Boris je mladý športovec, no pre COVID už štyri mesiace netrénoval.
Boris je mladý devätnásťročný muž, ktorý bol donedávna aktívny a športovo založený. Študuje na vysokej škole so športovým zameraním. Trénoval niekoľkokrát do týždňa, chodil cvičiť a rekreačne vedel robiť akýkoľvek šport. Všetko sa zmenilo v polovici septembra, keď dostal COVID-19. Pozitívny test mu potvrdili 18. septembra.
Po jeho prekonaní nedokázal úspešne urobiť zápočty, ktoré si vyžadovali fyzickú záťaž. Štyri mesiace netrénoval a nešportoval. Dôvodom sú pretrvávajúce ťažkosti s dýchaním a kašľom. Z covidu-19 sa ani po mesiacoch mladý a zdravý človek úplne nedostal.
Dlhotrvajúcimi ťažkosťami po prekonaní COVID-u sa už zaoberajú zahraničné štúdie. V jednej z nich skúmali zahraniční vedci a lekári 201 pacientov s priemerným vekom 44 rokov, ktorí po prekonaní COVID-u trpeli ťažkosťami. Až 98 percent z nich uvádza únavu, 88 percent bolesti svalov, 87 percent dýchavičnosť a 83 percent bolesti hlavy.
S týmito problémami sa stretávajú aj pacienti na Slovensku. Infektológ a primár interného oddelenia nemocnice v Považskej Bystrici Milan Kulkovský potvrdzuje, že sa k nim opakovane vracajú pacienti po prekonaní infekcie. Niekoľko takých prípadov k nim prišlo s pľúcnou embóliou.
Stopercentná prevencia neexistuje
Kým v marci sme sa domnievali, že koronavírus ohrozuje najmä starých ľudí, druhá vlna ukázala, že zraniteľní sú aj mladší. Najviac infikovaných na Slovensku je vo vekovej kategórii od 35 až 44 rokov, nasledujú 45 až 54-roční ľudia a potom 25 až 34-roční. Lekár Kulkovský vysvetľuje, že s pribúdajúcimi novými prípadmi nákazy predpokladá, že bude stúpať aj počet pacientov, ktorí majú zdravotné problémy aj po prekonaní infekcie.
Ťažší priebeh očakávajú lekári najmä u ľudí s nadváhou, cukrovkou, slabou imunitou či inými chronickými chorobami, ale aj u fajčiarov.
„Sú však aj mladí športovci, ktorí po prekonaní covidu-19 popisujú dlhodobé ťažkosti a nevýkonnosť. Jednoduchý vzorec, podľa ktorého by sme predpovedali možnosť komplikácií, neexistuje," hovorí Kulkovský.
Predpoklad je, že pokiaľ mal pacient ťažký a dlhý priebeh ochorenia, bude mať aj následky. Potvrdzuje to aj Borisova skúsenosť. „Mal som typické prejavy ako bolesť svalov, horúčka, strata čuchu a chuti, bolesť v krku, kašeľ a dýchavičnosť. Po desiatich dňoch som si volal záchranku pre zhoršujúcu sa dýchavičnosť a kašeľ. Mal som problém nadýchnuť sa. Hospitalizovaný som nebol, no problémy s dýchaním a kašľom odvtedy pretrvávajú," hovorí Boris.
Sledovaný je na pneumológii, no vyšetrili ho aj na kardiológii, infekčnom, ORL oddelení aj na imunológii. Nikto mu však nevie povedať, kedy presne ťažkosti pominú. Vraj by mali časom odznieť.
V rukách máme teda relatívne málo zbraní na to, aby sme sa ťažkému priebehu vyhli.
„Prevencia neexistuje. Pravdaže, zdravý životný štýl a zvýšený príjem vitamínov predpoklad komplikácií znižujú. Riziko dlhodobého COVID-u stúpa s vekom, ten neovplyvníte, so stúpajúcim BMI, ktoré schudnutím ovplyvníte a ovplyvňuje ho priebeh akútnej fázy covidu-19. Čím horší priebeh, tým väčší predpoklad dlhodobých ťažkostí," hovorí Kulkovský.
Pacienti majú problémy aj so srdcom či slezinou
Problémy s pľúcami a dýchaním nie sú jediné komplikácie, ktoré opisujú pacienti, ktorí prekonali COVID. Podľa spomínanej štúdie mala viac ako tretina pacientov pri vyšetrení magnetickou rezonanciou mierne poškodenie srdca, z nich 11 percent malo diagnostikovanú myokarditídu. Viac ako tretina mala mierne poškodenie pľúc, 17 percent malo zápalové zmeny pankreasu, 12 percent malo poškodenie obličiek, desatina má zápalové zmeny pečene a šiestim percentám odhalili zväčšenú slezinu.
„Z tejto štúdie teda vyplýva, že COVID-19 naozaj nie je len ochorením dýchacích orgánov a možno predpokladať, že sa s dlhodobými ťažkosťami našich pacientov ešte len začneme stretávať. Aj preto by som aj ako mladý človek toto ochorenie nebagatelizoval," dodáva Kulkovský.
Ďalšou neznámou je, ako dlho tieto ťažkosti budú u pacientov pretrvávať. V spomínanej štúdii mali pacienti problémy 140 dní a viac. Nie sú vylúčené ani dlhodobé následky. Podľa Kulkovského nie je raritný ani vývoj pľúcnej fibrózy, ktorá vedie pacienta k závislosti od dlhodobej domácej oxygenoterapie, teda liečbe kyslíkom pomocou prístroja.
Jediným východiskom je podľa infektológa očkovanie.
„Mám obavy, že budeme nemilo prekvapení. Osobne považujem riziko dlhodobých ťažkostí spojených s prekonaním ochorenia COVID-19 za oveľa vyššie, než je akékoľvek riziko plynúce z očkovania. Preto odporúčam očkovanie naozaj všetkým skupinám, vrátane tých, ktorí si myslia, že sú neohroziteľní, teda mladí a teoreticky zdraví. Zdravie je totižto relatívny pojem," varuje Kulkovský.
Vo Veľkej Británii fungujú post-covidové kliniky
V zahraničí už prevádzkujú aj nemocnice zamerané na dlhodobé dopady covidu-19. Jednu takú navštívila aj Slovenka Lucia žijúca v Londýne. Jej meno sme na jej žiadosť zmenili. Aj ju trápi únava a ťažkosti s dýchaním. Dokonca máva aj problémy s pamäťou. Infekciu prekonala už v marci, no zdravá ešte stále nie je. Ani ona netrpela predtým žiadnym ochorením a mala aktívny životný štýl.
Do nemocnice zavolali Luciu listom. Prijala ju lekárka, ktorá jej povedala, že jediné, čo pre ňu teraz môžu urobiť, je test na dýchanie, teda odmerať jej kapacitu pľúc. Na takýto test sa aj vo Veľkej Británii čaká niekoľko mesiacov.
Lekárka jej oznámila, že bude odporúčaná na fyzioterapiu pre covidových pacientov. Čo to presne znamená, ešte nevie. Čakacie lehoty sú podľa nej vo Veľkej Británii oveľa dlhšie ako na Slovensku a potrvá ešte niekoľko mesiacov, kým ju znova vyšetrí špecialista.
Vedci predpokladajú, že nový koronavírus bude ešte v budúcnosti veľkým bremenom pre verejné zdravotníctvo. Niektorí pacienti budú potrebovať starostlivosť a liečbu aj mesiace po vyliečení z infekcie. Všeobecní lekári vo Veľkej Británii vyzvali na založenie dostatočného počtu kliník pre pacientov s dlhotrvajúcimi ťažkosťami po COVID-e.
Epidemiológ Tim Spector pre BBC povedal, že 300-tisíc ľudí vo Veľkej Británii trpí ťažkosťami aj mesiac po vyliečení z infekcie. Viacero zdravotníckych prevádzkovateľov uviedlo, že zvažujú založiť spomínaný druh kliniky, aby tak odbremenili všeobecných lekárov a pomohli pacientom.
Slovenský rezort zdravotníctva pracuje na tom, aby pacienti, ktorí sa úspešne z ochorenia COVID-19 vyliečili, ale ostali im vážne zdravotné následky, sa mali kde liečiť. Rezort rokuje s Asociáciou slovenských kúpeľov a aktívne pripravuje legislatívnu zmenu.
Odborníci z ministerstva zdravotníctva so zástupcami kúpeľov prerokúvajú primárne diagnózy, ktoré by mali byť preplácané zo strany zdravotných poisťovní v kúpeľnej postcovidovej liečbe. „Diskutujeme o tom, pre aký okruh pacientov a s akými konkrétnymi diagnózami by mala byť kúpeľná liečba poskytovaná," uviedol minister zdravotníctva Marek Krajčí.
„V súčasnosti navrhujeme jednu indikáciu, ktorá sa týka problémov s dýchacími cestami. Vedieme zároveň naďalej odborné diskusie aj o tom, aby takýto zoznam bol rozšírený," povedal štátny tajomník Peter Stachura.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
