Človek sa niekedy musí vysporiadať so smutnými vecami aj humorom. Režisér Staviarsky novým filmom nastavuje zrkadlo.
Richard Staviarsky s otcom Víťom natočili film Loli paradička v šarištine. Jarmočník Milan sa dá dokopy s rómskym dievčaťom Veronkou a napriek neprajnosti okolia sa snažia začať žiť spoločný život.
V rozhovore Staviarsky hovorí, či vzťahy medzi Rómami a majoritou ešte vzbudzujú emócie, či ako vybrali herečku, ktorá stvárnila temperamentnú Veronku.
Scenár k filmu Loli Paradička ste začali písať takmer pred piatimi rokmi. Je téma vzťahy medzi Rómami a majoritou stále aktuálna?
Áno, určite. Aj zo svojho života poznám prípady, keď sa do seba zaľúbili ľudia z rómskej komunity a z majority.
Vo filme bol celkom silný moment, keď Milanova mama uvidela jeho priateľku, Rómku Veronku. Reagovala veľmi ostro až kruto. Vyvoláva to ešte aj dnes také silné emócie?
Áno, stáva sa to. Vo veľa rodinách, keby si niekto priviedol domov Rómku, takto by rodičia zareagovali, možno aj horšie. Poznám chlapca, ktorý si našiel rómske dievča a rodičia ho chceli vydediť. Sú rodiny, ktoré to berú veľmi prísne. Je ale pravda, že nie všade to tak je.
Vo filme sa Milan snažil mamu prehovoriť, že Veronka nemôže za to, akí sú Rómovia, že ona je iná. Mení mladšia generácia postoje na túto tému?
Poznám rôzne rómske komunity na východe a zlé to začína byť, keď sú obe skupiny od seba separované. V týchto dedinách zvyčajne chýba starostova "pevnejšia ruka". Keď sa to nedarí, vznikajú trenice a je to horšie a horšie. Ale sú miesta, kde krásne spolupracujú aj Rómovia a všetci spolu fungujú. Takže, asi to skôr závisí od nastavenia obce či komunity.
Na východe sú miesta, kde sú dohodnutí, majú nepísané pravidlo, že tam nepustia Rómov bývať. V hlavách ľudí predsudky fungujú stále. Náš film môže byť dobrou cestou na ich odbúranie. Myslím si, že po čase si diváci hlavnú protagonistku Veronku obľúbia. Film je aj o zbližovaní. Všetci sme ľudia a nakoniec si vieme rozumieť aj vo vzťahu. Tým, že si ju obľúbime, tak vzniká istá empatia a porozumenie. Každopádne, film ukazuje, že medzi ľuďmi sú takí aj onakí a je úplne jedno, akej sú etnicity.
Neprekrýva humor aj smutné veci v tomto filme?
Človek sa musí vysporiadať aj so smutnými vecami. Ja som taký, že sa vo vážnej situácii rozosmejem. Skrz humor človek ľahšie prijíma ťažké veci. Východniari sú v tomto špeficickí a vidno to aj na filme. Veľa sa smejú a sú ironickí. Niektorí si možno povedia: Toto vám príde vtipné? Ale my to asi máme v sebe. Samozrejme, nechcem generalizovať. Človek sa niekedy musí vysporiadať s vecami aj humorom a uvoľniť sa. Napríklad, aj patolológovia majú často cynický humor, lebo vďaka nemu sa prenesú aj cez ťažšie situácie.
Ako ste vyberali hercov?
Hlavnú postavu musela hrať Rómka z východného Slovenska. Vedeli sme, že medzi profesionálnymi herečkami takú asi nenájdeme, tak sme hľadali po dedinských divadlách, cez obecný rozhlas sme vyhlásili kasting, na ktorý prišla aj Kamila Mitrášová. Ona už v tom čase študovala prvý ročník konzervatória v Košiciach.
Prišlo na kasting veľa dievčat?
Áno, veľa. Mali čítať texty a Kamila nás očarila. Ďalší herci v hlavných postavách sú z košického, prešovského a rusínskeho divadla.
V posledných rokoch vzniklo na Slovensku veľa slovenských filmov, ktoré sú kritikmi aj oceňované. Zlepšuje sa slovenský film?
Myslím si, že slovenská kinematografia má veľký potenciál a má dobrý základ už od 60. rokov. Páči sa mi najmä, že slovenskí diváci začali do kín chodiť aj na slovenské filmy. Zdokonaľujeme sa aj technicky.
Mali ste problém nájsť sponzorov na váš film?
Bolo to komplikované, ale chvalabohu, veril nám Audiovizuálny fond. A okrem toho, je to nízkorozpočtový film. Ale bez ich pomoci by sme to nenatočili. Komerčný sponzor pôjde do grantu len, keď vie, do čoho ide.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
