Pavol Sabela vedie združenie Stopa. Vysvetľuje, že výsledkom súčasnej krízy môže byť ďalšia vlna bezdomovectva v Bratislave.
Ľuďom bez domova sa venuje už dlhé roky. Sociálny pracovník Pavol Sabela v tejto oblasti pôsobil vo viacerých organizáciách na Slovensku, ale aj vo Veľkej Británii. Svoje skúsenosti zo zahraničia sa po návrate späť domov rozhodol zužitkovať a založil občianske združenie Stopa Slovensko, ktoré je aktívne v Bratislave.
Hlavným cieľom združenia je zamerať sa na podporu menšieho počtu osôb, ktorým pomáha komplexnejšie. V rámci svojich projektov kombinuje environmentálne prístupy so sociálnou pomocou. Znamená to, že človeku bez domova dokáže Pavol so svojimi spolupracovníkmi zabezpečiť prechodné bývanie aj prácu na revitalizácii oblastí, ktoré sú v meste často zanedbané. Medzi aktivity OZ Stopa ale patrí aj terénna práca, najmä v mestskej časti Staré Mesto.
Vďaka výsledkom dostávajú zamestnanie
Pred návratom domov pracoval Pavol s ľuďmi bez domova v meste Leeds. Bol aj v úzkom kontakte s okolím škótskeho Edinburghu. Tam si prvýkrat pričuchol k sociálnej práci, ktorá bola spojená s enviromentalistikou. Revitalizačné práce vykonávali ľudia na farmách na predmestiach. Potraviny, ktoré vypestovali, preberali lokálne obchody, čím ich podporovali.
„Bolo to perfektné. My sme sa takto ďaleko síce nedostali, ale povedali sme si, že v Bratislave je veľa zanedbaných zelených plôch, o ktoré sa nik nestará a často ani je jasné, kto ich vlastní,“ opisuje Pavol inšpiráciu, ktorú využil v hlavnom meste. Snažili sa získať všetky potrebné povolenia, aby sa do úprav mohli pustiť.
V nedávnom období takto zrevitalizovali napríklad zanedbané miesta v Medickej záhrade či na Račianskej ulici. „Po rokoch ich zrazu „opravili“ tí, na ktorých sa ukazuje prstom, že robia iba špinu a bordel,“ hovorí Pavol. Po tom, ako videli tieto výsledky, začali rôzne firmy a známe reštaurácie združeniu dávať obedy pre klientov zdarma. Zrazu sa na nich začalo okolie pozerať úplne inak.
„Keď uznáme, že je niekto pripravený mať pracovný pomer, firmy sú ochotné prijímať ich. S týmto nápadom prichádzali oni za nami a nie naopak. Videli, že aj títo ľudia vedia pracovať a všetky predsudky sa razom rozsypali,“ približuje. Niektoré firmy sa na združenie opakovane obracajú už aj sami s otázkou, či nemá nejakého klienta, ktorého by mohli zamestnať.
Podľa Pavla v združení kombinujú viacero vecí. Starostlivosť o zeleň s akýmsi „lokálpatriotizmom“ k Bratislave a búrajú tiež mýty a predsudky. Samozrejme, hlavná náplň ich práce je ukončovať pouličné bezdomovectvo.
Obavy z najbližších mesiacov
Kým pred pandémiou poskytlo združenie „predplatné“ na súkromný podnájom po dobu troch mesiacov a základné hygienické pomôcky, dnes poskytuje špeciálne vyčlenené bytové priestory, ktoré prevádzkuje s pomocou partnerov. Projekt má názov HOUSING+. Aj takto sa ich služby posunuli po príchode koronavírusu.
„Tento rok máme systém prestupného bývania, dva tzv. trampolínové byty. Vnímame to ako prechod od života na ulici k lepším podmienkam. Pozitívne je, že keď sa človek ocitne v kríze, neskončí na ulici alebo v nocľahárni, ale v bezpečnom prostredí. A navyše, nemusí sa stretávať s cudzími ľuďmi v čase, keď je to rizikové. Aj jeho pracovné návyky sú úplne iné. Do práce príde vyspatý, umytý a mentálne sa cíti oveľa lepšie," opisuje Pavol.
Paradoxne, pre združenie neznamenal príchod koronakrízy začiatkom tohto roka výrazný šok. „Naša „výhoda“ je, že my sme v permanentnej kríze. Máme letnú krízu, potom zimnú krízu, a tak ďalej. To nás vyšľachtilo natoľko, že na rozdiel napríklad od západných krajín sme extrémne flexibilní. Na zmeny vieme reagovať z minúty na minútu a prispôsobovať sa aj tým najkrutejším podmienkam. A aj bez toho, aby nám pomohli štátne inštitúcie,“ tvrdí.
Ako hovorí, v jeho očiach je súčasný stav „iba“ ďalšia kríza. „Stále len bojujeme a snažíme sa zalátať niečo, čo by malo byť vyriešené už dávno. Naša práca je stále rovnaká, reálne im nemáme čo iné ponúknuť. Máme síce dva byty, no je to kvapka v mori pri tom, čo je reálne potrebné. Naďalej sú mnohí v nocľahárňach, krízových zariadeniach, žijú na uliciach v nedôstojných podmienkach. Stále nedokážeme pomôcť všetkým,“ približuje Pavol.
Sociálny pracovník pripomína aj obavy, ktoré môže aktuálna kríza naplniť o pár mesiacov. Akékoľvek ekonomické dopady sú podľa jeho slov viditeľné po troch mesiacoch. Ich svedkami boli aj po prvej vlne koronavírusu.
„Vlna nových ľudí bez domova sa objavila niekedy koncom augusta, začiatkom septembra. Osobne sa obávam, že začiatkom budúceho roka budeme mať ďalších, ktorí budú v extrémnej chudobe a stúpne problém skrytého bezdomovectva. Týchto ľudí budeme veľmi ťažko hľadať a pomáhať im,“ približuje.
Na uliciach v Bratislave môžu skončiť aj tí, ktorí nepochádzajú z hlavného mesta. Často tu pracujú a ubytovanie im zabezpečuje zamestnávateľ alebo ten, kto im prácu poskytuje. Problémové sú najmä čiastkové práce v oblastiach, ktorých sa opatrenia priamo dotkli, ako napríklad gastronómia.
Hrozbou je aj brexit
V najbližších mesiacoch nie sú dopady koronakrízy to jediné, čo hrozí. Ako približuje Pavol, zo Spojeného kráľovstva majú byť po Brexite vysťahovaní do krajín svojho pôvodu všetci ľudia bez domova, tzv. „pouliční spáči“.
„Mnohí na uliciach žili a fungovali dlhšie. Teraz majú byť poslaní domov do krajín, odkiaľ pochádzajú. Môže sa stať, že k nám príde veľké množstvo našincov, ktorí sú ale úplne vykorenení zo slovenského prostredia. Nemajú tu žiadnych blízkych a ani nepoznajú tamojší systém a bude to pre nich obrovský šok,“ približuje.
OZ Stopa Slovensko patrí do medzinárodnej aliancie The European End Street Homelessness Campaign, o týchto veciach preto diskutuje s ďalšími partnermi. Ľudskoprávne a mimovládne organizácie sú výrazne proti tomu, aby k spomínanému plánu došlo.
Ak prídu ľudia bez domova na Slovensko, je veľká pravdepodobnosť, že títo ľudia začnú prirodzene migrovať. Bude to tu pre nich cudzie a možno sa budú presúvať na západ, kde je systém vyspelejší. A ak nastane masívna vlna bezdomovectva, to zas môže byť v čase pandémie veľké zdravotné riziko. „Verím, že sa tá hrozba nenaplní,“ dodáva Pavol s tým, že konečné rozhodnutie je stále v rukách vlády.
Prečítajte si tiež: Ľudia bez domova hovoria, že v živote zažili veľa zlého a smrti sa neboja
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
