Digitálna nomádka: Cestovať sa naučíte za chvíľu, najťažšie sú neustále lúčenia

Silvia Púchovská
Silvia Púchovská Zdroj: Archív Silvia Púchovská

Silvia Púchovská v rozhovore hovorí o plusoch a mínusoch kočovného života.

Silvia sa vzdala istôt, dala výpoveď a rozhodla sa cestovať. Po čase sa z nej stala digitálna nomádka, teda ponúka svoje zručnosti z marketingu cez internet. K práci tak potrebuje len notebook a kvalitné pripojenie, inak sa môže nachádzať kdekoľvek na svete. Takýto kočovný život má však aj negatívne stránky. Silviu najviac trápia medziľudské vzťahy. Za najhoršie totiž považuje dlhé odlúčenie od rodiny a blízkych kamarátov.

Čo sa dočítate v rozhovore so Silviou Púchovskou?

Prečo sa vzdala istôt a rozhodla sa cestovať
Ako sa stala digitálnou nomádkou a čo to v praxi znamená
Ako si udržuje pri práci sebadisciplínu
Čo je najväčší problém pri kočovnom živote
Či sa chce aj usadiť

Zdroj: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Mali ste dobrú prácu v Dánsku, stály príjem a vybudované určité zázemie. Najskôr ste si zobrali ročné neplatené voľno, aby ste mohli cestovať, neskôr ste dali nadobro výpoveď. Čo vás k tomu viedlo?

Keď som skončila vysokú školu, tak som na cestovanie nemala peniaze. Navyše som si našla stáž v Dánsku a následne aj dobré zamestnanie. Po čase som si niečo našetrila a mohla som si urobiť aj pauzu v projektoch, ktoré som mala v práci rozrobené. Áno, najskôr som si urobila ročnú kariérnu pauzu, počas ktorej som bola v Berlíne a v Južnej Amerike. Vďaka tejto ceste som spoznala veľa inšpiratívnych ľudí a keď som sa vrátila do kancelárie, tak som tam už nevedela obsedieť. Rozhodla som sa preto, že odchádzam nadobro a išla som na cestu do Strednej Ameriky.

Ocitli ste sa v Strednej Amerike bez práce, nejakých väčších kontaktov. Aký bol váš cieľ alebo plán?

Po Strednej Amerike som cestovala osem mesiacov, a to z Panamy do Mexika. Na cestovanie som si musela nejako zarobiť. Skôr som robila klasické práce v hosteli, neskôr v reštaurácii. Chcela som však využiť aj svoje pracovné skúsenosti z marketingu, ale aj blogovania, ktorému som sa venovala vo svojom voľnom čase. Zhodou náhod som spoznala mladú ženu, ktorá mi povedala, že svoje zručnosti môžem predávať aj online.

A takto ste sa dostali k digitálnemu nomádstvu?

Áno.

Čo to v praxi znamená?

Digitálne nomádstvo je životný štýl, ktorý umožňuje pracovať na diaľku, teda online. Môžem cestovať a popritom pracovať z rôznych miest.

Zdroj: Archív Silvia Púchovská

Cestovať a byť pánom svojho pracovného času znie na prvé počutie fantasticky. Zrejme však musíte mať pri takomto fungovaní aj dobrú sebadisciplínu.

Myslím si, že keď niekto ide na svoju prvú cestu, na ktorej chce aj pracovať, tak by nemal mať veľké očakávania od svojho pracovného času. Bude chcieť spoznať dané miesto a na prácu už veľa času nezostane. Čím častejšie sa však na takéto nomádske cesty chodí, tak si človek vytvára svoju rutinu a už má presne vyhradené, koľko hodín z dňa sa bude venovať svojej práci.

Niekde prídete na pár týždňov, možno mesiacov. Spoznáte nových ľudí, zrejme aj kamarátov. A potom sa jedného dňa pohnete ďalej. Z pohľadu medziľudských vzťahov s tým nemáte problém?

V nomádstve sú medziľudské vzťahy to najťažšie. Toto spomínam aj v mojej knihe, ktorá tento rok vyšla. Cestovať, ako si kúpiť letenky alebo objednať si ubytovanie, sa človek naučí rýchlo. Pracovné veci, čiže nájsť si klienta, vytvoriť si svoj online biznis. Nie sú to jednoduché veci ale kto chce, ten to zvládne. No medziľudské vzťahy, byť ďaleko od rodiny a udržať si svoj vzťah s priateľmi, tak to je naozaj veľmi náročné. Pred dvomi rokmi som kvôli tomu veľmi rozmýšľala, ako pokračovať ďalej. Práve preto som prestala cestovať rýchlo a teraz mám dve základne. Jedna je v Bratislave, kvôli rodine a práci, keďže mám väčšinu klientov zo Slovenska a druhá je na Bali, kvôli nomádskej komunite a surfovaniu, ktorému sa venujem.

Zdroj: Archív Silvia Púchovská

Destinácie si vyberáte také, aby sa tam dalo surfovať?

Áno. Surfovanie však nie je len šport, ale aj životná filozofia. Som vo veľkom spojení s prírodou, vďaka čomu si aj môj pracovný čas organizujem podľa vĺn. Ak sú vlny dobré, tak idem na vodu, ak nie, tak pracujem.

Ako dlho ste sa učili surfovať?

Surfujem už tri roky, ale stále sa učím, keďže je to šport, ktorý sa učíte celý život. Takže už viem chytať vlny, pokiaľ nie sú veľmi veľké.

Zdroj: Archív Silvia Púchovská

BRATISLAVA/Marcel Marcišiak
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

TOP ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti