Verejnosť ju pozná z videí na YouTube, chce nimi zmeniť myslenie ľudí a ochrániť tak našu Zem.
Jej videá majú v krátkom čase tisíce pozretí. Verejnosť ju tak pozná vďaka nim. Hovorí o tom, ako si plastami ničíme planétu a módou škodíme ešte aj sami sebe. A práve preto sa rozhodla presvedčiť ľudí svojimi skúsenosťami vo svete. Natália Pažická. Študuje v Amsterdame odbor Fashion and Branding. Počas strednej školy robila freelance štylistku pre rôzne slovenské magazíny, bola aj modelkou.
Vo videu #everyindividualsmatters zdôrazňuje, že maloletí zamestnanci často naše oblečenie šijú v nehumánnych podmienkach za pár desiatok eur mesačne a konzumenti aj napriek tomu vo veľkom plnia svoje šatníky. A pritom aj spôsobom, ktorý planétu vôbec nešetrí a doplácame na to my všetci.
Jej druhé video #whatyoueatmatters hovorí o tom, aký dopad má na naše prostredie živočíšna výroba, konzumácia mäsa vo svete a hovorí aj o udržateľnom spôsobe života. Mladá Slovenka pripravuje ďalšie video, tému si ale zatiaľ nechala pre seba.
Pozrite si videorozhovor s Natáliou Pažickou
Ty si bola niekedy nákupná maniačka. Kedy sa tvoje vnímanie nákupu oblečenia zmenilo?
Bola som nákupná maniačka a nebojím sa to priznať. Myslím si, že je to normálne, že keď človek nevie, čo za výrobou oblečenia stojí, tak má potrebu nakupovať. Naša spoločnosť je konzumne založená. Keď človek raz zistí, že to oblečenie sa nevyrába bez environmentálnej a sociálnej ceny a nerastie len tak na stromoch, tak prehodnotí svoje konzumné správanie.
U mňa to začalo tým, že som pracovala ako modelka a vďaka modelingu som mohla cestovať po celom svete. Taký prvý podnet bol, keď som navštívila čínsku továreň, kde som videla, ako fabriky fungujú a v akých podmienkach ľudia pracujú.
Vtedy si sa prvýkrát zamyslela nad tým, ako vzniká naše oblečenie, kto ho šije a ako je možné, že je také lacné.
Áno, bolo to v tej čínskej fabrike, kde sme boli na kastingu na fotenie kampaní pyžama. Vošli sme do obrovskej haly, kde boli tisícky stolov so šijacími strojmi a ľudia na jednej strane pracovali a na druhej strane ležali vedľa strojov na stoloch. A takto žili, aby peniaze posielali domov. Povedala by som, že tam boli muži aj deti. V Ázií teda funguje „moderné otroctvo“. Aj deti pracujú, aby uživili svojich rodičov a niektorí robia úplne zadarmo, keďže boli predaní ako otroci. Niekto ich teda vlastní.
Veľa ľudí nevie napríklad, že módne reťazce, ktoré v rámci Európy vyrábajú, nedajú ľuďom zarobiť.
Vo svojom videu rozoberáš Fast Fashion, čo znamená neustále napĺňanie potrieb konzumného sveta. Myslíš, že sa to niekedy zmení?
Na to, aby človek začal niečo robiť, musí mať informácie a zistiť, aké hrôzy sa v týchto priemysloch schovávajú. A preto je dôležité sa o tom rozprávať a šíriť to ďalej. Často sa ma ľudia pýtajú, že aké sú podmienky v Amsterdame, kde žijem, či je to ekologickejšie založená krajina a či sú ľudia naklonení ekologickejšiemu životnému štýlu. Myslím, že staršia generácia je v každej krajine problém. Napríklad, generácia mojich rodičov - keď boli oni mladí a vtedy prišlo všetko lacné a ľudia sa nevedeli toho nabažiť, aj tým, že predtým toho nebolo dosť. Zas, napríklad moja babka si nosí vlastnú tašku, ale nerobí to preto, že sa stará o planétu. Ale preto, lebo tieto veci neboli úplne dostupné a napríklad jednu tašku nosila do zodretia. Nie je to o tom, že majú ľudia myslieť „ekologicky“ ale skôr „triezvo“.
Dá sa na Slovensku nakupovať oblečenie udržateľným spôsobom?
Bohužiaľ, udržateľné značky často nemajú financie na otváranie kamenných prevádzok, preto jediná cesta ako ich nájsť je väčšinou online. Stačí si do google dať top desať "sustainable brands for childrenswear/footwear/womenswear".
Najudržateľnejšie nákupy sú však nákupy z druhej ruky. Sama mám tie najoriginálnejšie kúsky práve zo second handov, alebo vintage obchodov.
Máme mnoho šikovných malých podnikateľov, ktorí šijú oblečenie, tvoria doplnky z udržateľných materiálov či si otvárajú bezobalové obchody. Čo by sa ešte malo na Slovensku zmeniť, aby sme sa v tomto smere pohli ďalej?
Máme aj veľa slovenských dizajnérov a teda sa táto móda vyrába lokálne. Väčšinou mi však úplne nevedia odpovedať na otázku, kde a ako bola ich bavlna vypestovaná alebo utkaná látka. Čo je obrovská škoda, keďže aj takéto malé značky vedia na dodávateľov vytvoriť istý tlak a posúvať módny priemysel vpred. Trend ekológie je však na Slovensku veľmi silný, ľudia sa zaujímajú viac a viac, a to je aj dôvod, prečo sa na trhu otvára priestor pre lokálne značky či bezobalové obchody.
V čom vidím ešte obrovský potenciál pre zmenu, sú naše štátne legislatívy. Miesto toho, aby lokálnu, udržateľnú ekonomiku podporovali,vytvárali im prostredie pre pozitívny rozvoj, často im do cesty stavajú rôzne prekážky. Čím viac ukážeme, že máme o tieto produkty záujem, tým viac sa o tom bude rozprávať, tým rýchlejšie budú firmy rásť a štát sa bude musieť tiež začať uberať cestou ku udržateľnejšej ekonomike.
Vo svojom prvom videu v podstate kritizuješ aj módny priemysel. Ako to vnímajú ľudia z "módy", s ktorými sa stretávaš?
Ja mám veľké šťastie, že ľudia okolo mňa, priamo na mojej škole v Amsterdame, sú naklonení tej „udržateľnej“ myšlienke.
Priamo na mojej škole som si uvedomila, ako módny priemysel funguje, aj vďaka dokumentu The True Cost. Aj moji učitelia nepodporujú fast fashion reťazce a uvedomujú si, čo to konzum znamená a vedia, čo za výrobou oblečenia stojí.
Potrebujeme vôbec módu? Do akej miery sa máme riadiť módnymi trendmi?
Celá naša škola sa riadi pravidlom, že by bolo najlepšie slovo trend z módy vymazať. Máme pocit, že to, čo máme už nie je trendy. Čo sa mi páči na udržateľných značkách je, že ich pointou je, že sa neriadia trendmi. Ale ich pointou je vyrábať oblečenie, ktoré je pekné dnes a bude aj o 20 rokov a je teda nositeľné dlhú dobu. Robia tak kvalitné oblečenie. Opak robia vo fast fashion, vyrábajú oblečenie, ktoré spadá pod trend tento týždeň, aby sme mali pocit, že o týždeň to už nie je trendy. A veci nevydržia vôbec dlho a to je práve preto, aby kupujúci stále kupovali. Najlepšie je si nájsť vlastný štýl, potom už nemáte núdzu spadať pod trendy. Platí, že kto nakupuje trendy, nemá svoj štýl.
Platí teda, že móda sa rovná odpadu?
Móda sa rovná odpad. To je konštanta, ktorá tu vždy bola a bude. Preto ľudom aj hovorím, že nie je dôležité iba prejsť z fast fashion na udržateľnú, keďže aj tá udržateľná móda niečo stojí, ako tisícky litrov vody a podobne. Samozrejme, kupovať z udržateľných značiek je lepšia alternatíva, keďže tam dohliadajú pri výrobe aj na environmentálny dopad aj sociálnu stopu. Stále je najlepšou alternatívou využiť to, čo už doma mám a uvedomiť si, či nové veci naozaj potrebujeme.
Koľko máš teraz vecí v skrini? Ako často kupuješ oblečenie?
Ak by ste sa pozreli do mojej skrine, tak by som sa za to asi hanbila. Keďže som predtým nakupovala v obrovských množstvách. Nehovorím, že mám tisícky kusov, ale mám viac oblečenia, ktoré reálne nenosím. Nové oblečenie si kupujem veľmi málo, tak len z udržateľných značiek, je tam zohľadnená ľudská práca, značky spolupracujú s fabrikami, ktoré majú čističky vôd a pracovná sila je zaplatená.
Dala som si záväzok, že si už nič vo fast fashion nekúpim, a to sa týka aj ponožiek a spodnej bielizne. Darí sa mi to, už to bude dva a pol roka. To oblečenie sa cenovo nedá porovnať s veľmi drahými premium brands, jednoducho tie veci nestoja tisícky eur. Bavíme sa o cene za šaty za takých 70 eur, čo je reálna cena výroby tých šiat, keby sme nepoznali lacnejšie alternatívy.
Fast fashion značky ponúkajú oblečenie za veľmi nízku cenu a nie sú tam zohľadnené veci, ktoré by v cene mali byť.
Ako by si charakterizovala svoj osobitý štýl?
Ja sama sa trendami neriadim. Keď nakupujem, je pre mňa dôležité, od akej značky to je, či má certifikáty, z akého materiálu to oblečenie je. A potom si až vyberám to, čo sa mi páči. Neviem definovať nejakú kategóriu svojho štýlu, ale mám v oku to, čo budem nosiť dlho a hlavne, čo potrebujem, tak to hľadám.
Študuješ módu, čo budeš robiť po skončení školy?
Keď vyštudujem školu, tak by som rada pracovala pre udržateľnú značku, aby som vedela s akými legislatívnymi problémami sa denne stretávajú. Mňa veľmi baví o tých veciach rozprávať. Práve zverejňovať informácie a nedať sa zapredať značkám, ktoré vám za reklamu ponúkajú veľa peňazí, ale radšej si ísť svojou cestou. Po škole by som sa chcela vrátiť spať na Slovensko a v rámci Česka a Slovenska dávať nejaké prednášky a mladšej generácii vysvetľovať ako fungujú veci v priemysle, aby to potom šírili ďalej do svojho okolia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
