarssona na 0:1. „To som už neprežíval. Poznal som atmosféru a bol stopercentne presvedčený, že tento mančaft to zvládne.“
Historicky tretia účasť slovenskej reprezentácie na EURE potešila aj po ekonomickej stránke. Predsa len, miestenka na každom vrcholovom podujatí znamená i finančné plus.
„Samozrejme, je to významná vec. Tretina pôjde na rozvoj. Opäť budeme môcť urobiť investíciu, ktorú zaiste pocítime. O tom, ktorá zložka slovenského futbalu to bude, rozhodne najvyššia konferencia SFZ,“ pokračoval prezident.
Konkrétnejší však zatiaľ byť nevedel. „V tejto chvíli ešte neviem povedať presné číslo. Druhého decembra ideme na žreb do Hamburgu, je možné, že suma bude známa už tam.“
Na otázku, či už premýšľa, ba nebodaj „sníva“ o súperoch, akých môže Slovensko na EURE stretnúť, mal pohotovú odpoveď.
„Snívanie je pre deti. Samozrejme, rozmýšľať a sledovať, na ktoré krajiny môžeme naraziť, je veľmi príjemné. No nejaké miesta sú stále voľné, v marci sa hrá baráž. Takže môžeme len tipovať.“
Obľúbených súperov má vraj veľa. „Len neviem, či by som sa s nimi na šampionáte chcel stretnúť,“ zakončil s humorom.
Tehelné pole tak trochu vybuchlo. Ešte raz si vychutnajte postupové oslavy Slovenska po záverečnom hvizde:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
