Mladý fotograf tento rok získal za svoju prácu aj vzácne ocenenie.
Patrik Paulínyi fotí inak. Snaží sa totiž zachytávať prírodné scenérie bez príkras. Ako sám hovorí, za jednou fotkou sa môžu skrývať hodiny driny. Jeho tvorbu na sociálnych sieťach oceňujú desaťtisíce ľudí, prednedávnom sa dokonca stal víťazom súťaže Bloger roka v kategórii Instagram.
Čo sa dočítate v rozhovore?
Koľko driny sa skrýva za jednou fotografiou
Prečo ľudí viac zaujme klišé ako kvalitná fotografia
Ako vníma svet, kde celebrita za „lacnú" fotku získa viac lajkov ako on za kvalitnú
Či ho dokáže Instagram uživiť
Pochádzate a pôsobíte na Liptove. Ako sa žije v tomto kúte Slovenska?
Mne najlepšie (úsmev). Veľa ľudí síce odtiaľ odchádza, keďže Liptovský Mikuláš je malé mesto a nemajú tu možnosti, ale pre mňa je to úplne ideálne mesto a ťažko si viem predstaviť momentálne žiť niekde inde.
Vyrastali ste teda v prostredí, ktoré je obklopené nádhernou prírodou. Aj to bola inšpirácia, prečo ste sa začali venovať fotografovaniu a filmovaniu krajiny?
Dve veci ma dostali k fotografovaniu a filmovaniu. Ako dieťa som skúšal množstvo športov, ale poriadne ma chytil len snowboard. Vďaka nemu som sa potom pohyboval v prírode a na horách, ktoré sa mi prirodzene zapáčili. Druhou vecou je moja lenivosť, lebo keď som končil strednú školu, tak som absolútne netušil, ktorým smerom by som sa chcel uberať. Tu opäť zaúradoval snowboard, pri ktorom som si rád robil fotky a videá a napokon aj napriek minimálnym skúsenostiam som sa rozhodol pre štúdium dokumentárneho filmu, kde ma to už naplno chytilo.
Podľa čoho si vyberáte miesta, ktoré budete fotografovať?
Napríklad okolo Liptovského Mikuláša mám už vytipované miesta, ktoré si potom vyberám podľa počasia. Ak je hmla, tak podľa výšky vystúpim na dané miesto, aby som bol nad ňou. Často potom fotím pod vrcholmi, lebo pre mňa nie je zaujímavý pohľad z vrchu, ale skôr ma baví, keď je niečo dominantné v popredí. Z tohto dôvodu si veľakrát vyberám údolia alebo sedlá.
A keď idete na miesta, ktoré nepoznáte, tak si dopredu zisťujete, ako to tam vyzerá alebo sa rozhodujete až priamo na mieste?
V dnešnej dobe je to už veľmi jednoduché. Keď si chcem pozrieť, ako vyzerá povedzme nejaké známe pleso, tak si cez Instagram zistím, kto sa tam nahlásil a dal fotografiu. Podľa toho viem, aké sú tam momentálne podmienky. Často používam aj Google Earth alebo rôzne fotobanky. Vždy sa preto snažím dopredu pripraviť.
Na ktorú fotku ste obzvlášť hrdý, ak zoberieme do úvahy kombináciu krásy, jedinečnosti a driny?
Teraz mi asi nenapadne, na ktorú som najviac hrdý, ale určite na tie, s ktorými som sa naozaj vytrápil a viaže sa mi na ne aj emócia. Ľudom sa však často tieto fotky páčia menej, lebo tam nie je to pekné slniečko. Napríklad strašne mám rád fotku z Faerských ostrovov z najznámejšieho vodopádu Gásadalur, ktorý dopadá z pevniny priamo do oceánu. Pri silnom vetre však nepadá smerom dole, ale smerom hore, čiže stane sa z neho „lezopád".
Načrtli ste, že ľudia na sociálnych sieťach nevedia vždy oceniť kvalitnú fotografiu, keďže sa im viac páči klasické klišé. Nemrzí vás to niekedy?
Ak sa bavíme konkrétne o Instagrame, tak tam ľudia majú radi slniečko, pláže, palmy atď., teda veci, ktoré ja neobľubujem. Snažím sa však dávať aj takéto fotky, ktoré sú zaujímavé pre masy, ale aj fotky, z ktorých mám radosť aj ja. Ale aby som odpovedal na vašu otázku, tak ma to zamrzí, keďže mám fotky, ktoré sú fotograficky výborné a ľudia ich nevedia doceniť.
Robíte teda kompromisy.
Áno, Instragram je taký, že ich musím robiť.
Naschvál, ktorú fotku máte najlajkovanejšiu?
Nepríde mi ničím až tak zaujímavá. Je to fotka zatmenia mesiaca nad Spišským hradom. Vtedy som okolo zatmenia využil boom, keďže sa mu venovali všetky médiá.
Za vašou fotkou sa skrýva veľká drina, ale máme tu celebrity, ktorým si stačí odfotiť len našpúlené pery a lajky sa im už hrnú. Ako vnímate z tohto pohľadu Instagram a tento svet?
Na Instagrame dnes najviac idú fitnessblogerky a módneblogerky. A keď vidím, že si dajú fotky z nejakej kávičky a nahrnú sa im lajky za päť minút roboty, tak som z toho veľakrát demotivovaný. Vtedy mi pomôžu správy od ľudí, ktorí ocenia moju robotu. Nakopne ma to aj do ďalšej roboty.
Dobrou motiváciou do ďalšej práce môže byť aj cena Bloger roka, ktorú ste získali tento rok v kategórii Instagram.
Samozrejme, hlavne kvôli tomu, čo som spomínal v predchádzajúcej odpovedi. Toto ocenenie si vážim aj preto, lebo ľudia v porote hodnotili kvalitu a celkovú robotu, ktorá za danou fotkou stojí.
Počas toho, ako ste cestovali po Slovensku, tak ste upozornili na ďalší problém našich lesov, a to je neporiadok. Sám ste za pár dní vyzbierali asi sto kíl odpadu. Nakrútili ste k tomu aj video. Prečo ste sa rozhodli venovať tejto téme?
Prekážala mi to už dlho a vždy, keď som išiel na huby, tak som zbieral aj odpad. Zlom prišiel teraz na jar, keď som bol na Liptovskej Mare a po zime tam bolo neskutočne veľa plastových fľašiek. Tento problém som chcel posunúť aj ľuďom. Natočil som video, ako som spolu s priateľkou za niekoľko hodín vyzbieral niekoľko desiatok kíl odpadu. Nešlo mi o to, aby som ľudí poučoval, stačilo mi, aby vďaka tomuto video zmizla z lesov čo i len jedna fľaša.
Aký ste mali ohlas na túto aktivitu?
Dopadlo to tak, že mi písali stovky ľudí, ktorých to motivovalo a posielali mi fotky, ako vyzbierali odpad z lesov. Bol som veľmi šťastný z toho, že to na niečo bolo dobré a zo slovenských lesov zmizlo X kilogramov odpadu.
Precestovali ste množstvo krajín. Prečo si myslíte, že si až tak nevážime, to čo máme?
Nejde ani tak o ľudí na Slovensku, lebo odpad je problémom všade. Vždy stačí jeden človek, ktorý je dostatočne hlúpy na to, aby vyviezol do lesa celé vrecia odpadu. Nie je to teda o spoločnosti, ale o jednotlivcoch.
Ocitli ste sa pri cestovaní aj v nebezpečných situáciách?
Neviem či nebezpečné, skôr nepríjemné. Napríklad prvú noc v Indii sme mali takú, že sa na nás oháňal Ind železnou tyčou a museli sme utiecť preč. Nepríjemné sú aj otravy jedla. Jednu som zažil opäť v Indii. Bol som tam sám a v zlom stave som si musel ísť zháňať teplomer, lieky a kupovať vodu. Najnebezpečnejšiu situáciu som ale paradoxne zažil na Slovensku na hrebeni medzi Chopkom a Ďumbierom, kde som bol asi sto razí. Bol začiatok zimy a predpovedali veľmi dobré počasie. V noci však prišiel taký silný vietor, že mi roztrhalo stan. Vtedy som bol naozaj rád, že som sa na druhý deň vrátil späť.
Aké sú vaše najbližšie plány?
Cez zimu by som chcel byť na Slovensku a chodiť fotiť najmä Západné a Nízke Tatry. V lete by som veľmi chcel ísť na Faerské ostrovy. Momentálne však nič iné neplánujem.
Máte vyhliadnuté miesto, či doma alebo vo svete, ktoré by ste chceli ešte navštíviť?
Určite mám v zahraničí. Veľmi by som chcel ísť do Grónska. Patrím medzi ľudí, ktorí nepotrebujú toho veľa precestovať. Keďže sa rád vraciam aj na miesta, kde som už bol a opäť by som si chcel zopakovať severské štáty.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
