Podľa predpovedí by mali COVID-u podľahnúť ešte stovky ľudí.
Slovensko sa už mesiace borí s druhou vlnou koronavírusu. Oproti prvej vlne nepribúdajú desiatky, ale už stovky až tisícky infikovaných denne. Primerane k tomu sa plnia nemocnice, pričom niektoré z nich už nezvládajú nápor. Bohužiaľ, výrazne narastá aj počet úmrtí.
Dátový analytik Ivan Bošňák z občianskej platformy a projektu Dáta bez pátosu tvrdí, že druhá vlna už dosiahla svoj vrchol. Dokonca predpovedá, kedy by mala definitívne zoslabnúť.
„Na začiatku novembra sme dosiahli maximálne sedemdňové priemery 2500 a odvtedy ideme dole. V piatok, 13. novembra, sme presne na čísle 1700. Zabrali sprísnené opatrenia z 1. a 15. októbra a potom aj zákaz vychádzania a obmedzenie mobility,“ povedal na úvod Bošňák.
Denné prírastky začali klesať asi pred týždňom. Nemocnice by preto mali tento a budúci týždeň prekonať najťažšie obdobie, keďže v nich sa klesajúci trend prírastkov prejaví až s odstupom času 10 až 14 dní.
„Nemocnice si rozhodne neodfúknu, ale je pravda, že uvidia mierny pokles počtu hospitalizovaných. V Dolnom Kubíne a v Tvrdošíne to bude skôr ako, povedzme, v Martine, Ružomberku, Žiline, Poprade, Prešove či Považskej Bystrici. Tam to ešte budú musieť potiahnuť, sú štátnymi spádovými nemocnicami pre veľký postihnutý región,“ doplnil Bošňák.
V novembri na COVID-19 zrejme zomrú stovky ľudí
Čím je viac hospitalizovaných, tým pribúda aj počet úmrtí. Kým od marca do konca septembra zomrelo na Slovensku pár desiatok ľudí, v posledných týždňoch sa situácia výrazne zhoršila. Do konca mesiaca to vraj už budú stovky.
„Teraz už vieme, že v októbri bolo hospitalizovaných približne 2400 pacientov a z nich zomrelo 171, čo je asi sedem percent. V novembri tak podľa našich predikcií zomrie 650 až 850 ľudí. Za december ešte nechcem náš predpoklad zverejniť, môže, ale nemusí to byť menej ako v novembri. Každopádne, čísla budú vysoké a predstavujú viac ako 10 percent hospitalizovaných,“ predpovedá Bošňák.
Druhá vlna je teda tesne za svojím vrcholom, otázkou preto je, kedy definitívne zoslabne. Vraj začiatkom budúceho roka, ale len za predpokladu, že budú platiť plus-mínus súčasné opatrenia.
„Ak sme sa smerom nahor vlnili od konca augusta do začiatku novembra, čo je deväť týždňov, tak aj deväť týždňov pôjdeme dole. To podľa kalendára vychádza na sviatok Troch kráľov, teda 6. januára. Samozrejme, za predpokladu, že neuzatvoríme celú krajinu alebo nezačneme výrazne uvoľňovať,“ vysvetlil Bošňák.
(text pokračuje pod grafikou)
Doteraz sme sledovali medián, odteraz priemer
Ľudí však momentálne najviac zaujíma, kedy príde uvoľňovanie. Doposiaľ platilo, že v prípade, ak klesne sedemdňový kĺzavý medián na hodnotu 500, tak sa spoločnosť vráti do normálu. Dátový analytik hovorí, že takéto plošné pravidlo pre celé Slovensko nie je veľmi rozumné.
„V Revúcej, Leviciach, Veľkom Krtíši, v Žarnovici a Rožňave sme na malých číslach, v Šali tiež, no na Kysuciach sú 10-krát a boli aj 30-krát vyššie čísla. A napriek tomu od 1. októbra máme rovnaké opatrenia tam aj tam. Bolo by preto dobré, aby sme od regiónu k regiónu prispôsobovali opatrenia, hlavne v ohniskách režim sprísnili a mobilitu a sociálne kontakty zásadne obmedzili,“ uviedol príklad dátový analytik.
„Ak by som mal doterajšie opatrenia zhrnúť, tak to poviem takto. Momentálne máme na Slovensku rovnakú priemernú teplotu aj zrážky a rozkázali nám, že zajtra sa všetci oblečiete a obujete takto a do 1. decembra sa už ináč ani neoblečiete,“ doplnil.
Podľa nového rozhodnutia, ktoré padlo v piatok podvečer, bude pre uvoľňovanie platiť nový parameter. Už sa nebudeme zameriavať na kĺzavý medián, ale na kĺzavý sedemdňový priemer. A ten, ak dosiahne hodnotu 750 nových prípadov za deň, tak príde spomínané uvoľňovanie.
„Je to ekvivalent parametru 7-dňová incidencia a na 10-tísíc obyvateľov to vychádza 10 (presne 9,6),“ uviedol Bošňák.
Zároveň by mohol opäť začať platiť semafor, podľa ktorého by sa riadili opatrenia v regiónoch. Podmienkou je, aby v nemocniciach nebolo viac ako dvetisíc pacientov s ochorením COVID-19 alebo podozrením naň.
Päťsto časovaných koronabômb?
Okrem klasického dennodenného testovania vláda v boji proti koronavírusu nasadila aj pilotné a dve celoplošné testovania. Teraz chystá ďalšie, uskutočniť by sa malo v 500 vybraných obciach a v pár mestách s najhoršou epidemiologickou situáciou k 8. novembru. Zoznam miest zatiaľ nie je verejný, aj keď predseda vlády Igor Matovič sľúbil, že ho zverejní vo štvrtok (12. 11.).
„Doteraz sa tak nestalo a už sú to staré dáta, vírus totiž nespí. Neviem, ako relevantné je povedať pacientovi, že predvčerom ráno mal zvýšenú teplotu, alebo v predpovedi počasia v pondelok, že pred víkendom dosť pršalo,“ upozorňuje Bošňák.
„Píšu nám ľudia z obcí, kde majú veľa prípadov a starosta vraj s tým nič nerobí. Tak volali epidemiológovi a ten im mal povedať, že musia čakať, lebo nemá žiadne pokyny. Jediné, čo im poradil, aby zostali doma. No a takých obcí je pravdepodobne mnoho,“ doplnil.
Podľa analytika sa nám práve takéto zanedbanie situácie a povinnosti vystopovať blízkych z okolia nakazených môže vrátiť v podobe preplnených nemocníc.
„Nezamedzili sme šíreniu, ktoré spôsobí zahltenie nemocníc v ohniskách nákazy. V Starej Ľubovni sa sťažoval miestny riaditeľ nemocnice, že už má v nemocnici 30 pacientov s COVID-19, infikovaných má 70 sestier a lekárov a vraj sa bojí, že sa to zhorší. A máme pre neho dobré správy? No, nemáme. Lebo len v obci Čirč, o ktorej jedinej vieme, že patrí do tých 500 obcí, bolo počas prvého a druhého testovania 131 pozitívnych, ale testovalo sa len niečo vyše 50 percent ľudí. Takže štatisticky je v obci raz toľko pozitívnych. Z toho sa štatisticky asi sedem percent dostane do nemocnice, čo je asi 30 ľudí. A z toho sa opäť podľa štatistík sa traja až štyria, bohužiaľ, domov nevrátia,“ vysvetlil Bošňák, čo všetko môže znamenať, ak okamžite neriešime ohniská nákazy a dôslednú okamžitú izoláciu infikovaných.
Štyri rýchle kroky
Čo teda mala vláda po druhom kole testovania okamžite spraviť? Vraj tieto štyri kroky za pomerne krátky čas.
„My sme ich testovaním identifikovali, teraz treba dohľadať všetky kontakty, potom aj tieto kontakty otestovať a potom pozitívnych a ich okolie treba izolovať. A všetky tieto kroky treba urobiť relatívne rýchlo,“ ozrejmil Bošňák.
Napriek tomu, že dátový analytik vidí vo viacerých krokoch vlády problémy, na druhej strane ju chváli za opatrenia, ktoré v šiestich krokoch od 1. septembra (zavedenie semaforu) a následne od 1. a 15. októbra postupne prijala. Aj vďaka nim dáta totiž ukazujú, že sme zrejme z najhoršieho vonku.
„Dobrou správou je, že už máme za sebou maximá pozitívnych a blížime sa k maximám hospitalizovaných. Navyše, nie na celom Slovensku je to zlé, stále je a vždy bolo a bude hlavnou úlohou zabojovať okamžite a efektívne s pandémiou v ohniskách,“ uzavrel Bošňák.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
