Známy slovenský režisér Peter Bebjak hovoril o situácii v spoločnosti, ale aj o stave slovenskej kinematografie.
Žne úspechy s filmom Čiara, popritom sa angažuje v iniciatíve, ktorá žiada odstúpenie ministerky kultúry Ľubice Laššákovej. Známy slovenský režisér Peter Bebjak hovorí, že po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice sa Slovensko zmenilo. Na povrch vyplávalo strašne veľa špiny, svinstva a korupcie a ľudia už viac nechcú tolerovať takéto fungovanie spoločnosti.
Čo sa dočítate v rozhovore s Petrom Bebjakom?
Čo sa dialo na stretnutí s ministerkou Ľubicou Laššákovou
Prečo už ľudia odmietajú fungovať v takejto spoločnosti
Aký nový film pripravuje
Ako je na tom slovenská kinematografia
Minulý týždeň ste boli na stretnutí s novou ministerkou kultúry Ľubicou Laššákovou. Aký ste mali z nej dojem?
Nejde o to, aký sme z nej mali dojem, skôr ide o to, prečo pani Laššáková prijala túto funkciu. Najviac ma rozčuľuje, že vláda tým, že pani ministerku navrhla do tejto funkcie, dala najavo, že jej nezáleží na kultúre a na ľuďoch, ktorí ju robia. Inými slovami, je im úplne jedno, kto bude v tejto funkcii. Dôležité je, aby to bol stranícky čistý človek, ktorý bude podporovať program pána premiéra. Tak ako Roman Polák na stretnutí povedal: „Nespochybňujeme to, že pani Laššáková je dobrý človek. My spochybňujeme jej odborné kvality."
Toto je silné stanovisko. O akých témach ste sa potom na stretnutí rozprávali?
V rámci kultúrneho reparátu žiadame, aby pani ministerka odstúpila. Takže otázka nestojí tak, že o tom chceme diskutovať. Na stretnutie, ktoré iniciovala pani ministerka, sme s takýmto postojom aj prišli, lebo je slušné a čestné jej to povedať priamo do očí.
Aká bola jej reakcia?
Pani ministerka sa to snažila dostať do módu, v ktorom nám ponúkla tri miesta v nejakom grémiu, ktoré sa snaží vytvoriť a v ktorom sa bude riešiť, ako ďalej s kultúrou. Toto však nie je v našich požiadavkách a týmto smerom ani nechceme ísť.
Ak sa niekto dostane k funkcii, tak si nahrabe pre seba a spoločnosť to toleruje
Popri vašom stretnutí prišla ministerku podporiť aj iniciatíva Slovensko nie je len Bratislava, ktorá má zastupovať regionálnych umelcov. Ako ich vnímate?
Je prirodzené a demokratické, že existuje aj opačný názor. My zastupujeme okolo 2500 ľudí, ktorí podpísali výzvu za odstúpenie pani ministerky a chápem, že potrebovala ukázať, že nie všetci umelci sú proti nej. Stretnutia zvolala na jeden deň a my sme boli prví a spomínaná iniciatíva až druhá. Asi je príjemnejšie skončiť deň s tým, že vám niekto príde povedať, že ste dobrá ministerka.
Poznáte týchto ľudí z brandže?
Vôbec som si nepozeral zoznam mien, ktorí to podpísali a vlastne ani neviem, koľko ich je.
Túto iniciatívu podporilo do 200 umelcov, vašu zhruba 2500. Pani ministerka povedala, že teraz je to 50:50, čo sa týka jej (ne)podpory.
Matematika nepustí (smiech).
Sledujte naše rozhovory aj na Facebooku
Poďme k filmu Čiara, ktorý získal doma aj v zahraničí viacero ocenení. Naposledy ste zožali úspech na filmových oceneniach Slnko v sieti. Čím si podľa vás získal divákov, ale aj odborníkov?
Chceli sme vytvoriť film, ktorý nebude rezonovať len na festivaloch, ale aj film, ktorý pritiahne divákov do kín. Sme veľmi radi, že sa nám to napokon podarilo skĺbiť. Zafungovala aj atraktivita témy, žáner, samotní herci a príbeh. Keď sa toto všetko zmiešalo a urobilo sa k tomu veľmi dobré PR, tak sa dostavil výsledok, ktorý videlo cez 300-tisíc divákov.
Dej sa odohráva na slovensko-ukrajinskej hranici tesne pred zavedením Schengenu. Znázornili ste, ako sa končí jedna éra pašerákov, ale aj fungovania spoločnosti, minimálne na východe Slovenska. Kde sme sa po viac ako desiatich rokoch posunuli?
Ak sa bavíme o pašovaní ako o trvalej obžive, z čoho rodiny žijú, tak podľa mňa nepomôže žiaden Schengen ani iné opatrenia. Ľudia si vždy nájdu spôsob, ako oklamať systém.
Toto ste znázornili aj na záver filmu, kedy na prvý pohľad nepotrebná baňa v sebe ukrývala tunel popod slovensko-ukrajinskú hranicu.
Áno. V súčasnosti zas využívajú na pašovanie cigariet drony. Takže opäť našli spôsob, ako oklamať systém.
Oklamať systém. Nefunguje na takomto princípe aj vo všeobecnosti naša spoločnosť?
Máme prílišnú slabosť a toleranciu k istému druhu trestnej činnosti. Ešte od komunizmu máme naučené, že keď sa niekto dostane k nejakej funkcii, tak si nahrabe pre seba a spoločnosť to toleruje. To, čo sa však stalo pred dvomi mesiacmi - vražda novinára, našu spoločnosť zmenilo. Ľudia začali ukazovať politikom, že s takýmto fungovaním už nesúhlasia.
Niektorí politici sa pokúšajú v ľuďoch zasiať strach, lebo keď ho majú, tak sú ľahšie ovládateľní
Teraz je vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice ešte čerstvá a emócie pracujú. Podobné sa dialo povedzme aj po smrti Róberta Remiáša počas vlády HZDS a predsa sa ešte raz Vladimír Mečiar objavil vo vláde. Nemyslíte si, že po čase sa opäť spoločnosť vráti do starých koľají?
Po vražde novinára sa objavilo strašne veľa špiny, svinstva a korupcie, ktorá siaha až do vládnych kruhov, k ľuďom, ktorí sú blízko Smeru alebo sa dotýka priamo ľudí v strane. A v tomto vidím historický medzník. Bohužiaľ, tak ako veľmi radi tolerujeme, tak veľmi radi aj rýchlo zabúdame. „Našťastie" títo politici nám zatiaľ dávajú dôvod na to, aby sme im neverili a nezabudli. Vždy je preto veľmi dôležité si pripomínať, čo sa udialo a čo daní ľudia spáchali.
Čo vám napadne, keď vidíte desaťtisíce ľudí v uliciach?
Bol som veľmi milo prekvapený, pretože ukázať spoločenskú nespokojnosť je veľmi dôležité. Toto dáva politikom odkaz, že ľudia nie sú spokojní s tým, čo robia.
Na spomínaných oceneniach Slnko v sieti ste na úvod ďakovnej reči povedali o odznakoch #allforjan, že sú mementom pre našu spoločnosť. Bývalý premiér Robert Fico, ale aj ďalší predstavitelia Smeru však podsúvajú tézy o štátnom prevrate, ktorý je údajné riadený zo zahraničia. Čo to hovorí o našej politickej reprezentácii?
Títo politici sa pokúšajú v ľuďoch zasiať strach, lebo keď ho ľudia majú, tak sú ľahšie ovládateľní. Obava, že by tu niekto chcel spraviť štátny prevrat, je pre nich väčšia, ako skutočná podstata problému.
Momentálne pracujete na ďalšom filme, pri ktorom ste sa nechali inšpirovať knihou Čo Dante nevidel. Napísal ju Slovák, ktorému sa podarilo utiecť z Osvienčimu. Prečo ste si vybrali takúto silnú tému?
Áno, túto knihu napísal Alfréd Wetzler, ktorý ušiel spolu s Rudolfom Vrbom z Osvienčimu. Veľkým medzníkom boli pre mňa vyjadrenia ľudí na sociálnych sieťach, ktorí reagovali na Vierku Dubačovú a Ondreja Dostála. Tí si pri skladaní poslaneckého sľubu pripli Davidovu hviezdu. (Poslanci si takto v marci 2016 pripomenuli premenu Nemecka na nacistickú diktatúru. Židovskú hviezdu si pripli aj preto, aby upozornili na nebezpečenstvo fašistov v parlamente, pozn. red.). Vtedy som pozoroval, kde sa naša spoločnosť dostala. „Hnedokošeliari" sa zrazu dostali do parlamentu a ľudia, ktorí doposiaľ mlčali, takto získali platformu a ich názory vyplávali na povrch. Musíme preto voči tejto nenávisti postaviť hrádzu a zastaviť tok takýchto myšlienok.
Takže tento film bude aj odkazom pre dnešnú spoločnosť.
Samozrejme, pretože ľudia sa dostali do Osvienčimu, lebo predstavitelia vtedajšej moci sa rozhodli, že sa zbavia celej židovskej menšiny. Títo dvaja ľudia, Wetzler a Vrba, vyniesli správu o tom, čo sa v tábore smrti deje. Ja ich považujem za hrdinov. Myslím si, že táto spoločnosť potrebuje mať hrdinov, ktorí ukážu, čo je správne a urobia všetko preto, aby správna vec zvíťazila.
Už viete, kedy bude mať film premiéru?
Je to veľký projekt a chceme ho urobiť čo najlepšie. Teraz dávame dokopy koprodukčný tím a koprodukčný plán výroby. Nakrúcať budeme v novembri a pokračovať budeme zrejme budúci rok v apríli. Ak to teda všetko dobre pôjde, premiéra by mohla byť budúci rok alebo začiatkom toho ďalšieho roka.
Budete nakrúcať priamo v Osvienčime?
V Osvienčime sa dajú nakrúcať len dokumentárne filmy, preto si musíme postaviť vlastné kulisy.
Za zásadné pre slovenský film považujem vznik audiovizuálneho fondu
Rozprávali sme sa o Čiare, ale aj o vašom novovznikajúcom filme. Ako vo všeobecnosti funguje podpora štátu k filmovej tvorbe?
Za zásadné považujem vznik audiovizuálneho fondu, ktorý pravidelne podporuje tvorbu filmov. Týmto sa vytvoril systém, vďaka ktorému na Slovensku ročne vzniká desať až dvanásť celovečerných filmov. Keď sa do tohto systému ešte pridružila aj RTVS, tak sa vytvorila veľká šanca, že projekt bude aj odpremiérovaný. Vidno to aj na spomínaných oceneniach Slnko v sieti, ktoré už neudeľujú ceny raz za dva roky, ale každý rok, lebo počet a kvalita filmov začala rásť.
Takže zlomovým momentom pre slovenskú kinematografiu je vznik audiovizuálneho fondu?
Áno, pretože dal systém do rozdeľovania financií. Podporí sa oveľa viac projektov ako predtým.
A táto podpora vykryje aspoň základ pri tvorbe filmov?
Áno. Ak napríklad hľadáte koproducenta v Čechách a chcete získať financie od ich fondu kinematografie, tak najprv musíte mať podporu z audiovizuálneho fondu na Slovensku. A takto potom môžete hľadať aj ďalších koproducentov.
Peter Bebjak rozhovor autorizoval.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
