Bronislav Sobotka je dyslektik a dysgrafik, ktorému v škole neverili.
Bronislav ešte ako študent mal veľké problémy s jazykmi. Nerozumel im a odmietal sa ich len tak bezcieľne „nabifliť." V dvadsiatich rokoch sa zhodou náhod dostal k angličtine, do ktorej sa podľa vlastných slov zamiloval. Teraz ju učí na gymnáziu a navyše sa ju snaží zábavnými videami spopularizovať.
Čo sa dočítate v rozhovore s Bronislavom Sobotkom?
Prečo sa dostal k angličtine až v dvadsiatich rokoch
Prečo si hovorí „Nadšený učiteľ angličtiny z Brna"
Čo robí ľuďom najväčší problém pri cudzom jazyku
Ako vníma, že ho sledujú desaťtisíce ľudí
V školách sa deti učia povinne cudzí jazyk, napriek tomu ho mnoho z nich neovláda. Aký ste boli vy žiak?
Zlý (úsmev). V škole mi nikdy nešli jazyky ako čeština, tak ani nemčina. Nevedel som, ako sa ich mám učiť a prečo to mám vlastne robiť. Často mi len povedali, že sa mám niečo naučiť, ale nikto mi už nepovedal, ako to mám urobiť.
Ako ste sa potom dostali k angličtine?
Úplne náhodou. Pracoval som vo fabrike, ktorá postupne krachovala, a tak som mal dosť voľného času. Povedal som si, že by som to mal využiť a naučiť sa niečo nové. Takto som sa dostal k angličtine, o ktorej som si vtedy povedal, že by sa mi mohla do budúcna hodiť.
Vtedy ste mali koľko rokov?
Dvadsať. Do tej doby som nemal jedinú lekciu angličtiny, takže som bol celkom nepopísaný papier.
Niekto vám aj pomáhal alebo ste boli klasický samouk?
Spočiatku som sa učil úplne sám. Asi tak rok. Super bolo, že som sa učil, kedy som chcel, ako som chcel a nikto mi nehovoril, že na to nemám talent. Vďaka tomu ma to začalo baviť.
Učitelia ma mali za milého žiaka, ale podľa nich som na cudzie jazyky nemal
Takže v škole vám to nešlo preto, že vás nikto nechápal, resp. vás považovali za žiaka, ktorý sa to v živote nenaučí?
Takto by som to úplne nepovedal. Skôr bol problém v systéme, ktorý hovorí, že sa musíte niečo naučiť, potom to zopakujete pred učiteľom a dostanete známku. Ako som spomínal, ja som nevedel, prečo sa to mám učiť a ako sa to mám učiť. A keď človek nevie, ako to má robiť a chýba mu motivácia, tak je podľa mňa odsúdený k neúspechu. Vtedy sa totiž učilo podľa predstavy, že študenti sú prázdne nádoby a tie treba rovnako plniť s rovnakým obsahom. A komu to nešlo, tak bol za trúbu, ktorá sa mala viac snažiť. Možno je ale pravdou, že ma učitelia vnímali síce ako milého žiaka, ale podľa nich som na cudzie jazyky nemal.
Tiež som patril medzi žiakov, ktorí keď vo veciach nevideli súvislosť, tak sa nevedeli len tak „nabifliť“. Proste som učivu musel rozumieť.
Myslím si, že to platí pri mnohých študentoch. Považujem preto za dôležité rozprávať sa s nimi o tom, čo je pre nich dôležité, ako sa chcú učiť a ako sa cítia.
Napriek skúsenostiam zo školy ste napokon vyštudovali angličtinu a stali ste sa sám učiteľom na gymnáziu. Navyše som sa dočítal, že ste dyslektik, dysgrafik a dysortografik, teda máte problém s písaním, čítaním a pravopisom. Ako sa ste toto dokázali?
Zamiloval som sa do angličtiny a láska aj hory prenáša (úsmev). Ale vážne. Tým, že som sa učil sám a vedel som, ako som sa v škole trápil, tak som sa snažil prísť na to, ako sa učiť, aby to fungovalo.
Takže z vašej lásky k angličtine vznikol aj názov „Nadšený učiteľ“?
Áno. Hovoril som si, že by som sa mal nejako predstaviť. A keď som premýšľal, kto vlastne som a ako sa vnímam, tak toto ma presne vystihovalo: „Nadšený učiteľ angličtiny z Brna“ (úsmev). Časom som ešte začal dodávať, čo považujem za svoju „životnú misiu“, teda „ktorý pomáha ľuďom zamilovať sa do angličtiny.“
Predsa len má naozaj každý predispozíciu sa naučiť cudzí jazyk? Viete, často sa medzi ľuďmi hovorí, že nemajú na to „bunky“.
Som pevne presvedčený o tom, že každý, kto sa zvládol naučiť materinský jazyk, tak má „bunky“ úplne v poriadku, a tak sa môže naučiť aj druhý jazyk. Viem, že to ľudia nechcú počuť, ale niekedy je ľahšie povedať, že na to nemám, ako začať na tom pracovať.
Ľudia nechcú rozprávať, lebo sa boja, že budú vyzerať trápne
S čím sa študenti najviac trápia? Čo im robí najväčší problém?
Myslím si, že je to rozprávanie. Ľudia sa často boja, že sa strápnia, že budú rozprávať hlúpo a urobia chybu, preto radšej nehovoria nič. Toto považujem za najväčšiu chybu, pretože jediný spôsob naučiť sa rozprávať je rozprávať sa.
Aj vy ste s tým mali problém?
Áno, tiež .
K rozprávaniu na mnohých školách veľmi nevedú a vy ako učiteľ predsa musíte dodržiavať osnovy. Ako teda vyzerajú vaše hodiny?
Verím, že ideálna výučba je taká, ktorá žiakov naučí to, čo potrebujú a to, čo sami chcú. A väčšina ľudí chce hlavne sebavedomo komunikovať, a preto sa na to zameriavam. Neviem totiž o ľuďoch, ktorí majú za cieľ napríklad správne doplňovať chýbajúce „s“ do slovies. A napriek tomu sa to v mnohých školách trénuje.
Ale nemusíte predsa len dodržiavať nejaké pravidlá vo výučbe? Asi nemôžete len celé hodiny hovoriť.
To samozrejme nie, ale ja učím mojich študentov a nie nejaké pravidlá a plány. Tie sú tu predsa na to, aby nám pri výučbe pomáhali a nie preto, aby sme šli vždy presne podľa nich, keď študenti potrebujú niečo iné. Napríklad, keď plán hovorí, že študenti sa majú dohovoriť v hoteli, tak sa to samozrejme naučíme. A potom je to už na mne, či budeme simulovať skutočnú situáciu alebo si budeme len o tom čítať.
Aký máte u študentov ohlas?
Verím, že zväčša pozitívny. Niekto by možno chcel len celú hodinu sedieť a robiť cvičenia v učebnici a na druhej strane mu nevonia, že musí chodiť po triede a komunikovať s ostanými. Všetkým sa ale vyhovieť nedá.
Čo je pre vás najväčšia odmena?
Keď mi niekto predtým hovoril, že sa po anglicky nikdy nenaučí a teraz so mnou, ale aj s ostanými plynule komunikuje. Taktiež sa mi stáva, že za mnou prichádzajú ľudia, ktorí to už vzdali a pomerne často sa mi ich podarí presvedčiť, že to spolu zvládneme. Keď sa to napokon podarí, tak mám pocit, že mám tú najlepšiu prácu na svete.
Mojim cieľom je pomáham ľuďom zamilovať sa do angličtiny
Okrem klasického učenia máte aj kanál na Youtube, kde sa snažíte priblížiť angličtinu bežným ľuďom. Už máte viac ako 100-tisíc odoberateľov. Čím to podľa vás, že máte takýto úspech?
Túto otázku si taktiež často kladiem. Osobne si myslím, že je to preto, lebo sa snažím predávať svoje nadšenie pre angličtinu, na nič sa nahrám a viem, aké je to, keď to človeku nejde. Snažím sa k ľuďom prihovárať tak, ako by som to potreboval ja, keď som s angličtinou začínal. Veľmi si vážim, koľko úžasných ľudí mi dôveruje a sledujú moje videá.
Keď som si pozrel niektoré z vašich videí, tak som nemal pocit, že idete nejako koncepčne, ako je to napríklad v knižkách. Skôr si vyberáte pikošky, napríklad ako sa vyslovujú niektoré štáty a mestá alebo zaujímavosti o niektorých anglických slovách. V čom teda spočíva váš koncept? Čo je vašim cieľom?
V prvom rade pomáham ľuďom zamilovať sa do angličtiny. To je aj môj cieľ. Na Youtube dávam tri druhy videí. Prvá kategória je viac menej motivačná, kedy sa ľuďom snažím ukázať, že sa to dá zvládnuť. Do druhej kategórie patria výučbové videá, v ktorých sa snažím prehľadne vysvetľovať, ako sú napríklad minulé časy a pod. Tretia kategória je najpopulárnejšia, do nej dávam videá s rôznymi testami alebo najčastejšie vyskytujúce sa chyby, prípadne nejaké vychytávky. Toto asi nie sú tie najužitočnejšie veci, ale ľudia to majú radi a veľakrát ich to privedie k hlbšiemu záujmu o angličtinu. Inak mám ešte množstvo online kurzov, kde už postupujem systematickejšie a ľudia si môžu z pohodlia domova prebrať oblasti, v ktorých sa chcú zlepšiť.
Učíte na škole, máte online kurzy a videá na Youtube. Kde by ste sa chceli ešte posunúť? Čo je vašou vyhliadkou do budúcna?
Len doplním, že robím ešte rôzne školenia a semináre pre učiteľov. Časom by som rád robil podobných vecí oveľa viac, lebo takto by som mohol spolu s mojimi kolegami meniť štýl výučby tak, aby ľudia hovorili po anglicky radi a sebavedomo.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
