Ako po voľbách vyzerá volebná sila politických strán, hodnotí politický geograf Tibor Madleňák.
Po parlamentných voľbách sa poriadne zmenila aj politická realita v regiónoch. Víťazné hnutie OĽaNO dokázalo výrazne zbierať hlasy v liberálnejších väčších mestách, ale aj na konzervatívnejšom vidieku. Ľudia totiž dlhodobo tužili po zmene a zhmotnili si ju do Igora Matoviča.
Ako sa pozerá na výsledky volieb politický geograf?
Ako politický geograf vnímam a analyzujem výsledky volieb predovšetkým cez volebné mapy, ktoré nám exaktne ukazujú nielen to, kto vyhral v jednotlivých krajoch, okresoch či obciach, ale aj to, ako bola regionálne rozmiestnená volebná podpora jednotlivých strán. Z týchto analýz je potom možné vyvodzovať aj všeobecnejšie závery o volebnom správaní obyvateľov Slovenska.
Na úvod si rozoberme víťazné OĽaNO. Vyhralo vo všetkých krajoch a vo väčšine okresov. Viete určiť aj pri takejto dominancii jeho bašty?
OĽaNO vyhralo v 50 okresoch, získavalo hlasy naprieč Slovenskom, v rôznych typoch regiónov. Na strane jednej zaznamenalo vysokú podporu v pravicovo-liberálnom prostredí spojenom s veľkými mestami a ich zázemím. Takýmito regiónmi sú Bratislava s okolím, Záhorie (tam malo hnutie vo všetkých troch okresoch nad 30 percent), ale aj Košice a Prešov s okolím a ďalšie veľké mestá. Na strane druhej malo OĽaNO veľmi vysokú podporu aj v tradične pravicovo-konzervatívnych regiónoch Slovenska, akými sú Orava, Spiš či Šariš. Napokon nesmieme zabudnúť na okres Trnava, kde máva hnutie Igora Matoviča tradične najvyššie zisky, tentoraz 34 percent.
Viete zadefinovať jeho voliča?
Po posledných prezidentských, európskych či regionálnych voľbách boli tieto parlamentné voľby zavŕšením volania krajiny po zásadnej zmene. Veľká časť voličov si želala ukončiť dlhoročnú vládu strany Smer-SD, ktorá sa v ich očiach spájala so zlyhávaním právneho štátu a veľkými korupčnými kauzami. Igor Matovič a jeho hnutie, ktoré sa dlhodobo profiluje ako protikorupčné, dokázali v závere kampane presvedčiť týchto voličov, že práve oni dokážu nad Smerom zvíťaziť. Nakoniec im tak mohli hodiť hlas aj voliči, ktorí pôvodne zamýšľali voliť inú opozičnú stranu. Ako vidno aj na volebnej mape, takíto voliči sú aj z konzervatívnych, aj z liberálnejších regiónov, dokonca časť voličov OĽaNO bola aj z maďarských regiónov či z regiónov, ktoré dlhodobo silne inklinovali k strane Smer. V nich skončilo OĽaNO hneď na druhom mieste za Smerom so ziskami okolo 20 percent.
Druhý Smer si udržal Stredné a Horné Považie, Hornú Nitru aj východ Slovenska, teda svoje dlhoročné bašty. Vyzerá to tak, že jeho pád sa nekoná. Súhlasíte?
Postupný úpadok volebných ziskov strany Roberta Fica v rôznych typoch volieb je možné pozorovať kontinuálne od roku 2012, kedy strana dosiahla svoj vrchol. V týchto voľbách je to pre Smer najhorší výsledok od roku 2002. Aj keď strana ešte dokázala vyhrať vo svojich tradičných regionálnych baštách, ktoré ste spomínali, aj tu však dochádza k prepadu ziskov. Kým vo voľbách 2012 získavala v týchto regiónoch nad 60 percent hlasov, vo voľbách 2016 to bolo ešte nad 40 percent, v týchto voľbách dokázali uhrať výsledok nad 30 percent len v štyroch okresoch (Medzilaborce, Snina, Sobrance a Čadca).
Predošlé voľby (eurovoľby a prezidentské voľby) ukazovali, že severozápad Smeru preberá ĽSNS. Teraz v tomto regióne skončila až tretia. Prečo?
Podpora ĽSNS sa v posledných rokoch z ich primárneho jadra na strednom Slovensku (okresy so značnými socioekonomickými problémami) rozšírila aj do vami spomínaných regiónov na severozápade krajiny (Kysuce, Stredné Považie, Horná Nitra). V oboch prípadoch ide o pôvodne silné regionálne jadrá volebnej podpory strany Smer. Medzi Smerom na prvom mieste a ĽSNS na treťom mieste tu napokon so značnými ziskami skončilo práve OĽaNO, čo môže naznačovať, že Igorovi Matovičovi sa v týchto regiónoch podarilo osloviť aj časť voličov Roberta Fica a Mariána Kotlebu. Mierne nadpriemerné zisky v týchto regiónoch mal aj Boris Kollár, ktorý sa v týchto voľbách posunul viac doľava.
ĽSNS mala nadpriemerné výsledky len v Banskobystrickom kraji. Ani tu však nevyhrala ani v jednom okrese. Čo za tým vidíte?
Strana Mariána Kotlebu mala v týchto voľbách oveľa väčšie ambície, mala v pláne výrazne posilniť svoje zisky. Nakoniec je jej výsledok takmer identický ako v roku 2016, čo platí aj pre regionálne rozmiestnenie jej voličov. Kým v minuloročných voľbách do Európskeho parlamentu sa jej podarilo vyhrať v štyroch okresoch ležiacich v regiónoch, ktoré sme spomínali vyššie, v týchto voľbách aj v nich skončila tretia za Smerom a OĽaNO. Vysvetlenie som už naznačoval v predchádzajúcej odpovedi, časť potenciálnych voličov ĽSNS tu mohol napokon osloviť práve Igor Matovič.
Najväčšie prekvapenie bol výsledok koalície PS/Spolu, ktorá sa nedostala do parlamentu. Dokonca neoslnila ani v Bratislave, kde ju prečíslilo OĽaNO. Vyhrala len v jedinom okrese, a to v bratislavskom Starom Meste. Prečo ju odmietli aj liberálnejšie väčšie mestá?
Tento výsledok je jedným z najväčších prekvapení týchto volieb, najmä vo vzťahu k Bratislave, kde by mala mať progresívna liberálna strana oveľa väčší potenciál, ako napokon dosiahla. To isté platí v prípade druhého najväčšieho mesta Slovenska - Košíc, kde koalícia PS/Spolu získala len 8,6 percenta. Jedným z vysvetlení môže byť, že časť potenciálnych liberálnejších voličov v snahe poraziť stranu Roberta Fica volili OĽaNO a iná časť sa na základe posledných predvolebných prieskumov rozhodla zachraňovať iné opozičné strany (SaS a Za ľudí).
Koalícia v regiónoch ledva dosiahla päť percent, pritom lídri prešli celé Slovensko. Vyzerá to tak, že sa potvrdila ich „odtrhnutosť od reality", ktorú jej vyčítali politickí oponenti, ale aj odborníci.
Nenazýval by som to „odtrhnutosť od reality". Ich snaha navštíviť všetky regióny Slovenska a ukázať, že nie sú len stranou „bratislavskej kaviarne", bola sympatická. Tiež ich kampaň proti extrémizmu v regiónoch mohla napomôcť tomu, že strana Mariana Kotlebu nenarástla tak, ako to naznačovali predvolebné prieskumy.
Vo voľbách neuspela ani ďalšia nová strana Za ľudí. Nikde výrazne neuspela, dokonca ani v okresoch, kde fungujú jej zástupcovia (okres Nitra - Marek Hattas, okres Hlohovec - Miroslav Kollár). V čom strana urobila chybu?
Z geografického pohľadu si strana Za ľudí dala záležať na tom, aby boli na ich kandidátke silné osobnosti z regiónov. Tento aspekt však pri konečnom rozhodovaní voličov pravdepodobne až tak nezavážil. Pre potenciálnych opozičných voličov bola v týchto voľbách dôležitá predovšetkým snaha poraziť stranu Smer-SD. Pri diskusiách o možnostiach spojenia strany Andreja Kisku s koalíciou PS/Spolu sa v tomto zmysle veľa diskutovalo o tzv. efekte snehovej gule. Ten sa nakoniec ukázal, avšak pomohol hnutiu Igora Matoviča. Pod výsledok strany Za ľudí sa mohla podpísať aj antikampaň Smeru, ktorá bola najviac zameraná na Andreja Kisku. V tomto smere Smer neodhadol svojho hlavného súpera týchto volieb.
Zaujímavý pohľad je aj na výsledky Sme rodiny. Ich sila sa v každom okrese pohybuje od 7 do 11 percent. Viete určiť jej profilového voliča?
Rozmiestnenie voličov strany Sme rodina je v rámci regiónov pomerne dosť rovnomerné. Ak sa však pozrieme na okresy, v ktorých boli zisky Borisa Kollára nadpriemerné, často sa to zhoduje s už spomínanými regiónmi volebnej podpory strany Smer-SD. Jedným z vysvetlení v tomto prípade môže byť akcentovanie sociálnych tém, resp. posun tejto strany doľava. To je však pravdepodobne len jedno z možných vysvetlení ich volebného úspechu.
Pozrime sa aj na strany, ktoré sa nedostali nad päťpercentnú hranicu. Veľmi tesne to opäť nevyšlo KDH. Zabrala im len horná Orava a sčasti Prešovský kraj. Odchádza toto hnutie už postupne do politického zabudnutia?
Vzorec regionálneho rozmiestnenia voličov KDH ostal aj v týchto voľbách stabilný, najviac hlasov získali v tradičných konzervatívnych regiónoch severného Slovenska, avšak nie dosť na to, aby sa dostali do parlamentu. Ako som už spomínal, v týchto regiónoch zaznamenalo výrazné zisky hnutie OĽaNO, ktoré bolo hlavným konkurentom KDH v boji o konzervatívneho voliča. KDH je však silne regionálne ukotvená strana, má dobre vybudované regionálne štruktúry, vďaka čomu dokáže uspieť v komunálnych či regionálnych voľbách aj ako mimoparlamentná strana. Z tohto hľadiska si nemyslím, že toto hnutie odchádza do zabudnutia.
Do NR SR sa po prvý raz nedostane ani jedna maďarská strana. Lepšie dopadla MKS, ktorá vyhrala v troch okresoch. Most-Híd získal vo voľbách len dve percentá. Dohromady tak dostali hlasy len od šiestich percent voličov, čo určite neodzrkadľuje silu maďarskej menšiny. Prečo neprišli Maďari voliť tieto strany?
Celkovo bola volebná účasť v južných okresoch najnižšia v rámci Slovenska, čo môže naznačovať nízku mieru mobilizácie maďarského voliča. V týchto voľbách vyhrala boj o maďarských voličov jednoznačne MKS, avšak nestačilo to na parlamentné zastúpenie tejto strany. Výsledky OĽaNO v okresoch Dunajská Streda (16,1 %) a Komárno, kde skončilo toto hnutie so ziskom 17,6 percenta na druhom mieste za MKS a pred Mostom-Híd, naznačujú, že časť maďarských voličov nemusela voliť podľa etnického kľúča.
Je toto definitívny koniec Mosta-Híd?
Most-Híd bol založený na koncepte maďarsko-slovenskej občianskej strany. Nad potrebnú päťpercentnú hranicu sa dostával aj vďaka hlasom slovenských skôr liberálne orientovaných voličov. Títo voliči prestali stranu podporovať po vstupe Mostu-Híd do vlády so Smerom a SNS, resp. po zotrvaní v tejto vláde po vražde Jána Kuciaka. Výsledky týchto volieb ukazujú, že s tým mala problém aj časť ich maďarských voličov.
Brutálnu porážku utrpela aj SNS, ktorá prepadla takmer všade na Slovensku. Rovnaká otázka ako pri Moste-Híd. Rozpŕchnu sa jej voliči k iným stranám a SNS skočí na smetisku politických dejín?
SNS utrpela v týchto voľbách najhoršiu porážku vo svojej novodobej histórii, nestalo sa však prvýkrát, že vypadla z parlamentu. Na Slovensku stále existuje skupina voličov, ktorí reflektujú národné témy. Títo voliči lavírujú medzi viacerými stranami, okrem SNS ich oslovovali aj HZDS, neskôr Smer, časť z nich podporila aj Štefana Harabina či Mariana Kotlebu. To, či sa SNS v budúcnosti opäť podarí dostať do parlamentu, bude závisieť od viacerých vnútorných i vonkajších faktorov.
Silu ostatných politických strán si môžete pozrieť TU
.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
