Podľa spoluhráčov bol ako životná poistka. Marek Mintál v šestnástke nikdy nevymýšľal „Ameriku“, o polnoci zajedol klobásu s horčicou a ráno robil brankárom z nedele horor. Byť najlepším strelcom v prvej i druhej Bundeslige sa podarilo len dvom mužom na svete, jemu v premiérových sezónach. Preto keď do šatne vošiel s kanónom, nastalo hrobové ticho. A ak na Oktoberfeste padne prezývka „Fantóm“, Norimberg dodnes dvíha čašu na férového chlapíka z Bytčice.
Popri nerozhodnom stave svietila na tabuli 96. minúta. Tehelné pole zrazu stíchlo. Penalta! „Belasí“ inkasujú v samom závere predposledného kola, Žilinčania dvíhajú ruky, sektor hostí preskakuje zábradlie, veď „šošoni“ práve obhájili majstrovský titul a získali druhý v ére samostatnosti.
V ten večer sa celé mesto vyfarbilo do žltozelených osláv, skákala radnica, „Štvorcák“ i „Masaryčka“. A Marek Mintál po rozhodujúcom góle už vedel, že prestupuje.
„Povedali mi, že sa dívajú nemeckí skauti, ale mňa zaujímalo jediné – aby sme vyhrali na Slovane,“ začína debatu legendárny „Fantóm“, ktorý ešte predtým klubu vystrieľal prvý titul v histórii a manažér Belaník musel zapatrošený pohár hľadať v posteli. Ale to je iná pesnička.
Vyhrať súboj, zakryť loptu, ľavou k žrdi, pravou do šibenice – a takto dookola. Obojnohý forvard zbieral tri 20-gólové sezóny v rade a zamilovaným tribúnam spod Dubňa mával soškami pre naj kanoniera súťaže. No v lete 2003 obe hodil do kufra a podpísal Norimberg.
Druhý najúspešnejší nemecký mančaft práve zostúpil do druhej ligy a z tejto vety cítiť, že čosi nie je OK. „Máte 34 zápasov - postúpte. Akonáhle to nevyjde, každý boží rok bude horší. Nikdy predtým som pod takým tlakom nepracoval,“ priznal, že po príchode nemal veľké oči.
Lenže iný klub, ten istý Mintál. Nováčik sa len chcel prebiť do základnej zostavy, ale s takým skromným cieľom by nemohol sitá súperov rozvlniť z každej strany. Už za pár kôl bol oporou číslo jeden a po sezóne hrdinom, ktorý Norimbergu vystrieľal spiatočný lístok k elite.
„Pivo sa lialo aj kanálmi, eufória podobná Žiline, len s tým rozdielom, že tu ju s nami prežívalo 50-tisíc fanúšikov. Koniec koncov, futbal robíme pre ľudí, som rád, že na to nezabúdajú. Vrátiť sa do Bundesligy ako kráľ strelcov je krásne, no predsa som musel nejako presvedčiť a poďakovať sa za dôveru, nie?“ s úsmevom položil rečnícku otázku.
Na bundesligový ročník 2004/05 sa dívali dva rozličné bavorské pohľady. Kým Norimberg kul stratégiu, ako sa nepozorovane vyhnúť záchranárskym bojom, Bayern Mníchov predošlý spackal doma i v Európe, preto odušu prahol po každej trofeji, pre top zakončovateľa vrátane. Slávny Michael Ballack to dokonca povedal v rozhovore.
Že ju svetovým hviezdam ako Roy Makaay či Miroslav Klose vyfúkne vskutku neznámy Slovák? To bol nanajvýš šialený sen. No keď svojou 24. trefou vykúpal Mainz a so spoluhráčmi preplával do bezpečných vôd tabuľky, už realita.
„Dostal som svoj kanón za naj strelca, spravil koliesko okolo štadióna a keď som s ním vošiel do šatne, nastalo hrobové ticho. Potom sa všetci postavili, zagratulovali mi, ja som sa osprchoval, vzal kanón pod pazuchu a šiel peši domov. Po ceste ma stoplo kvantum ľudí, fotili sme sa a rozprávali. Asi najkrajší kilometer v živote,“ do smrti nezabudne.
Teraz pár rekordov. Mintál nielenže gólovo kraľoval štvrtý raz po sebe, dodnes je jediným hráčom v histórii klubu, ktorý sa stal najlepším strelcom v Bundeslige. A to bol Norimberg až 9-krát majster! Navyše, takto vládnuť v druhej, a hneď na to v prvej nemeckej, dokázal len Rudi Völler, majster sveta z Talianska 1990. Ale ani on v premiérových sezónach.
„Aj po 20 rokoch sa to počúva fantasticky. Keď na hráčov z Bayernu, Dortmundu, Schalke či Brém najprv hľadíte s otvorenými ústami a potom stojíte nad nimi, je to neopísateľný pocit. Cieľom bola záchrana, aby 12-mesačná radosť fanúšikov pokračovala. Samozrejme, aj sa strelecky presadiť, ale s 24 zásahmi som nerátal, úplne by mi stačilo osem. Som neskutočne hrdý, že som také niečo za pomoci tímu dokázal.“
Áno vážení, bez preháňania, aj Slovensko malo svojho ostrostrelca, akým je dnes napríklad Erling Haaland. Gólový recept však v jedálničku nehľadajte. Alebo?
„Pochádzam z dediny, jedol som všetko. Slaninku, klobásu s horčicou, aj o polnoci. Potom stačilo nepanikáriť, keď mi dali pol metra, nešpekuloval som. Do protipohybu, k tyčke, to funguje stále,“ prezrádza prvý Slovák s hetrikom v Bundeslige.
Na pľaci nikdy nemal veľa dotykov, no jedným dokázal rozhodnúť duel. A tak nejak vznikla prezývka „Fantóm“, pod ktorou rodáka z Bytčice pozná celé Nemecko, ak nie futbalový svet.
„Vymysleli ju novinári, vždy mi lichotila a verejnosti akosi vošla pod kožu,“ pokrčil plecami.
Trhová hodnota výnimočného útočníka razom vyletela zo 150-tisíc na sedem miliónov. No keď sa ho na ponuky pýtali po životnej sezóne, vždy stroho odvetil, že má kontrakt do roku 2008. Dnes už bez problémov prizná, že stál na odpaľovacej rampe do mohutného klubu.
„Agent Juraj Vengloš mi hovoril o Newcastli, Schalke, Villareali, no osobne som s nikým nerokoval. Liverpool za mňa ponúkol sedem miliónov, ale prezident chcel desať. Dnes by sme sa bavili o iných sumách, no na tú dobu to bolo priveľa. Neriešil som to, vrátil sa z dovolenky a koncentroval na začiatok súťaže. Ale začalo akurát trápenie,“ vraví bombardér, ktorého v nadchádzajúcich rokoch čakalo veľa bolesti.
No hlavne tri veľkolepé návraty.
Herný lauf vystriedal krutý osud. Mintál si miesto prestupu na Anfield za päť mesiacov dvakrát zlomil nohu a behom deviatich ho tri razy museli operovať.
„Prvú zlomeninu som vyliečil v septembri, odmakal zimnú prípravu, no prišiel prvý majstrák, tretia minúta a bum. Kosť praskla znova. V nohe sa mi neustále tvorili zápaly, horela aj pri chôdzi, tabletky nezaberali. Až v Mníchove zistili, že príčinou nehojenia je poškodená platnička.“
Preto comeback, po takmer 600 dňoch bez lopty, ani nemohol byť krajší. Navrátilec nielenže hneď vsietil gól Hannoveru a podčiarkol šiestu priečku v lige, ale Bavorom pomohol zvládnuť ich najdôležitejší zápas za posledných 40 rokov. Preto v máji 2007 Nemecký pohár dvíhal nad hlavu outsider.
„Cítil som sa ako víťaz Ligy majstrov. Zotaviť sa po toľkých mesiacoch, nastúpiť v základe a vo finále poraziť majstrovský Štuttgart? To nevymyslí žiaden režisér, len život,“ rozjasal sa.
Kto by bol vtedy povedal, že Norimberg o sezónu vypadne. Nuž, stalo sa.
A možno zaúčinkovalo déjà vu, ale „bordovo-čierni“ už vedeli, akými kartami napraviť nepochopiteľný zostup. Stačí sa spoľahnúť na ofenzívne eso, ak znova dokáže byť najlepším zakončovateľom súťaže. Chlapec od Žiliny to dokázal. Znova. A návrat číslo dva bol na svete.
Je ako jackpot, životná poistka – nadchýnal sa spoluhráč Sven Müller, kým skalní vešali Mintálove dresy do obývačiek. Niet divu, že sa všetci udivene čertili, keď ho tréner Dieter Hecking „vyhnal“ na hosťovanie.
„Po ôsmich úspešných rokoch mi povedal, že nezapadám do filozofie a v klube končím. Spravil zo mňa náhradníka náhradníkov, vnútorne som sa z toho vyhrabával týždne. Chcel som hrať futbal, mal som 31, cítil sa úplne fit a vedel som, že mužstvu stále môžem ponúknuť veľa. Keď mi zavolal športový riaditeľ Hansy Rostock, ani sekundu som neváhal,“ zhorkol na hlase.
Deväťnásobný nemecký šampión svoju zlatú éru už nosí len vytetovanú v mysli, no tá Mintálová ju aspoň na okamih vykopala zo záhrobia. A futbal je nádherný scenár, preto v ňom svoju stranu mal aj tretí návrat. Domov.
Ako len fanúšikom plesali srdcia! Svojho miláčika vybrali do top jedenástky vtedy 110-ročných dejín 1. FCN a na štadióne vytesali pamätný stĺp, kde ho dodnes uctievajú sťa boha.
Keď sa v júli 2012 lúčil (už dobrovoľne), popevok z kreslených Flinstonovcov „Máárek, Mááárek Mintáál“ kričalo 30-tisíc hrdiel. Norimberg dal svetu pocítiť, že odchádza legenda.
„Taký darček dostal snáď len Andy Köpke. Pre mňa je legendou on, Dieter Eckstein a Max Morlock. Ja som nebol hviezda, iba hráč, ktorý sa tímu vždy snažil odovzdať maximum. Že ma ľudia radia medzi nich je krásne. A ja ten názor rešpektujem.“
Pri toľkej skromnosti sa zdá, že musel mať strážneho anjela, aby nespyšnel. „Povyšovaním človek zo seba ľahko spraví hlupáka a rýchlo stratí, čo roky buduje. Mám fantastickú rodinu, priateľov, a o nich som nikdy prísť nechcel,“ vysvetlil „Fantóm“.
Po kariére si nechal všetky góly nahrať na DVD, za klub svojho života ich v 208 stretnutiach napálil 75. Ale najradšej aj tak pozerá trefu zo Žiliny. „Áno, prvú ligovú proti Trnave. Debut, vypredaný štadión, tam sa niečo zlomilo,“ tvrdí futbalista, ktorý v Nemecku ako 38-ročný vystrieľal ôsmoligový postup Victorii Erlangen.
„Raz som sľúbil kamarátovi, že keď zavesím kopačky, ešte si kopnem u neho. Zrovna hrali baráž a sľub je sľub. Súper už oslavoval, dorazil s dvojtisícovým fanklubom. Potom som sa dvakrát trafil a postúpili sme, chlapci to brali ako výhru na MS. Veľakrát premýšľam o kariére a sám si dám odpoveď, že bola nádherná. Keby sa dalo vrátiť, vybral by som sa tou istou cestou, ani o centimeter inak.“
To isté platí o reprezentácii, veď najcennejší dres obliekal na olympiáde v Sydney i domácich majstrovstvách Európy do 21 rokov. Naháňal Taliansko s Pirlom, Brazíliu s Ronaldinhom či Španielsko so Xavim a keď roku 2005 obhájil prvenstvo v ankete Futbalista roka, trofej mu osobne predal Michel Platini, vtedy viceprezident FIFA.
V áčku si pripísal 45 štartov a 14 gólov, vrátane šiestich v kvalifikácii o EURO 2008. „Ale proti silným súperom som sa nedokázal strelecky presadiť, treba priznať farbu,“ vytiahol prísny meter.
No jedna vec ho predsa len hnevať môže. Národnému tímu dal zbohom tesne pred mundialom 2010 v Juhoafrickej republike.
„Reprezentovať Slovensko bola hrdosť. No vo vzťahu hráč – tréner by všetko malo byť o debate. Zrazu mi povedali, že debatovať netreba. Tak som poďakoval, poprial veľa šťastia a esemeskou sa rozlúčil. Nehnevám sa, nemám prečo, ale keď v repre stratíte miesto, v klube si myslia, že máte na zrazoch Copacabanu. Mohol som si ublížiť dvojmo. Takže, v danej situácii som sa rozhodol správne.“
Keď sa však spred dvoch dekád prenesieme do dneškov, v reprezentácii nám útočník jeho kalibru výrazne chýba.
„Momentálne postavenie Slovenska? Verme, že bude lepšie. Nemáme ofenzívnu kvalitu ako kedysi a spoliehať sa na štandardky je biedne. Dávno sa nenašiel hráč, ktorý by dal v Európe aspoň 15-20 gólov, naopak, chlapci v kluboch vysedávajú. Tento problém nás sužuje niekoľko rokov a pokiaľ si nevychováme zakončovateľov so stabilnou minutážou v slušných ligách a kluboch, ešte dlho bude.“
V Norimbergu pôsobil dekádu ako šéf lavičky, viedol 21-ku i áčko, tiež ako asistent Slovensko na majstrovstvách Európy, jeho slová teda jednoznačne majú vážnosť.
„Slovensko vychováva kvalitných futbalistov, no keď 18-ročný odohrá v našej lige 10 zápasov a vyberie sa do Európy, poviem si len, že veľa šťastia. Prajem im, všetkým, nech snívajú a skúšajú, no treba zostať pri zemi, vonku to nie je jednoduché. Prv treba niečo dokázať doma, potom inde, nie naopak. Samozrejme, v raste ich musí podporiť aj liga, čo niekedy pri toľkých cudzincoch nie je možné,“ zakončil Marek Mintál - jeden z najlepších futbalistov, aký drel slovenské trávniky.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
