Tvrdí etnologička Zuzana Panczová, ktorá sa venuje aj konšpiračným teóriám.
Mnoho ľudí má pocit, že sú ohrozené tradičné kresťanské hodnoty a za rohom je apokalypsa. Nehovoríme však o súčasnosti, ale o 19. storočí, ktoré je známe veľkými spoločenskými zmenami. Táto spoločenská klíma bola živná pôda aj pre konšpiračné teórie, ktoré v modifikovaných podobách prežívajú dodnes.
Čo sa dočítate v rozhovore?
Kedy a kto bol terčom konšpiračných teórii
Kedy a prečo začali vznikať globálne konšpiračné teórie
Či sa niekedy nejaké ukázali ako pravdivé
Či sú nebezpečné pre spoločnosť
Kto ich vymýšľa a kto im verí
Kedy a prečo sa začali prvýkrát šíriť konšpiračné teórie?
Keďže sa môžeme oprieť len o to, z čoho máme nejaký záznam, tak vieme popísať niektoré príklady z obdobia Antiky. Predpokladáme však, že konšpiračné teórie vznikali aj dávno predtým, pretože pokiaľ existovala spoločenská moc, tak už vtedy boli príbehy, ktoré ju spochybňovali.
Môžeme si povedať nejaké konšpiračné teórie z obdobia Antiky?
Medzi najznámejšie patria tie, ktoré sa týkajú židov v starovekom Ríme. Boli obviňovaní z rôznych typov sprisahaní. Podobne na tom boli aj kresťania, ktorí v tom čase boli tiež považovaní za židovskú sektu. Taktiež ich obviňovali z rozvracania rímskeho štátu a šírili o nich, že robia rituálne vraždy na deťoch a pod.
Prečo práve židia a kresťania?
Nechceli akceptovať oficiálny náboženský kult, ktorý bol zároveň aj základom štátnej moci a Rimania to vnímali ako veľké ohrozenie. Navyše nerozumeli ich rituálom, v ktorých bol prítomný moment obety. Mysleli si, že kresťania naozaj niekoho obetujú, pričom išlo len o obrazný akt.
Konšpiračná teória, ktorá veľmi rozdeľovala spoločnosť, bola o zostrelení Štefánika
Takže kresťania a židia v ich očiach podrývali systém fungovania spoločnosti a vládna moc sa ich potrebovala zbaviť.
Presne tak. Keď sa navyše stala nejaká tragédia, tak boli aj ľahkým obetným baránkom. Známa je legenda, podľa ktorej sú za požiar Ríma vinní kresťania.
To bol starovek. Kedy sa opäť objavili veľké konšpiračné teórie?
Hovoríme o 18. storočí, kedy prichádzajú globálne konšpiračné teórie, ktoré hovoria o celosvetovom sprisahaní . To malo byť naviazané najmä na hnutie slobodomurárov a iluminátov. Stále bol však silne prítomný aj antisemitský, resp. antijudaistický motív. V podstate sa pôvodný naratív vždy len rozširoval o ďalšie prvky a o mnohé staršie motívy sa opierajú aj dnešné konšpiračné teórie.
Prečo už v tomto čase vznikali globálne konšpiračné teórie?
Je možné predpokladať, že v 18. storočí, kedy prichádza racionalizmus a osvietenstvo, ktoré začali mnohé dovtedy zaužívané spoločenské poriadky spochybňovať, ako protiváha začali vznikať konšpiračné teórie, ktoré zas spochybňovali osvietenecké myšlienky. Zároveň je pravda, že tajné spolky, o ktorých spoločnosť veľa nevedela, vyvolávali podozrenie u veriacich a predstaviteľoch cirkvi. Na základe toho vznikali rôzne úvahy, čo vlastne slobodomurári a ilumináti v skutočnosti robia.
V týchto spolkoch boli mnohí aktívni a významní politici, ktorí mali reálnu moc v krajine. Nie je potom možné, že je na nich aj niečo pravdivé?
Samozrejme, asi tieto fámy neboli úplne nepodložené. Na druhej strane niektoré z nich boli veľmi absurdné, ako napríklad tá, ktorá hovorila, že celý svet sa dá v tej dobe riadiť z jedného centra. Predstava cielene pripraveného plánu, ktorý sa ďalšie storočia do bodky plní, je absurdný.
Vo všeobecnosti sa niekedy nejaké konšpiračné teórie aj potvrdili?
Áno, ale neboli globálneho charakteru. Medzi takéto konšpiračné teórie, ktoré sa napokon potvrdili, patrí napríklad aféra Watergate (Škandál, ktorý vypukol v Spojených štátoch potom, čo do sídla Demokratickej strany v komplexe Watergate násilne vnikli pracovníci aparátu republikánskeho prezidenta Richarda Nixona. Tí mali umiestniť do budovy zariadenie určené pre odpočúvanie. Aby zakryli svoje pravé určenie, maskovali sa ako obyčajní lupiči, pozn. red.).
Máme aj na Slovensku takéto konšpiračné teórie?
Samozrejme, máme. Konšpiračná teória, ktorá veľmi rozdeľovala spoločnosť, bola o zostrelení Štefánika. Navyše nadväzovala na globálne konšpiračné teórie o sprisahaní slobodomurárov, teda pokyn na zostrelenie dali Beneš alebo Masaryk, ktorí mali byť členmi slobodomurárskych lóží.
Ľudová strana, v ktorej začínal Andrej Hlinka, brojila voči liberalizmu
V každom období v histórii, o ktorom sme sa rozprávali, tak boli terčom konšpirácií židia. Prečo?
Veľmi zjednodušene povedané, spoločnosť bola postavená na ideologickej jednote čerpajúcej z kresťanstva a židia do tohto nezapadali. V čase pokoja spolu židia a kresťania zvyčajne bez problémov nažívali, ale v čase kríz sa vďaka svojej náboženskej inakosti stávali ľahkým terčom rozvášneného davu, obetným baránkom. Náboženský kult nebol len otázkou osobnej viery, jeho zdieľanie bolo základom príslušnosti ku skupine. Poukazovalo sa na to, že židia vykonávali zamestnania, ktoré boli z hľadiska kresťanov považované za neprípustné. Napríklad už pramene popisujúce obdobie Veľkej Moravy hovoria o židovských kupcoch predávajúcich otrokov, židia sa venovali aj požičiavaniu peňazí na úrok, čo formálne protirečilo kresťanskej morálke.
Neskôr v 19. storočí sa k antisemitizmu pridal ekonomický antisemitizmus, ktorí zdieľali aj niektorí doboví spisovatelia či predstavitelia národného obrodenia. Ľuďom sa predostierala predstava, že ich židia ožobračujú. Židia v tej dobe boli často majiteľmi krčiem, preto boli považovaní za zodpovedných za to, že sa ľudia pre alkohol zadlžovali. Navyše sa židia dokázali spoločensky presadiť aj preto, lebo pre nich bolo často vzdelanie prioritou. Čím sa opäť v mnohých prípadoch líšili od bežnej populácie a mali tak v porovnaní s ňou lepšie možnosti zárobku.
19. storočie prinieslo občiansku rovnoprávnosť židov. Zrazu mali otvorené dvere do politiky, mohli oficiálne podnikať a boli možné zmiešané manželstvá. Toto bolo niečo dovtedy nemysliteľné. Dokonca táto doba priniesla možnosť zmiešaných manželstiev medzi židmi a kresťanmi a civilné manželstvá. Takže prišlo toľko zmien, že ľudia mali pocit ohrozenia tradičných kresťanských hodnôt.
Veď toto je úplne živná pôda pre konšpirácie.
Presne tak. Vyzeralo to tak, ako keby bola apokalypsa už za rohom. Na poplach napríklad bila Ľudová strana, v ktorej začínal Andrej Hlinka, ktorého oslovil aj boj voči vtedajšiemu liberalizmu.
Ako keby ste rozprávali o súčasnosti.
Áno, je tu veľa podobností, aj keď treba pamätať, že ľudia mali vtedy inú historickú skúsenosť ako my dnes.
Konšpiračná teória paradoxne mnohokrát ponúka logickejší chod udalostí ako je realita
Sú podľa vás konšpiračné teórie nebezpečné pre spoločnosť.
Môžu byť. Z historickej skúsenosti vieme, že konšpiračné teórie vzbudzujú silné emócie strachu voči skrytým nepriateľom, čím môžu radikalizovať spoločnosť . Zároveň môžu viesť aj k osobným tragédiám, keď spochybňovanie oficiálnych medicínskych postupov zabráni očkovaniu detí alebo účinnej liečbe pri závažných ochoreniach.
Vieme sociologicky zadefinovať skupinu ľudí, ktorá je náchylnejšia im uveriť oproti iným?
Toto nie je také jednoznačné, pretože vidíme, že konšpiračné teórie šíria rôzne typy ľudí. Sú však predpoklady, ktoré hovoria o tom, že takéto teórie skôr šíria ľudia s nižším vzdelaním alebo ľudia, ktorí sa cítia byť nejakým spôsobom vylučovaní zo spoločnosti. Na druhej strane sú aj výskumy, ktoré toto úplne spochybňujú. Preto sa dnes nedá s určitosťou povedať jednoznačný profil človeka, ktorý im verí. A ani to nie je vlastne možné, pokiaľ sa pýtame šírenie konšpiračných teórií ako takých. Sú konšpiračné teórie, ktoré sú veľmi pravdepodobné a možno sa raz ukážu ako pravdivé. Iné sú postavené na úplnom spochybňovaní či ignorovaní faktov alebo vedeckých poznatkov. Niektoré sú veľmi komplexné, takže aj ich šíritelia musia disponovať primeranými intelektovými schopnosťami, iné sú len strohé konštatovania postavené nie na argumentácii ale na jednoduchých zaužívaných stereotypoch. Je to veľmi široká škála presvedčení a preto je aj rôznorodá skupina ľudí, ktorá im verí. Navyše človek, ktorý je odborníkom v jednej oblasti, v inej sa môže prejavovať ako diletant veriť úplným nezmyslom.
Aký je profil človeka, ktorý ich vymýšľa?
Pre úplnosť si povedzme, že konšpiračné teórie sú dnes aj súčasťou profesionálnej masovej kultúry. Existujú autori umeleckých diel, ktorí adaptujú motívy konšpiračných teórií, ale ťažko povedať, nakoľko čomu osobne veria a nakoľko je to pre nich len umelecká inšpirácia. Ak hovoríme o spontánnom šírení konšpiračných teórií napríklad na internete, často sa nejedná o klasický vzťah autor - publikum, skôr sa to blíži folklórnemu typu komunikácie, kde sa stiera hranica medzi autorom a publikom. Niekedy ľudia konšpiračné teórie len zdieľajú, inokedy do nich viac alebo menej autorsky zasahujú, aktualizujú staršie látky, prepájajú motívy z rôznych príbehov a podobne. Zruční šíritelia konšpiračných teórií musia disponovať určitou mierou znalostí aj inteligencie na to, aby vedeli vytvoriť príťažlivú verziu, ktorá má šancu osloviť široké publikum.
Myslíte si, že oni sami tejto teórii veria?
Ak hovoríme o cielenej manipulácii s verejnou mienkou, tam je možné predpokladať istú mieru chladnokrvnej vypočítavosti, ale je pochopiteľné, že k tomu nemáme dostatočné dáta, málokedy sa podarí odhaliť zdroj dezinformácií. Skôr poznáme ľudí, ktorí konšpiračné teórie preberajú, upravujú a následnej propagujú. Existuje ale veľa prípadov, keď im skalopevne veria. Konšpiračné teórie sú lákavé jednak tým, že potvrdzujú predošlé presvedčenia, ale aj tým, že často chaotickému, nepredvídanému dianiu pripisujú poriadok, zmysel, pôvodcu. Konšpiračná teória paradoxne mnohokrát ponúka logickejší chod udalostí, lebo to všetko pekne do seba zapadá. A človek neverí, že do diania môžu jednoducho niekedy vstúpiť aj náhody, tak sa mu oveľa logickejšie zdajú teórie, ktoré pospájajú nesúvisiace javy do určitej kauzálnej súvislosti. Navyše mu to dáva pocit, že vie viac ako ostatní. Stúpenci konšpiračných teórií si aj vďaka internetu ľahko vytvárajú názorové bubliny, kde sa vo svojich názoroch a postojoch navzájom utvrdzujú. Tým, že majú spoločného nepriateľa, im dáva pocit spolupatričnosti.
Dá sa takýmto ľuďom vysvetliť, že nie sú pravdivé?
Pokiaľ si človek povie, že nedôveruje spoločenským inštitúciám či autoritám, tak potom ho už nemá čo brzdiť v „rozlete". V takomto prípade už nemáte šancu preraziť logickou argumentáciou, lebo ste už apriori považovaní za zdiskreditovaného. Oni vedia a vy ste ten zmanipulovaný.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
