Tibor Madleňák zhodnotil prvé, ale aj prichádzajúce druhé kolo prezidentských volieb z pohľadu regionálnych špecifík.
Politická mapa Slovenska sa po prvom kole prezidentských volieb, na výnimku pár okresov, zahalila do jednej farby. Mestské i vidiecke, ale aj konzervatívne a liberálne oblasti ovládla Zuzana Čaputová. Ako a prečo sa jej to podarilo a čo môžeme ešte očakávať v druhom kole, v rozhovore vysvetľuje politický geograf Tibor Madleňák.
Rozhovor sme nakrúcali vo štvrtok 21. marca
Progresívne Slovensko nebude kopírovať úspech Zuzany Čaputovej
Z toho politického hľadiska Zuzanu Čaputovú podporili takmer všetky opozičné demokratické sily, ale aj tak je hlavnou kandidátkou Progresívneho Slovenska. Pretaví sa jej úspech v regiónoch do preferencií novovzniknutého hnutia?
Dalo by sa povedať, že pani Čaputová je kandidátkou demokratickej opozície. Opozície voči štýlu vládnutia, ktoré vnímame posledných desať rokov. Môže to pomôcť aj novým opozičným stranám, pretože veľa opozičných voličov začalo mať pochybnosti, či pán Matovič alebo pán Sulík môžu dostatočne garantovať zmenu.
Takže môže sa to pretaviť?
Môže, ale volebná mapa Progresívneho Slovenska nebude kopírovať úspech pani Čaputovej.
Jedinými lokalitami, kde vyhral Maroš Šefčovič boli severovýchod Slovenska a Kysuce. Prečo uspel práve v týchto oblastiach?
Pán Šefčovič oslovil tvrdé jadro voličov Smeru. K tomu prakticky smerovala aj jeho volebná kampaň - MDŽ, kultúrne domy, Robert Fico a špičky Smeru. Toto mu v prvom kole stačilo na postup. Jeho rozmiestnenie volebnej podpory má teda rovnaký vzorec ako rozmiestnenie voličov Smeru v tradičných regionálnych baštách, ako je severovýchod Slovenska a Kysuce. Voličov mu však odoberal pán Harabin, ktorého volebná podpora taktiež kopíruje rozmiestenie voličov Smeru.
Ukazuje to teda upadajúcu silu strany Smer alebo Maroš Šefčovič len nedokázal osloviť všetkých voličov Smeru?
Jedno s druhým a navzájom sa to kombinuje. Teraz v druhom kole má šancu osloviť aj tých tradičných voličov Smeru, ktorí podporili pána Harabina. Títo voliči sú totiž zvyknutí voliť Smer hlavne kvôli pánovi Ficovi, a práve Štefan Harabin im bol kvôli tomu bližší napríklad v štýle vyjadrovania ako pán Šefčovič.
Bolo dobrým ťahom Smeru nominovať Maroša Šefčoviča?
Úpadok strany Smer sa prejavoval už pred voľbami, kedy nevedeli nájsť adekvátneho kandidáta. Pán Lajčák, ktorý bol oveľa lepšie poznateľný pre voličov Smeru, to odmietol a pán Šefčovič zostal a len ťažko komunikuje niektoré témy.
Harabinove bašty sa oveľa viac prelínajú so Šefčovičom ako Kotlebom
Do určitej miery bol fenoménom týchto volieb Štefan Harabin, ktorý sa profiloval ako národný a kresťanský. Napokon skončil tretí a vyhral len v jednom okrese. Prečo napríklad neuspel na silno konzervatívnej Orave a v podobných oblastiach? Pýtam sa to aj v kontexte toho, že okrem Zuzany Čaputovej predstavoval pre niektorých voličov zmenu aj on.
Áno, krajina volá po zmene, ale prvé kolo našťastie ukázalo, že tá zmena má byť demokratická. Čo sa týka pána Hrabina, tak čerpal hlavne z nacionalisticko-populistického a ľavicového prostredia, čo vysvetľuje ten úspech v baštách Smeru. V konzervatívnom priestore existuje rozdiel. Kým Kysuce sú prototypom nacionalistického konzervatívneho prostredia, kde nikdy vo väčšej miere nevolili KDH, tak Orava je prototypom pravicového konzervatívneho prostredia, kde sa práveže volí KDH. Ukázalo sa to aj v predchádzajúcich prezidentských voľbách, kedy Kysuce volili pána Fica a Orava pána Kisku. Sú to regióny vedľa seba, o ktorých si všetci myslia, že sú konzervatívne, ale ten konzervativizmus je diametrálne odlišný.
Medzi Štefanom Harabinom a Marianom Kotlebom nastal po voľbách spor, kto komu bral hlasy. Ich bašty sa nejako prelínajú?
Pána Harabina volila aj časť voličov ĽSNS, avšak pán Kotleba si dokázal udržať svoju voličskú základňu, čo bol aj hlavný zámer jeho prezidentskej kampane. U týchto dvoch kandidátov ide o určitý prienik, ale väčšia podobnosť Štefana Harabina je s rozmiestnením voličov strany Smer a pána Šefčoviča.
Strana ĽSNS mala v posledných parlamentných voľbách osem percent hlasov. Teraz jej predseda Marian Kotleba získal cez desať percent. Predurčuje tento výsledok jej nárast popularity?
Keď sa pozrieme na absolútny počet hlasov, tak rozdiel medzi poslednými parlamentnými a týmito voľbami je zhruba rovnaký. Takže ten percentuálny nárast z osem na desať je skôr spôsobený celkovo menšou volebnou účasťou.
ĽSNS v minulosti čerpala hlasy z regiónov stredného Slovenska, hlavne v tých menej rozvinutých. Začínajú sa jej voliči, pri pohľade na výsledky prezidentských volieb, objavovať vo väčších množstvách aj v iných regiónoch?
Marian Kotleba začal s podporou najmä v páse najchudobnejších regiónov, ktoré sa tiahnu od Spiša cez juh stredného Slovenska. Avšak tá podpora sa začína rozširovať na severné, ale aj západné Slovensko, kde už nie je možné hovoriť o socioekonomických problémoch. Napríklad trinásť percent na Záhorí alebo pätnásť percent v Považskej Bystrici.
Čomu to pripisujete?
Nedá sa to vysvetliť socioekonomicky. Jednoducho časť spoločnosti volá po antisystéme.
Ficovi sa pred piatimi rokmi nepodarilo osloviť ďalších voličov, otázne je to aj pri Šefčovičovi
Zarazilo vás niečo na týchto voľbách?
Zarazil ma výsledok pána Bugára. V slovenskej politike pôsobí asi 30 rokov a podľa mňa bola jeho predstava, že keď už bude raz kandidovať za prezidenta, tak osloví minimálne celú maďarskú menšinu. Navyše kandidoval v čase, keď panuje isté slovensko-maďarské zmierenie. A v takejto atmosfére získal len tri percentá.
Dá sa to nazvať fiaskom?
V istom zmysle.
Všimli ste si aj nejakú regionálnu zaujímavosť?
Napríklad, že väzni volili pána Harabina alebo to, že v rodnej obci pána Kuciaka vyhral Marian Kotleba.
Čo môžeme očakávať v druhom kole?
V druhom kole bude volebná mapa pestrejšia. Pán Šefčovič dokáže vyhrať viac okresov, pretože už nebude mať konkurenciu pána Harabina a tradičné regióny strany Smer sa vyfarbia v jeho prospech. Avšak musí okrem elektorátu Smeru osloviť aj ďalších voličov. Dávam do pozornosti, že pánovi Ficovi sa to pred piatimi rokmi nepodarilo, preto je otázne, či sa to podarí Marošovi Šefčovičovi.
Ako sa môžu výsledky prezidentských volieb vo všeobecnosti odraziť v tých parlamentných?
Je to veľmi ťažké preklápať. Zoberte si, že pán Procházka mal v posledných prezidentských voľbách 21 percent, ale jeho strana mala napokon len 5,5 percenta. Slovensko určite prechádza zásadnou zmenou a strany si to veľmi pomaly uvedomujú, aj preto môže dôjsť k zásadným zmenám na politickej scéne. Smer je na zostupe, uvidíme, ako dopadne SNS. Potom uvidíme, ako zareaguje OĽaNO a SaS na nové strany, ktoré po posledných komunálnych a terajších prezidentských voľbách rastú. A ešte nevieme, ako to bude so stranou pána Kisku.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
