Podaniu transfúzie predchádza niekoľko krokov, ktoré majú zabrániť chybe. Vždy to však podáva len človek a zlyhaniu sa nevyhne nikto. Hovorí hematológ Martin Mistrík.
V prípade košickej nemocnice, kde pacientovi podali transfúziu so zlou krvnou skupinou treba podľa Martina Mistríka zistiť, čo presne robil lekár, keď došlo k podaniu transfúzie. Až potom sa mala vyvodiť zodpovednosť.
Na rozdiel od nás, v zahraničí sú pri tomto zákroku traja ľudia. My toľko lekárov nemáme a ani na nich nemáme peniaze. V rozhovore to vysvetľuje hlavný odborník ministerstva zdravotníctva na hematológiu a transplantáciu krvotvorných buniek Martin Mistrík z Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
V rozhovore sa dočítate:
Ako sa podáva transfúzia krvi
Kedy najčastejšie dochádza k chybe
Či by sa mali tragické prípady z nemocníc medializovať
Či by zodpovedných lekárov vyhodil
Kedy nastáva situácia, že pacient potrebuje transfúziu krvi?
To sa stáva pomerne často. Sú stanové presné kritériá, kedy ju má dostať a je ich veľa. Zvyčajne dostáva vtedy, keď nemá dostatočnú hladinu hemoglobínu, tým pádom nemôže hemoglobín vykonávať svoju funckiu. Úlohou hemoglobínu je prenášať kyslík k tkanivám. Keď je táto funkcia ohrozená, môže sa podať transfúzia. Nestáva sa to len náhle pri operácii či nehode, keď pacient stratí veľa krvi. Ale napríklad aj v prípade, že mu zlyháva nejaký orgán.
Sú zákroky, pri ktorých viete, že pacient bude potrebovať transfúziu krvi a viete sa na to vopred pripraviť?
Áno. Sú aj plánované operácie, ktoré sú komplikované a očakáva sa veľká strata krvi. Napríklad výmena bedrových kĺbov. Tu sa vopred zabezpečuje transfúzia.
Ako vyzerá samotný proces podávania transfúzie?
Samotnému podaniu predchádza niekoľko krokov na iných oddeleniach. Niekedy dávame transfúziu aj ambulantne, ale teda najčastejšie pacientom, ktorí sú v nemocnici hospitalizovaní. Najprv skontrolujeme osobné údaje pacienta, potom jeho zdravotnú dokumentáciu. Tam je uvedené, prečo by mal dostať transfúziu, akú má krvnú skupinu a ďalšie informácie.
Druhou dôležitou časťou celého procesu je transfúzny prípravok, teda krv, ktorú ide pacient dostať. A aj tento transfúzny prípravok má svoju dokumentáciu. Proces overovania začína zvyčajne jeden až dva dni pred samotným podaním. Vtedy sa vezme pacientovi vzorka krvi, ktorá sa testuje v krvnej banke s krvou darcu. Robí sa tzv. krížová skúška, skúška zlučiteľnosti.
Keď už je toto skontrolované, urobia sa pacientovi základné vyšetrenia- zmeria sa tlak, pulz, telesná teplota, vyšetrí sa moč a odsleduje sa dychová frekvencia. Tieto zapísané základné parametre sú vstupnou bránou pre podanie transfúzie. Pri je podaní musí byť zdravotná sestra a lekár. Zodpovednosť nesie lekár a sestra pomáha.
Následne sa skontroluje samotný transfúzny prípravok, teda, či je v poriadku, či nie je napríklad porušený plastový obal, a podobne. Pri samotnom lôžku pacienta sa robí ešte jedna kontrola kompatibility.
To sa volá bedside test?
Áno. Máme kartičku na ktorej sa kontrolujú orientačne krvné skupiny tak, že sa nakvapká vzorka krvi pacienta a vzorka z prípravku. To je posledná stopka, ktorá môže zabrániť podaniu nekompatibilnej krvi. Tu už sa musí brať krv priamo od pacienta na lôžku a vzorka z prípravku, ktorý je už nachystaný. Takže nemôže dôjsť k pomýleniu. Keď je všetko v poriadku, napája sa transfúzna súprava, cez ktorú sa podáva pacientovi krv. Začne sa podávať niekoľko kvapiek krvi a sleduje sa, ako to pacient prijíma.
Dá sa celý tento proces stihnúť aj v prípade, že pacient začal krvácať náhle a nečakane?
Keď pacient náhle stratí veľa krvi, nemusí automaticky dostať transfúziu. V tomto prípade dostane roztoky, aby sa naplnilo krvné riečisko. Keby sa nenaplnilo riečisko roztokmi, pacient zomiera. Takže, v tomto prípade je životzachraňujúca infúzia roztoku, ktorý udrží človeka pri živote a medzitým sa začne riešiť transfúzia krvi.
Aké sú prejavy toho, že človek neprijal krv pri transfúzii?
Ak je pacient pri vedomí, tak dostane triašku, zimnicu, bolí ho v krížoch a klesá mu tlak krvi. Pacientovi je veľmi zle a príde to veľmi rýchlo. Preto musí byť vždy pri pacientovi lekár, aby sledoval, ako danú transfúziu prijal. Keď je v bezvedomí, klesá mu tlak a začne napríklad krvácať.
Za akú dobu sa dá zistiť, že došlo k podaniu inkompatibilnej krvi?
Za krátku dobu. Časovo sa to nedá definovať, ale keď pri ňom lekár stojí, tak si všimne včas, že niečo nie je v poriadku.
Čo konkrétne sa deje s telom, keď neprijme krv?
Keď sa podá nekompatibilná krv, nastáva veľmi ťažké poškodenie obličiek. Je potrebné dialýzou preklenúť toto obdobie. Pacient má napriek tomu stále relatívne dobré výhliadky na prežitie. Ale záleží to od viacerých faktorov- od veku pacienta, či mal iné zdravotné problémy, napríklad srdcové alebo pľúcne ochorenia.
Takže, pri podaní nevhodnej krvnej skupiny je pacient zachrániteľný?
Áno, ale nie vždy. Keď je to fatálne, tak zomrie do pár hodín až dní.
V akom štádiu celého procesu, čo ste popísali dochádza najčastejšie k chybám?
Sú dva kritické momenty. Prvý, keď sa berie vzorka krvi pacienta na predtransfúzne vyšetrenie. Vtedy sa musí vzorka správne označiť, komu daná vzorka patrí. Druhý moment je pri samotnom podávaní transfúzie. Vtedy si musí lekár znova overiť, že daný transfúzny prípravok, ktorý mu ide "napojiť" má naozaj tie parametre, ktoré má aj vzorka krvi daného pacienta. Edukáciou a vzájomnou kontrolou zdravotníkov sa dajú chyby eliminovať.
Ako vyzerá liečba pacienta, ktorý dostal nesprávnu transfúziu?
Je to komplikovaný stav. Podáva sa mu protiškoková terapia. Niekoľko desiatok liekov a reguje sa na vývoj. Napríklad, môže dôjsť k poruche zrážania krvi. Pretože, keď sa podá nevhodná krv, tie krvinky, čo sú transfundované sa rozpadnú a uvoľňuje sa celý rad látok, ktoré zasahujú do rôznych systémov v tele. Podľa toho, čo sa následne s pacientom deje, sa pristupuje k problému.
Ako by mal lekár reagovať bezprostredne potom, keď zistí, že pacient dostal nesprávnu krv?
Keď to zistí, zastaví podávanie, ak na to príde už počas samotného procesu a robi príslušné kroky. Jeden z nich je, že musí volať do krvného składu, a tak sa zistí, či ten správny krvný prípravok sa nepodáva inému pacientovi.
Sú zákroky, ktoré takýto pacient nemôže následne podstúpiť?
Teoreticky áno. Keď je to podchytené, zvyčajne sa komplikácia transfúzie dá vyriešiť a môže sa pokračovať v liečbe aj na iné ochorenia.
Je to tak, že každý môže prijať krvnú skupinu 0?
Áno. Máme štyri základné krvné skupiny: A, B, AB, a 0. 0 znamená, že nemá ani anitgén A a ani antigén B. Keď sa podá akémukoľvek pacientovi transfúzny prípravok skupiny nula (0), môže ju prijať, pretože transfúzia nemá žiadne antigény, teda A alebo B. A aj pacientovi, ktorý má napríklad krvnú skupinu B, nebude táto krv vadiť.
Prečo dochádza k chybám pri podávaní transfúzii?
Ľudský faktor je veľmi ošemetný. Ja učím aj na lekárskej fakulte a môžem povedať, že nepodceňujeme prípravu budúcich lekárov. Napriek tomu, vo všebecnosti je tendencia podceňovať transfúziu krvi. Niektorí zdravotníci k tomu tak pristupujú, že sú si istí, že je to dobre vyšetrené, že krv je z laboratória a všetko je bezpečné. Preto vidím význam v tom, že sa o tom začalo viac diskutovať.
Ja by som to prirovnal k omylom v kabíne pilotov v kokpite. Majú dobrý systém kontroly, napriek tomu sa vyskytujú letecké katastrofy, hlavne v dôsledku zlyhania ľudského faktora a zomrie kapitán, kopilot a všetci cestujúci. Ľudský faktor je nevyspytateľný a nezávisí len od podmienok, v ktorých lekári pracujú. Jednoducho, transfúzia krvi nie je bez rizika.
Stávajú sa podobné prípady aj v zahraničí?
Áno. Práve v krajinách s vyspelou medicínou sa často podávajú transfúzie. A s rastúcim počtom podávania transfúzie sa zvyšuje prevdepodobnosť pochybenia. Treba sa vždy detailne pozrieť, v ktorom momente urobil lekár chybu. Áno, niekedy je to chyba, že až človeku rozum zastane. Napríklad, že sa ani nespýta na meno pacienta. Ale nech už dôjde k akejkoľvek nedbalosti, je tam ešte zdravotná sestra, ešte jeden zdravotník.
V niektorých krajinách zaviedli, že pri transfúzii musia byť traja zdravotníci. Zožente mi troch a ešte ich aj zaplaťte. U nás väčšinou lekári a sestry lietajú od pacienta k pacientovi. Nedostatok personálu, kvantitatívny i kvalitatívny, sa prejavuje najmä pri náročných výkonoch, akou je aj transfúzia krvi.
Asi teda nie je reálne, aby sme v najbližšej dobe mali troch zdravotníkov pri podávaní transfúzie?
Asi nie. Všetko závisí od manažmentu nemocnice. A ten je tlačený do toho, aby bolo čo najmenej personálu a aby robili čo najviac roboty. My sme niekde úplne inde.
Z toho vyplýva, že aj celý príbeh z košickej nemocnice je o systéme?
Ja nepoznám podrobne ten prípad. Keď lekár pozeral počas transfúzie hokejový zápas, tak ho nič neospravedlňuje a tu ani systém za chybu nemôže. To je neospravedlniteľná chyba. Ale kľudne sa mohlo stať, že urobil všetko a aj tak pacient zomrel. Príčin smrti pri transfúzii je veľa. Napríklad môže nastať zlyhanie pľúc a to nedokážu predvídať žiadne testy. Nechcem to rezolútne vyhodnotiť. Ale áno, pri zámene krvnej skupiny zohráva veľkú rolu ľudský faktor. Avšak za väčšinu úmrtí pri transfúzii krvi môžu nepredvídateľné reakcie organizmu.
Aj transfúzia krvi je rizikový výkon?
Áno. A keď dôjde ku komplikáciám, tak veľmi zriekavo sú spôsobené zlyhaním lekára.
Podľa ministerky sa tieto nešťastné prípady viac medializujú, ale nie sú odrazom nášho zdravotníctva. Čo si o tom myslíte?
Ja nechcem s pani ministerkou polemizovať. Fakt je, že prednedávnom lekári operovali nesprávne koleno. Poznám prípad zo Švédska, kde amputovali nesprávnu nohu a to už je vážnejšie. Tragédie by sa nemali pretriasať v médiách, skôr by sa malo hovoriť o systémových riešeniach.
Ale mne neprináleží kritizovať novinárov. Mimochodom, túto profesiu si veľmi vážim. Mám k novinárom veľkú úctu. Napríklad, aj Janko Kuciak ukázal, ako novinári dokážu pekne odhaliť kauzy a klepnúť po prstoch aj najmocnejším, ktorí si myslia, že si tu môžu všetko dovoliť. Ale v tomto prípade chcem, aby sa o tom hovorilo odborne a aby sa kompetentní vyjadrili.
Keď hovoríte, že tragédie by sa nemali medializovať, vadí vám aj medializácia tohto konkrétneho prípadu z Košíc?
Skôr by mi vadilo, keby sa okolo toho viedli nekompetentné debaty. Správa, že došlo k samotnému úmrtiu, môže byť. Pripadá mi to tak, že verejnosť ani novinári nerátajú s tým, že pri transfúzii môže dôjsť k smrti.
Žiaľ, aj v iných prípadoc došlo k zmene až potom, keď sa prípad medializoval. Preto je dôležité hovoriť aj o tragédiách.
Áno. Ja osobne som človek, čo priznáva chyby. A človek, čo denne neurobí aspoň desať chýb, tak ani nežije. Na našom oddelení máme aj ťažko chorých pacientov, ktorí nemajú veľkú nádej na život, ale ich rodina to nechce počúvať. A potom v ich očiach sme vinní my.
Nech teda novinári informujú a príslušné orgány prešetrujú a vyvodia záver. Zametanie problémov pod koberec je kultúra, ktorá ide od parlamentu. Ale pri transfúznej komplikácii zametanie pod koberec nemá miesto. Treba sa jasne pozrieť na to, či došlo k hrubému zanedbaniu zdravotnej starostlivosti, alebo nie.
Vy by ste vyhodili svojho podriadeného za takúto chybu?
Myslím si, že nie. V prvom rade to treba s nimi prebrať a musia to prešetriť kompetentné orgány, napríklad Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Dovtedy by som dal takého lekára mimo pracovnej činnosti. Niekedy si myslím, že ide o unáhlené reakcie manažmentu, ktorý sa zľakne a rýchlo dávajú od toho ruky preč. Na našej klinike sa podáva denne veľmi veľa transfúzii, naši zdravotníci vedia, že si takúto chybu nemôžu dovoliť, ale nebudem hovoriť, že nikdy sa nám to nemôže stať.
Po tejto tragédii pristúpila UNLP k zmene archivovania bedside testov. Aká je bežná prax?
Na tom papieri je krv. To je infekčný materiál. Nie je zmysluplné to odkladať a "sušiť". Ja neviem, ako to archivujú teraz. Možno to odfotia a spárujú s dokumentáciou, nepoznám podrobnosti. U nás sa pri transfúzii krvi píše záznam, že bola urobená besidová skúška a zapíšu sa namerané hodnoty. Odloží sa na 24 hodín. Potom sa to likviduje. A v dokumentácii pacienta ten záznam ostáva navždy.
Môže tento prípad ovplyvniť ľudí v ochote ísť darovať krv?
Treba zdôrazniť, že darovanie krvi je bezpečné. Darca nikdy nič nepríjma, takže sa nemusí ničoho báť. Myslím si, že ľudia sú dostatočne vzdelaní na to, aby ich to neodradilo. Ale darovanie krvi je dôležitá téma. Pretože bezpečnosť samotnej krvi je dôležitá vec. Musí ju zabezpečiť vyspelý transfúzny servis, ktorý my máme.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
