Paradoxné je, že zainteresované strany o ambícii štátu ešte veľa nevedia.
Koniec mestských častí v Bratislave a Košiciach. Aspoň takto si to predstavujú autori reformného plánu, ktorý predstavil v pondelok minister financií Eduard Heger. Paradoxné je, že zainteresované strany o ambícii štátu ešte veľa nevedia.
K reforme miestnej územnej samosprávy by malo dôjsť k dátumu komunálnych volieb, teda v novembri 2022. Jej podstatou je úprava kompetencií podľa veľkosti obce.
„V prípade Bratislavy a Košíc bude aplikovaná len jedna úroveň riadenia (zrušia sa mestské časti),“ exaktne sa píše v dokumente.
Autori reformy to zdôvodňujú súčasnou rozdrobenosťou a z toho vyplývajúcim neefektívnym spravovaním a financovaním samospráv.
Ohľadom podrobností, ako by sa malo zrušenie mestských častí pretaviť z papiera do praxe, sme sa obrátili na ministerstvo vnútra, ktoré malo v minulosti podobné reformy na starosti. Veľa sme sa však nedozvedeli.
„Vnímame celospoločenskú diskusiu v tejto veci. Aktuálne je táto téma v začiatočnej fáze prvých medzirezortných rokovaní,“ stroho nám odpísali z tlačového oddelenia.
Rušenie mestských častí vraj nie je správne
Konkrétnejšie sa k tomuto návrhu postavilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Nesúhlasí s ním, vraj by stačilo len vylepšiť ich fungovanie.
„Čo sa týka rušenia mestských častí Bratislavy a Košíc, nemyslíme si, že toto je riešenie a ani správna úvaha. Tieto mestské časti nepotrebujú rušenie, ale vylepšenie. Najskôr auditom na úrovni magistrátov a mestských častí Bratislavy a Košíc, následne porovnaním výsledkov a následne vytvorením nového funkčného mechanizmu ich činnosti,“ uviedol hovorca ZMOS Michal Kaliňák.
Navyše, združenie navrhuje ešte jednu zmenu, ktorá by sa v tomto prípade týkala len hlavného mesta.
„Vo vzťahu k Bratislave by pritom bolo vhodné uvažovať nad povýšením hlavného mesta na vyšší územný celok, keďže v rámci EÚ nenájdeme iné hlavné mesto okrem nášho, ktoré by zároveň nebolo aj samosprávnym krajom,“ dodal Kaliňák.
(Text pokračuje pod grafikou.)
Nikto s nami nediskutoval, veríme, že sa to zmení
Naopak, rušenie mestských časti zatiaľ nechce komentovať Únia miest Slovenska (ÚMS), ktorej členmi sú práve aj dve najväčšie slovenské mestá. Kritizuje však, že doposiaľ nebola do tejto debaty prizvaná.
„Keďže ide o čerstvo zverejnený materiál, experti Únie miest Slovenska ho zodpovedne skúmajú predtým, ako k nemu Únia miest Slovenska zaujme jasné stanovisko. Platí však, že mestá musia byt súčasťou tohto dialógu a potrebujú byt vypočuté. Doteraz sme však v tejto komunikácii ako partneri pozvaní neboli, čo nás veľmi znepokojuje. Veríme, že pripomienky z našej strany budú v najbližšom možnom dialógu zohľadnené,“ vysvetlila hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.
Oslovili sme aj magistráty miest, ktorých by sa táto zmena týkala. Primátor Bratislavy Matúš Vallo rušenie neschvaľuje.
„Priestor na diskusiu a prípadné zmeny vidíme skôr v kompetenciách jednotlivých úrovní bratislavskej samosprávy tak, aby dôslednejšie rešpektovali ich zmysel. T.j. aby mestské časti mohli lepšie zabezpečovať potreby služieb jednotlivcov v susedstve a Mesto Bratislava aby mohlo lepšie zabezpečovať koordináciu strategického rozvoja celého územia mesta," uviedol Vallo.
Z košického magistrátu nám na otázky zatiaľ neodpovedali. V prípade, že sa vyjadria, článok o ich stanovisko aktualizujeme.
Z hore uvedené teda vyplýva, že debata ohľadom rušenia mestských častí je zatiaľ len na začiatku aj napriek tomu, že v reformnom pláne sa o tom píše ako o hotovej veci. Navyše, zainteresované strany sú prekvapené, že ich o tomto zámere nikto neinformoval, no veria, že sa to v krátkom čase zmení. Už teraz vystríhajú, že do dvoch rokov je takáto zmena nereálna.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
