Dať či nedať odobrať bábätku po narodení pupočníkovú krv? To je čoraz intenzívnejšia otázka budúcich rodičov. Nedávno sa totiž prevalili informácie o netransparentnom nakladaní s touto krvou na Slovensku.
Uskladnenie pupočníkovej krvi na súkromné účely a potenciálne ďalšie využitie v rámci rodiny u nás prevádzkuje len jedna spoločnosť. A tá istá firma spravuje aj darcovské odbery. Ozývajú sa hlasy, ktoré tvrdia, že je to minimálne neštandardné. Rúškom tajomstva je navyše zahalené aj využitie pupočníkovej krvi. Na to, ako funguje v praxi, sme sa pýtali odborníkov.
Pupočníková krv je krv novorodenca, ktorá ostáva po narodení dieťaťa v placente a pupočnej šnúre. Po narodení bábätka sa každá matka môže rozhodnúť, či ju nechá dieťaťu dotepať alebo sa z nej spraví odber.
„Krv, ktorá sa nachádza v placente, no najmä aj v tej pupočnej šnúre, tečie žilou, ktorá sa napichne ihlou, a normálne sa urobí odber,“ uviedol hematológ Martin Mistrík.
Druhou možnosťou je takzvané dotepanie pupočníka. To znamená, že krv akoby prirodzene natečie do krvného obehu novorodenca. Podľa odborníkov má dotepanie pre dieťa veľa výhod.
„Je tam prenos kmeňových buniek, ktoré majú veľký benefit v prevencii rizika nejakých hematologických alebo imunologických komplikácií. Veľký benefit to má aj pre predčasne narodené bábätká. Funguje to ako prevencia anémie a taktiež im pomáha v postnatálnej adaptácii, teda pri adaptovaní na tento svet,“ vysvetlila komunitná pôrodná asistentka Jana Krpalová Mračková.
Ak sa rodičia predsa len rozhodnú, že pupočníkovú krv dotepať nenechajú, majú dve možnosti. Buď si krv nechajú odložiť v súkromnej banke pre vlastné účely, alebo ju darujú na transplantáciu na liečbu chorých pacientov.
Uloženie v súkromnej banke stojí od 700 do 1500 eur. Za každý rok uskladnenia rodičia zaplatia od 80 do 200 eur. Súkromné centrá, ktoré krv uskladňujú, argumentujú, že rodičia môžu túto tekutinu v budúcnosti využiť pri krvných ochoreniach ich dieťaťa.
Najčastejším ochorením, pri ktorom by sa mala pupočníková krv využiť, je leukémia. Podľa hematológa však uskladnená krv dieťaťu, ktorému bola odobratá, nepomôže. Ak sa totiž u dieťaťa prejaví leukémia, choroba bola zakódovaná už v jeho pupočníku.
Zjednodušene to znamená, že by sa mu do chorého tela transplantovala vlastná chorá krv. V súčasnej medicíne sa pri ochoreniach krvi siaha po iných možnostiach.
„Za posledných vyše 20 rokov naša odborná hematologická a transfúziologická spoločnosť neeviduje a nemá informácie o použití komerčne uskladnenej vlastnej pupočníkovej krvi za účelom liečby hematoonkologických ochorení,“ povedala predsedníčka Slovenskej hematologickej spoločnosti Antónia Hatalová.
Spoločnosť, ktorá prevádzkuje súkromnú banku, tvrdí, že doteraz súrodeneckú pupočníkovú krv od nich využili v 39 prípadoch.
„Krv z pupočníka bola využitá u pacientov s aplastickou anémiou či chronickou leukémiou, ale aj pri detskej mozgovej obrne, pri ADHD či poruchách autistického spektra,“ informoval majiteľ Cord Blood Center AG Martin Kollár.
Pri podávaní pupočníkovej krvi deťom s autizmom či ADHD v súčasnosti odborníci hovoria len o experimentálnej liečbe.
Treťou možnosťou, ako s krvou naložiť, je jej darovanie a uloženie do verejnej banky. Tento systém si môžeme predstaviť úplne rovnako ako darovanie klasickej krvi. Človek krv daruje a lekári ju dajú tomu, kto ju v danej chvíli potrebuje.
Ide o celosvetovú databázu, a tak sa pupočníková krv zo Slovenska môže dostať napríklad ku chorému človeku zo Španielska. Opäť však ide o neobvyklé riešenie a aplikuje sa najmä v krajinách, kde nemajú dostatok darcov krvotvorných buniek.
Mnohé rodičky dostanú otázku o tom, čo chcú s pupočníkovou krvou svojho dieťaťa urobiť, až na pôrodnej sále, kde nemajú dobré podmienky na premyslenie svojho rozhodnutia.
„Odber pupočníkovej krvi je veľký psychický nátlak na tie ženy,“ dodala Krpalová Mračková. Otázky o odbere tejto krvi je podľa nej najlepšie prebrať s pôrodníkom alebo gynekológom ešte počas tehotenstva.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
