Trpkosť je pre neho asi najjemnejšie slovo charakterizujúce pocity z rozhodnutia, ktoré po rozdelení spoločného štátu odsunulo Slovensko do hokejového suterénu. Oto Haščák v rozhovore pre TASR uviedol, že doteraz nechápe, prečo Česi ostali v áčku a Slováci museli ísť o dve kategórie nižšie.
Bývalý center federálneho a neskôr i slovenského národného tímu zároveň zdôraznil, že heslo "všetko zlé je na niečo dobré" sa potvrdilo i v tomto prípade.
„Pamätám si, že v dôsledku krivdy, ktorú sme cítili, sa celý hokejový národ vrátane hráčov, trénerov, funkcionárov i fanúšikov neuveriteľne zomkol. Ohromným spoločným nasadením dokázal, že patríme do A kategórie. Bolo to veľmi silné, emotívne a krásne obdobie. Vždy, keď si na to spomeniem, mám až zimomriavky,“ zaspomínal si na prelomové časy Haščák, v súčasnosti športový riaditeľ HC Slovan Bratislava.
Rozdelenie citeľne zasiahlo i do jeho kariéry, bol oporou federálnej reprezentácie, s ktorou získal na svetových šampionátoch v Štokholme (1989) i Berne (1990) bronz. V čase rozdelenia dokazoval svoje kvality vo švédskej najvyššej súťaži v drese Södertälje, navyše bol v ideálnom hokejovom veku. Namiesto bojov o medaily na najvyššom fóre však musel v dôsledku administratívneho rozhodnutia pomáhať v zápasoch s outsidermi k návratu medzi elitu.
„Na tej klubovej úrovni mi to nepoškodilo, predsa len, už som mal vo Švédsku meno, a navyše klubový hokej je o niečom inom ako ten reprezentačný. Cítil som však, že mne i nám, celej našej generácii, zobrali svetové šampionáty, na ktorých sme mohli hrať s tými najlepšími,“ priznal Haščák. Zároveň zdôraznil, že jeho české väzby a kamarátstva z federálnych čias napriek rozdeleniu štátu trvajú dodnes.
„Napríklad s Robertom Kronom, s ktorým sme hrali v reprezentácii a rozumeli si nielen ako hráči, ale aj ako ľudia. A celkovo, mám veľa kamarátov v Česku a na tieto priateľstvá rozdelenie vplyv nemalo, to bolo predsa politické rozhodnutie,“ upozornil Haščák, ktorý si v slovenskom výbere (veľmi podobne ako v tom federálnom) zapísal 60 reprezentačných štartov.
Medzi najpamätnejšie patrí duel s Bieloruskom v marci 1994, v ktorom práve Haščák rozhodol dvoma gólmi o víťazstve a postupe do B kategórie MS. Jeho vtedajší klub Frölunda Göteborg ho pustil len na tento rozhodujúci zápas.
„Hoci som góly dal ja, víťazstvo bolo výsledkom hry celého tímu. Bol to veľmi náročný zápas, najmä psychicky, mne v ňom pomohli aj skúsenosti zo Švédska.“ Haščák bol taktiež členom tímu, ktorý o rok neskôr postúpil v Bratislave do A kategórie. Na MS vo Viedni 1996 už viedol slovenský tím ako kapitán. A hoci vtedajší turnaj nevyšiel slovenskému výberu podľa predstáv a na ďalšej ceste sa tiež viackrát potkol, Haščák nepochybuje o tom, že sa Slovensko dokázalo v hokejovom svete presadiť a potvrdiť svoje kvality.
„Máme tradíciu, máme svoju hokejovú DNA. Veľmi ma teší, že hoci nemáme také finančné možnosti a takú hráčsku základňu ako v Českej republike, Fínsku či Švédsku, naďalej vieme produkovať talenty, ktoré majú šancu uplatniť sa v tých najlepších súťažiach. Nepochybne je to veľká zásluha Miroslava Šatana na čele zväzu a jeho filozofie, s ktorou slovenský hokej riadi,“ skonštatoval Haščák, ktorý za Slovensko skóroval aj na olympijských hrách 1994 v Lillehammeri.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
