Na liečbu ju poslal lekár. Aj tak jej ju poisťovňa nepreplatí.
Jane prepukol COVID v polovici decembra. Test jej ho potvrdil 22. decembra. Cítila slabosť, bolesť nôh, krížov, hlavy a mala aj nádchu sprevádzanú horúčkami a kašľom. Cítila aj problémy s dýchaním pri aktivite. Liečila sa antibiotikami a v polovici januára nastalo zlepšenie. Koncom januára už mala negatívny PCR test.
Vrátila sa do práce, no vrátil sa jej aj intenzívny suchý kašeľ a prišla o hlas. Znova sa liečila antibiotikami a od pľúcnej lekárky dostala inhalátor. Hoci sa jej stav znova trocha zlepšil, stále cítila únavu, slabosť, bolesť hlavy a nôh.
Momentálne pendluje medzi pneumológiou a imunológiou a čakajú ju aj vyšetrenia na neurológii. Jana patrí medzi ľudí, ktorí aj po prekonaní koronavírusu trápia ťažkosti. Podľa rezortu zdravotníctva bolo takýchto ľudí v roku 2020 približne 500. Pre nich vymyslelo ministerstvo možnosť ísť na kúpeľnú liečbu, ktorú budú mať plne hradenú zdravotnou poisťovňou.
Liečba v kúpeľoch ju stála 550 eur
Kúpeľnú liečbu môže navrhnúť pneumológ, internista a všeobecný lekár. Navrhujú ju pacientom so zdĺhavou obštrukčnou pľúcnou chorobou, pľúcnou fibrózou a bronchiálnou astmou. Po novom budú preplácať aj liečbu nervových chorôb a choroby pohybového ústrojenstva. Uznesenie, ktorým vláda zoznam kúpeľných liečení rozšírila, ešte nezverejnili a o zákone ešte nehlasoval parlament. Kedy sa teda začne s liečbou aj nervových ochorení, ešte nie je známe.
Rehabilitácie môžu pacienti absolvovať v trinástich kúpeľných zariadeniach. Aj Jane odporučil obvodný lekár liečbu v kúpeľoch. Vybrala si kúpele Lúčky, kde liečia postcovidových pacientov s problémami dýchacích ciest, bolesťami kĺbov a svalov, slabosťou v oblasti dolných končatín a s tŕpnutím končatín.
Keďže Jana nemá diagnostikovanú pľúcnu chorobu, poisťovňa jej liečbu nepreplatí. Za 10-dňový pobyt s dvoma procedúrami denne zaplatila 550 eur. Poisťovne ani ministerstvo nebudú liečby spätne preplácať. Na zdraví jej však záleží viac ako na peniazoch.
„Verím, že mi to pomôže. Vkladám do toho nádej, pretože sa potrebujem vrátiť do produktívneho života a venovať sa práci. Múdrejšia však budem až po absolvovaní liečby koncom marca,“ hovorí Jana.
Priznáva, že je ťažké neustále vysvetľovať všeobecnému lekárovi, že ani tri mesiace po COVID-e nevládze.
„Moja snaha o akýkoľvek navrát k normálnemu životu a aktivitám ako predtým sa skončí vždy fiaskom, únavou a bolesťami. Lekár má dokonca problém nechať ma na PN, na ktorej som už vyše mesiaca,“ vysvetľuje.
Rizikovými faktormi sú obezita, ale aj ženské pohlavie
Zdravotné problémy po prekonaní COVID-u sa nazývajú aj „long covid“ alebo postcovidový syndróm. Spravidla sa o ňom hovorí, keď má človek ťažkosti aj niekoľko týždňov po vyliečení.
O chronickom postcovidovom syndróme hovoríme, ak ťažkosti pretrvávajú viac ako 12 týždňov.
Presné štatistiky, koľko ľudí trpí týmto syndrómom na Slovensku, nemáme. Internista Milan Kulkovský z považskobystrickej nemocnice píše, že nám chýba sieť covidových ambulancií, ktoré by združovali pacientov práve s pretrvávajúcimi ťažkosťami a manažovali by ich diagnostiku a liečbu.
„Za ideálnych podmienok by mali takéto ambulancie viesť podľa môjho názoru špecialisti z odboru pneumológia. Tých je však v dôsledku rušenia pľúcnych oddelení v nedávnej minulosti veľmi málo, a tak opäť raz doplatíme na nekompetentnosť rozhodnutí, ktorých jediným cieľom bola finančná úspora,“ myslí si Kulkovský.
Dodáva, že podľa údajov z Veľkej Británie až desať percent vyliečených z ochorenia COVID-19 uvádza postcovidový syndróm. Dodnes evidujeme 346 149 ľudí s pozitívnym PCR testom na Slovensku. Ak by desatina z nich mala postcovidový syndróm, bolo by to takmer 35-tisíc ľudí.
Odborníci zatiaľ nemajú jasnú odpovedať na otázku, čo spôsobuje postcovidový syndróm. Podľa Kulkovského k riziku prispievajú vyšší vek, obezita, ženské pohlavie a práca v zdravotníctve. Zdravotníkov sa to týka najmä pre ich psychické a fyzické vyčerpanie a tiež preto, lebo majú často vysokú vírusovú nálož po nakazení, keďže sú s pacientmi v častom a blízkom kontakte.
Najčastejšie príčiny postcovidového syndrómu sú podobné ako pri samotnej infekcii: únava, bolesť kĺbov, kašeľ, sťažené dýchanie, búšenie srdca, no môžu sa objaviť aj poškodenia orgánov, a to najmä srdca či pľúc.
Lekár Kulkovský radí, že pri postcovidovom syndróme sa treba sústrediť na liečenie príznakov, teda liečiť bolesti či horúčky. Odporúča aj rehabilitácie pod dozorom odborníkov, odpočinok, abstinenciu od alkoholu a cigariet, obmedzenie kofeínu a energetických nápojov, šport a sebarealizáciu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
