Ponižovanie, zosmiešňovanie, nadávanie či spochybňovanie. Domáce násilie má aj duševnú podobu.
Petra, ktorá si želala ostať v anonymite nám porozprávala o psychickom a emocionálnom týraní, ktoré na nej pácha vlastná mama. Roky ponižovania, kriku a odmietania zanechali na psychike mladej ženy stopy. Hoci navštevuje psychológa, jediným východiskom je pre ňu odísť z domu a to čím skôr.
V detstve ju mama zvykla izolovať od iných detí. Po škole musela hneď chodiť domov a učiť sa. Nechodila ani na výlety ani von s kamarátmi. Hovorí, že dodnes nemá kamarátky. Žije iba s mamou a otca nenavštevuje.
Mama na ňu často kričí a vulgárne jej nadáva. Neraz aj pred cudzími ľuďmi. Vyčíta jej, že v živote nič nedokázala a hoci sa snaží byť na mamu milá, vždy si nájde dôvod, aby na nej niečo kritizovala. Hovorí jej, že patrí na psychiatriu, že zostane sama a že ju nikdy nikto nebude chcieť.
Narušila jej súkromie
Pred pár rokmi mama jej narušila súkromie, keď sa nabúrala do účtov na sociálnych sieťach.
Petra to spočiatku nikomu nepovedala, pretože si myslela, že by jej aj tak nikto neveril. Situácia sa ale zopakovala o rok ešte párkrát, a tak na radu školskej psychologičky išla na políciu.
Policajti boli prípadom zaskočení. Petra im povedala, že je psychicky týraná. Tí však podľa Petry povedali, že zaoberať sa budú len porušením práva na súkromie. Poradili jej, aby celú záležitosť vyriešili zmierom. Nakoniec sa na odporúčanie policajtov dohodli mimosúdne.
Nikto jej nepomohol
Petra vedela, že so svojou situáciou musí niečo urobiť. Volala na linku pre ženy zažívajúce násilie, ale pomôcť jej nevedeli. Povedali, že linka je pre ženy týrané partnerom.
Operátorka na linke jej povedala, aby išla k psychológovi, čo Petra už pred tým urobila. Tiež jej poradili, aby podala trestné oznámenie, avšak psychické týranie sa dokazuje ťažko a bála sa, že jej mama začne ubližovať ešte viac. Z bludného kruhu tak zatiaľ Petra odísť nedokáže.
Momentálne je po strednej škole a hľadá si prácu. Potom by sa chcela osamostatniť a odsťahovať.
Vlani zaznamenala polícia 423 prípadov týrania blízkej a zverenej osoby. Objasnených bolo 258 prípadov.
Tyrani sú navonok úspešní ľudia
Psychiatrička Judita Malík presne popisuje, aké správanie sa považuje za psychické násilie. Ide o správanie, ktoré je druhej osobe nepríjemné, no naďalej pokračuje.
Ide o situáciu, kde sa uplatňuje agresia na úkor osobnej pohody druhého človeka, napríklad zosmiešňovanie, ponižovanie, citová manipulácia, nadávanie, spochybňovanie človeka, obmedzovanie jeho slobody, zastrašovanie, prípadne keď ho vedieme k vzorcom správania, ktoré odporujú morálke a etike spoločnosti.
Malík hovorí, že k duševnému týraniu dochádza, žiaľ, aj medzi rodičmi a deťmi.
"Náchylnejší k týraniu sú práve rodičia, ktorí si sami prešli nepríjemným detstvom. Prípadne ide o psychopatov, ktorí v spoločnosti budia úspešný obraz o sebe, v domácom prostredí sa ukazuje, a to až časom, ich pravá tvár," vysvetľuje Malík.
Násilie sa dá dokázať psychologickým vyšetrením
Psychiatrička Malík radí, že deti a mladí sa môžu obrátiť na Linku Detskej istoty - 116 111. Ak máte podozrenie, že vo vašom okolí dochádza k podobnému prípadu, obrátiť sa môžete na linku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny- 0800 191 222. Podnet môžete podať aj anonymne.
Na Slovensku funguje aj chatovacia psychologická poradňa IPčko- https://www.ipcko.sk/.
Hoci môže byť na prvý pohľad dokazovanie psychické násilia ťažké, Malík vysvetľuje, že obete trpia syndrómom CAN, ktorý psychologickým vyšetrením jasne dokáže, že obeti spôsobila utrpenie iná osoba.
"Zároveň je nápomocný psychologický posudok osoby, ktorá sa týrania dopúšťala. Vyskladá sa tak celková skladačka a získame presnejší obraz."
Aj keď sa obeti podarí vymaniť z násilného vzťahu, problémy môže mať aj naďalej.
"V rodine pri tyranovi zažíva obeť primárne traumatické zážitky. Ak sa z tohto prostredia vymaní, dochádza k znovuprežívaniu zážitkov, tzv. flashbacky a vyťahovanie kostlivcov zo skrine počas celého života. Vtedy hovoríme o sekundárnej traumatizácii."
Ak aj po nejakom čase prichádzajú ďalšie flashbacky ohľadom psychického týrania, napríklad tým, že obeť znova uvidí niekoho z rodiny, či suseda, je to znamenie, že takéto stretávanie sa nepomáha, skôr si berie svoju daň. Je preto lepšie, s rodinou prerušiť kontakt aspoň na nejaký čas.
"Na druhej strane, sú prípady, keď sa obete cítia natoľko opustené a túžia po kontakte s rodinou, že vzdialenejšia rodina, ktorá poskytne podporu a porozumenie, môže byť nápomocná pri zlepšení psychického stavu obete," dodáva Malík.
Domáce násilie nie je konflikt
Hovorca Prezídia policajného zboru Michal Slivka hovorí, že pre domáce násilie je typický cyklus násilia, v rámci ktorého sa strieda niekoľko fáz- fáza napätia, fáza výbuchu, fáza medových týždňov a fáza popierania.
Práve vďaka striedaniu fáz si násilník udržiava nad obeťou moc a kontrolu. Po fáze útoku dochádza k "medovým týždňom", kedy sa útočník ospravedlňuje a sľubuje, že už sa to nebude opakovať.
"Domáce násilie je potrebné odlíšiť od konfliktu. Kým v prípade konfliktu sa stretnú dve rovnocenné strany, pre domáce násilie je typické nemenné rozdelenie rolí - násilník je vždy dominantný a obeť submisívna," vysvetľuje Slivka.
Polícia vysvetľuje, že medzi formy domáceho násilia patria okrem fyzického a duševného, aj ekonomické, sexuálne či sociálne.
"Sociálne násilie smeruje k sociálnej izolácii obete a prejavuje sa najmä zákazom alebo faktickým zamedzením kontaktov obete s rodinou a príbuznými, jednostranným uplatňovaním privilégií páchateľa rozhodovať vo všetkých oblastiach spoločného života, využívaním detí alebo iných osôb ako prostriedku nátlaku na obeť, zamykaním v domácnosti, znemožnením prístupu k možnosti vyhľadať pomoc a podobne," hovorí Slivka.
Dodáva, že polícia je povinná venovať sa každému podozreniu z násilia a to od momentu, keď sa o ňom dozvedela. Prečo, potom policajti nezačali konať aj v prípade psychického násilia na Petre, nie je jasné.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
