Strednú kvôli futbalu dokončil až keď mal 23. Ešte predtým bránil Edena Hazarda či Kevina De Bruyneho, s Kieranom Trippierom hral bago aj s ním chodil na obedy, ale dnes sa Igora Paldana takmer nedá vygoogliť. „Lebo ani nemáte čo,“ poriadne „zaklamal“ stopér, ktorému hviezdy veľkú kariéru skrátka nepriali.
Z Hrnčiaroviec nad Parnou po mesiaci s plačom utiekol, lebo tréner hlasno kričal. Onedlho už cez celé ihrisko prehadzoval brankárov v drese Spartaka Trnava. Keď Igora Paldana prvýkrát zavolali do repre, ledva stihol domov doniesť piatacké vysvedčenie.
V mladšom doraste si pripísal dve čisté kontá z dvojzápasu na Walese, to už ale s kapitánskou páskou šéfoval obrane. Večer zazvonil telefón. „Chce ťa Manchester City,“ hovoril vtedy agent, ktorý mu neskôr vylial pod nohy plný džbán smoly.
Na testovacom turnaji napálil v konkurencii Dortmundu, Bazileju či Anderlechtu ako stredný obranca päť gólov a podpis s možno najkvalitnejšou anglickou akadémiou bol na svete.
„Multimiliónový extrém. Sedem ihrísk, kancelárie, fitko, reštaurácia, fyzio, herne, 15 šatní a to všetko v jednej budove. Trnava zrazu zistila, že nejaký Paldan existuje. Narýchlo ma chceli ukecať, športový riaditeľ rozprával o áčku, z ničoho nič mi núkal profi-zmluvu, dovtedy ani slovko. Ale vymeniť životnú šancu za drobné na kávu? Tak to veru nefunguje,“ rozpráva Paldan pre TVNOVINY.sk.
Šestnásťročný zjav razom sedel v šatni s Kieranom Trippierom, Dedryckom Boyatom, Omarom Elabdellaouim, ktorý si predvlani na Silvestra skoro raketou vystrelil oko, ale aj Vladimírom Weissom, Filipom Mentelom či Róbertom Makom.
„Na tréningoch sme museli nosiť chrániče, neskutočné tempo. Ja Trnavčan, Robo Slovanista, sprvu sme neboli veľkí kamoši. A jazyk? Na základke som mal 7 rokov nemčinu, takže som päť mesiacov ani necekol. Robo raz povedal Angličanom, nech sa ma spýtajú how are you? (ako sa máš?) Hovorím, že Igor. Kabína skoro vybuchla a ja som bol červenší ako United.“
Paldan kvôli futbalu prerušil štúdium na gymnáziu, pracoval len na angličtine a býval u fanúšikov klubu. Z tichého chlapca sršal potenciál všetkými smermi, na ostrovy pasoval postavou i štýlom hry. Vo vzduchu nebojácny, na zemi nekompromisný, trénermi chválený. Kde sa iní báli strčiť nohu, on bez rozmyslu vopchal hlavu.
„Asi som mal v sebe niečo, čo chýbalo iným,“ tušil aj vo chvíli, keď ako 17-ročný debutoval za béčko.
„Ak to mám porovnať na stupnici od 1 do 10, tak Vlado bol desiatka. Extrémne dobrý, nikto mu nevzal loptu, vždy niečo vymyslel, aj keď sa nedarilo. Také krídlo už na Slovensku možno nebude. Roba zas nikto nechytil, dával góly ako na bežiacom páse, tak povedzme deviatka. A keď si vezmem seba, bol som skutočne na výslní. Takže, asi osmička.“
Talent ako hrom napriek tomu v City vyrastal len dva roky (2007-2009).
„V Anglicku musíte byť nonstop fit. Štyri mesiace pred vypršaním zmluvy som vážne ochorel a tri nehral. Ležal som v nemocnici a z chlapa schudol na chlapca. Povedali mi, že ich to mrzí, ale vraj si môžem sám vybrať nový klub a s prestupom mi nebudú robiť žiadne problémy.“
Okamžitý záujem Birminghamu z Premier League navrával, že opustiť juniorku Manchestru vlastne nemusí byť na škodu. No pár agentových klamstiev zavinilo, že si mládežnícky reprezentant z nadchádzajúcich sezón len hromadil nešťastné úlomky.
„Odohral som prípravák proti Leicestru, páčilo sa mne, páčilo sa im, tak nech na druhý deň prídem podpísať. Ráno mi volá tento nemenovaný agent, že celý prestup padol, vraj ma City nepustí. Sprostosť, hovorím, veď som sa s vedením rozprával a dohodol, sami mi to navrhli. No on šiel svoje a keďže za mňa zodpovedal, bol som bezmocný. Klamal, samozrejme, ale to som sa dozvedel neskoro,“ už dnes len mávne rukou.
Po (ne)vydarenej skúške v naj súťaži sveta trielil za ďalšou 18 hodín autobusom. Francúzsky Štrasburg si ho predstavoval ako oporu U19. „Chcel som ísť k mužom, tak som to nevzal.“
„Agent mi ponúkol České Budějovice, dvojročný kontrakt, vraj všetko vybavené. Po druhom tréningu ma preradili do béčka, lebo som primladý. Prvý výkričník, ale okej. Odtiaľ ma o dva týždne poslali do dorastu. Primladý. A tam som polroka nenastúpil. Pýtam sa trénera, prečo hrá tento stopér, keď ledva kopne do lopty? Lebo je s tým druhým odmalička a nebudeme ich rozdeľovať. Netuším, kvôli čomu ma agent takto zarezal. Asi dostal z Budějovíc tučný balík.“
Reprezentácia mu dala šancu aj bez zápasovej praxe. Paldana však zo zrazu vyhnala črevná chrípka. „Vtedy som vedel, že ide o môj posledný,“ stále si povzdychne.
Spoluprácu rozviazal s agentom aj Budějovicami, ale vrátiť sa do trnavskej „devätnástky“ bolo pre 18-ročného zadáka ako cestovať v čase. Ibaže dozadu.
„Šťastie ma totálne opustilo, psychika padla. Robili veci, ktoré som si odkrútil dávno. Tak som menil znova. A toľko klubov, že si na všetky snáď ani nepamätám.“
Zastávky v Lučenci a nemeckej Wacker Gothe majú dva spoločné menovatele – krátku trvanlivosť a dodnes nevyplatené peniaze. Po Jaslovských Bohuniciach ťahal druholigový Senec, no ten o dva roky vyhlásil bankrot. V rakúskom Horne zas nechceli cudzincov.
„Známeho kontaktovali zo Škótska, prihovoril sa, či môžem na skúšku prísť tiež. Škóti si ma pamätali a chceli nech zostanem. Krátko nato mi volal Attila Pinte, extréner zo Senca, že pre mňa má prvú lotyšskú ligu. Pýtam sa, je to isté? Lebo tu mám garanciu. Že stopercentne. Tak som Škótsko zrušil, priletel domov a vtom Attila zahlásil - Lotyšsko je pasé.“
Pinte ako bolestné vybavil FC Syrianska, štvrtú švédsku. No Paldan v krajine troch koruniek len korunoval nekonečnú smolu.
„Hrali tam ďalší štyria Slováci, všetci po skazenej sezóne skončili. Vedenie ma oslovilo, či mám záujem zotrvať. Áno, ale aj podmienku – aby tu priateľke (teraz už manželke pozn. red.) našli prácu. Oni jasné, bez problémov. Tak som šiel na Slovensko, pobaliť si nejaké veci, že sa vrátime spolu. A už sa neozvali.“
Po všetkom nevydarenom si ešte v Galante roztrhol trieslo a rok fungoval bez klubu. Našťastie sa zdá, že operáciou vyliečil aj celoživotnú trápenku.
Od leta 2018 totiž baví rozohrávkou v Rakúsku, s Halbutrnom utvoril 30 zápasovou šnúrou bez prehry historický rekord, dvakrát postúpil i sa konečne dočkal titulu. „Už som sa ukľudnil,“ šibalsky žmurkne svetobežník, ktorý za futbalom uteká z posilňovne, práce v barbershope alebo od synčeka a manželky Pauly.
Z času na čas v spomienkach zanorí na Belgicko s De Bruynem či Hazardom, ktorým čelil v mládežníckej repre a s úsmevom prikývne, že keby sa s osudom dohodol ináč, mohol ich dnes po štadiónoch naháňať stále.
„Futbalu som obetoval všetko, no skrátka to nevyšlo. Keď som bol mladší, myslel som si, že sa zo mňa stane svetová hviezda, namiesto toho sa mi hviezdy otočili chrbtom. Tak si teraz užívam bežný slovenský život a radujem sa z maličkostí.“
Nemusíte chodiť po veľkých štadiónoch, aby ste vídali krásne góly. Náš frajer na záver to len dokazuje:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
