Dodáva, že princíp holokaustu Rómov v Európe bol rovnaký ako holokaustu Židov.
Zuzana Kumanová je historička a etnologička, ktorá sa už 14 rokov venuje rómskemu holokaustu. Vďaka nej celé Slovensko vie, že je súčasťou našej novodobej histórie. Za jej prácu ju, dnes už exprezident, Andrej Kiska vyznamenal Pribinovým krížom I. triedy.
Čo sa dočítate v rozhovore so Zuzou Kumanovou?
Prečo sa venuje rómskemu holokaustu
Čo je pojem neznámy rómsky holokaust
Prečo Rómov označoval režim za asociálov
Koľko je obetí rómskeho holokaustu
Prečo si práve 2. augusta pripomíname Pamätný deň rómskeho holokaustu
Venujete sa holokaustu Rómov. Ako ste sa k tejto téme dostali? Čím vás zaujala?
V roku 2005 ministerstvo kultúry zriadilo pracovnú skupinu, ktorá sa mala venovať príprave pamätníka rómskeho holokaustu na Slovensku. Na Slovensku aj v 90. rokoch, aj po roku 2000, mal rómsky holokaust prívlastok neznámy. O tejto téme sa veľmi málo hovorilo v spoločnosti. Rozhodli sme sa téme venovať dlhodobo a pripraviť aj sieť osvetových aktivít.
V Česku na bývalom mieste tábora v Letech u Písku iniciovali vykúpenie veľkovýkrmne prasiat, ktorú postavili v 80. rokoch minulého storočia na území bývalého tábora. S najväčšou pravdepodobnosťou tam vznikne múzeum. Nejde iba o pripomínanie toho, čo sa dialo počas 2. svetovej vojny, ale aj o upozornenie, kam môže viesť rasová neznášanlivosť, čo všetko sa môže udiať, ak nejaké politické reprezentácie začnú presadzovať rýchle a skratové riešenia. Nacionalizmus môže mať aj takéto nebezpečné konotácie.
Postavili sme pamätník v Hanušovciach nad Topľou, kde boli internovaní rómski muži. Potom je to pamätník na židovskom cintoríne vo Zvolene, kde bol masový hrob. Ďalej je to Slatina, kde popravili takmer 60 ľudí. Nahnali ich do koliby a zapálili ju. V Dubnici nad Váhom bol koncentračný tábor, v ktorom tri mesiace pred skončením vojny zavraždili 26 chorých ľudí, lebo boli prekážkou prevádzky tábora. Postavili sme pamätník aj v Lutile, kde rómska komunita z večera na ráno jednoducho zmizla a tiež sme osadili pamätník na mieste masového popraviska v Nemeckej. Dopĺňame aj mená obetí. Ak na nich zabudneme, tak ich smrť bola zbytočná. Napríklad vo Zvolene dopĺňame ľudí, ktorých zavraždili na Podpoľaní, lebo spolupracovali s partizánmi. Najnovšie naša aktivita smeruje do Valašskej Belej. Je tam masový hrob, ktorý chceme v spolupráci s obcou revitalizovať.
Ako je to, keď niektorú z obetí chcete stotožniť?
Je to náročné. Povojnové súpisy obetí nie sú vždy presné. Snažíme sa v matrikách dohľadať záznamy, aby sme si boli istí, že sa to týka konkrétneho človeka s menom, priezviskom, dátumom narodenia a vieme k nemu priradiť dátum úmrtia. Až po verifikácii obete dopisujeme na kamene. Tak sme postupovali vo Zvolene, kde sú obete spod Poľania, takto to robíme aj vo Valašskej Belej. Tu boli síce nejaké mená, ale rozhodli sme sa, že ich krížovo overíme v rôznych matrikách.
Hovorili ste o tom, čo už bolo. Čo sú pre vás výzvy v tejto téme a na čom dnes pracujete?
Ma bisteren! funguje ako projekt. Spolupracujeme aj so školami, pretože to dáva asi väčší zmysel hovoriť o tejto téme. Bežne sa na vyučovaní dozvedia iba, že rómsky holokaust bol. Rozmieňame to na drobné - akým spôsobom sa perzekúcie diali, čo všetko bolo za tým, akým spôsobom sa dá vyvarovať takémuto správaniu.
Ako na to deti reagujú? Pýtajú sa? Je menej hodín dejepisu v školách.
Je to rôznorodé. Na základných školách je väčšinou reakcia emocionálna, na stredných sú tie otázky hĺbavejšie. Pre prácu s mládežou sa nám osvedčilo ísť cez emocionálne odkazy. Ostatné tri roky sme spolupracovali s českým hercom Filipom Tellerom, ktorý naštudoval monodrámu Cigánsky boxer (O Johannovi Trollmannovi, ktorý zomrel v koncentračnom tábore, pozn. red.). Ukazovalo sa, že ak mali študenti nejaké faktografické vedomosti, tak práve emócia cez divadlo ich doviedla do deja a vedeli to viac precítiť. Máme skúsenosti, že gymnazisti sa veľmi veľa pýtali. Môžeme im ponúknuť taký typ informácií, s ktorým sa v bežnom školskom vzdelávaní nestretnú.
Kde by ste chceli vidieť tento projekt za 5 až 10 rokov?
Treba povedať, že na Slovensku nemáme žiadnu inštitúciu, ktorá by sa kontinuálne venovala tejto téme. Pracovať na projekte, znamená každý rok zohnať zdroje. V Martine máme múzeum rómskej kultúry, ale nemyslím si, že by malo takúto ambíciu.
Aký odkaz by ste zanechali mladým, ktorých téma rómskeho holokaustu zaujala.
Je to ťažké. Rómsky holokaust je iba časť témy dejín Rómov a rómskej kultúry. Ak sa o tom v spoločnosti hovorí ako o niečom, čo je na príťaž, potom aj rómsky holokaust ostáva iba okrajovou témou. Na to, aby bola spoločnosť kohéznejšia a znášanlivejšia a nacionalistické strany nemali také vysoké preferencie, potrebujeme aby Rómovia boli súčasťou politického spektra a spoločnosti. Aby rómska téma rezonovala a nebola tabuizovaná.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
