Bohužiaľ. Na Slovensku to už raz tak chodí. Pískalo sa na Škrtela, pískalo sa na Weissa, pískalo sa na Vitteka, pískalo sa na Šestáka. A iné legendy úbohý trend našich tribún odradil. Ale aby si niekto dovolil v zlom zakričať na Pekaríka? Nehrozí! Aj to svedčí, že nestarnúci reprezentant svojím návratom zďaleka nepotešil len priaznivcov Žiliny.
Svetoznámy denník Bild ho nazval „večným“, iní mu v Nemecku hovoria „pán six-pack“, čudujú sa, že v Berlíne bol iba náhradník. A pred vyše mesiacom odpálil v Niké lige prestupovú bombu leta.
Dámy a páni – najlepší pravý bek v histórii Slovenska. Už dlho a ešte stále nenahraditeľný.
No pozor. Stačila jedna vec, a z jeho návratu pod Dubeň nemuselo byť nič.
Aké mal ponuky a prečo si vybral Žilinu? Predĺži s ňou aspoň do leta? Rozpráva sa v kabíne o titule a má súčasný káder na to, aby ho po ôsmich rokoch získal? Je pravda, že mal namierené do Česka alebo médiá preháňali? Na čom sú dohodnutí s Herthou a v čom je súčasný káder žltozelených iný v porovnaní s tým, z akého pred šestnástimi rokmi odchádzal?
Peter Pekarík exkluzívne potvrdil, že nie je len výborný futbalista, ale aj respondent.
Dal vám niekto k narodeninám vôbec krajší darček, než ste si doma proti Ružomberku „vystrelili“ vy sám?
Predovšetkým ma potešil darček od spoluhráčov – víťazstvo proti ťažkému a kvalitnému súperovi, akým Ružomberok rozhodne je. Na prvom mieste mám vždy tím. Môj gól pred domácim publikom bol v utorok večer už len tou povestnou čerešničkou na torte. Sú to pre mňa výnimočné momenty.
Pozrite si nádherný gól Petra Pekaríka do siete Ružomberka:
Celkovo, sledujúc vaše výkony v národnom či žltozelenom drese... Vy nestarnete, že?
Za moju dlhoročnú profesionálnu kariéru vďačím najmä svojmu režimu – životospráve, disciplíne a tréningovému programu. Sú to pre mňa veľmi dôležité piliere, nehľadám v nich kompromisy.
Ak sa na vrcholovej fyzickej úrovni chcete udržať čo najdlhšie, vyžaduje si to veľa tvrdej práce, nezlomnej vôle, vytrvalosti a v neposlednom rade aj radosti. Robím to, čo milujem, to, čo ma celú kariéru napĺňa – a to je veľký dar.
Po telesnej ani mentálnej stránke nepociťujem žiadne limity, to je pre mňa najzásadnejší signál, mix radosti a pracovitosti mám na futbale nesmierne rád. Zápasy v reprezentačnom i žilinskom drese si stále veľmi užívam.
Mario Sauer priznal, že keď ste prvý raz dali dole tričko, skoro mu vyleteli oči. V 38 rokoch možno vešajú kopačky iba niektorí, no na dovolenku chodia určite oddychovať všetci. Len Peter Pekarík tam ide odmakať jednu z najtvrdších príprav kariéry?
Takýto režim mám nastavený už dlhé roky. Telu vždy po sezóne doprajem pár dní oddychu a potom sa opäť vrátim k tréningovému plánu. A spokojná je aj manželka Lujza, pretože, keď si na dovolenke odmakám moju každodennú rutinku, vie, že po zvyšok dňa budem spokojný (úsmev).
Ale áno, posledná letná príprava bola u mňa dlhšia, než zvyčajne. Preto som mal dostatok času, aby som sa na novú sezónu fyzicky kvalitne pripravil.
Ešte dokážete spočítať, koľko autogramov či fotografií ste už po návrate do Žiliny rozdali?
Veľmi ma teší a som vďačný za to, ako ma v Žiline všetci srdečne prijali. Od žilinských fanúšikov, cez predstaviteľov klubu, realizačný tím na čele s trénerom Ščasným, až po hráčsku kabínu. Veľmi si to vážim a veľa to pre mňa znamená.
Chalani v kabíne si už pýtajú rady jedna radosť alebo sa ešte tak trochu „hanbia“?
Spoluhráči mi návrat do MŠK veľmi uľahčili. Aj vďaka nim som sa adaptoval rýchlo, bez akýchkoľvek problémov. Hanblivosť z ich strany nie je žiadna. Ja sám som sa v ich veku snažil od starších spoluhráčov naučiť a odpozorovať čo najviac. To isté platilo aj pri mojom prvom zahraničnom prestupe do nemeckej Bundesligy. Veľa sa pýtať, pozorovať, učiť sa, a samozrejme ochotne a tvrdo na sebe pracovať. Som rád, že v tomto smere môžem spoluhráčom pomôcť a poradiť im. Z mojich skúseností totiž viem, že tvrdá práca vždy porazí talent, ak talent odmieta tvrdo pracovať.
Na Slovensko ste sa vrátili po šestnástich rokoch a do tímu, ktorý bol ešte v sezóne 2020/21 druhý najmladší v Európe. Keď sa hrá bago, s kamarátom Tomášom Hubočanom do stredu asi chodiť nemusíte.
Kým nepokazíme prihrávku, tak do stredu naozaj chodiť nemusíme (smiech).
No zvyšné pravidlá platia pre všetkých rovnako. Na ihrisku i mimo neho sme si všetci rovní, nerobíme rozdiely. Silu nášho mužstva netvorí len individuálna kvalita jednotlivcov, ale hlavne tímovosť a atmosféra v kolektíve. Toto je na našej kabíne skutočne výnimočné.
Už je to viac ako mesiac, odkedy ste v Niké lige odpálili prestupovú bombu leta. Aké je byť znovu šošonom? Platí pod Dubňom staré-známe – všade dobre, doma najlepšie?
Moje rozhodnutie a návrat do Žiliny uľahčil veľký záujem a srdečné prijatie zo strany celého klubu. Žltozelený dres si po šestnástich rokoch opäť veľmi užívam. Prispieva k tomu aj spomenutá výborná atmosféra, aktuálne postavenie v ligovej tabuľke a doterajšie pozitívne výsledky.
No rozlúčiť sa s Herthou po dvanástich rokoch zrejme nebolo jednoduché.
Počas pätnástich rokov v nemeckej Bundeslige som si ku celej krajine, a hlavne Berlínu, vytvoril pevnú a priateľskú väzbu. Hertha mi za dvanásť rokov jednoducho prirástla k srdcu.
Vyvinula tiež veľkú iniciatívu, aby som v klube pokračoval aj po aktívnej kariére, preto sme sa rozlúčili iba na určitý čas. Do Berlína sa rozhodne vrátim, otázkou už len zostáva, kedy.
Momentálne sa však touto témou vôbec nezaoberám. Všetku energiu, nasadenie a plnú koncentráciu venujem len Žiline a slovenskej reprezentácii.
Milan Čadek, ex-manažér Českých Budějovíc, povedal, že ste v lete sprvu mali namierené tam. Je to pravda?
Z Českých Budějovíc ma oslovil ich bývalý tréner Jirka Kladrubský. Bolo to po majstrovstvách Európy a len v rámci akéhosi mapovania mojej klubovej situácie na nadchádzajúcu sezónu. Nikdy sme sa však nedostali do bodu, že by sme sa bavili o konkrétnych veciach ohľadom nejakej zmluvy alebo môjho príchodu. Samozrejme, ich záujem si veľmi vážim, ale určite to nebolo v takej rovine a také horúce, ako nedávno prezentovali médiá.
Vŕtali vám hlavou aj iné ponuky?
Áno, po európskom šampionáte som konkrétnych ponúk obdržal viacero. Hertha ma však požiadala, aby som počkal, ako sa vyvinie situácia v klube. Mala totiž rozpracovaný jeden transfer smerom von, ktorý by opäť upevnil moju pozíciu v mužstve. Hoci sa ho do konca prestupového obdobia nepodarilo zrealizovať, prejavila veľký záujem, aby som v klube zostal a pomohol mu, keď to bude potrebovať.
Ešte v septembri bolo rozrobených niekoľko možností, ale už som, hlavne pre potreby našej reprezentácie, nechcel dlhšie čakať. Rokovania so Žilinou boli veľmi rýchle a korektné. A som rád, že som sa rozhodol práve pre tento klub.
Mimochodom, tréner Weiss vám nevolal?
Záujem bol aj z iných slovenských klubov, ale viac by som konkretizovať nechcel.
Pri našom poslednom rozhovore ste povedali, že Hertha má s vami jasné plány. Rozumiem správne, že keď sa do Berlína vrátite, tak už (aj) ako (mládežnícky) tréner?
Áno, svoju budúcnosť spájam s Herthou. Klub má veľký záujem, aby som po skončení profi-kariéry pôsobil v jeho akadémii, na všetkom sme už dohodnutí. Túto ponuku si nesmierne vážim, pretože je aj ohodnotením mojej dvanásťročnej práce v Berlíne.
Nateraz sa však stále stopercentne koncentrujem len na hráčsku kariéru. Na každodenné ciele, ktoré má v živote nonstop posúvajú dopredu. V Herthe to vedia, aj preto mi dali možnosť na určité obdobie odísť a potom sa vrátiť. A tým, či to bude o pol roka, o rok alebo o dva, sa zatiaľ vôbec nezaťažujem.
Kontrakt so „šošonmi“ ste tak podpísali len do zimy. No, predsa, nepresvedčil by vás boj o ligový titul, pre Žilinu prvý za osem rokov, predĺžiť zmluvu aspoň do leta?
Hertha ma poprosila, aby som kontrakt so Žilinou podpísal zatiaľ len do konca jesennej časti. Som veľmi rád, že mi predstavitelia Žiliny vyšli v ústrety, svedčí to o našich korektných vzťahoch. V zime si k tomu spolu sadneme a prediskutujeme naše ďalšie kroky. Z mojej strany si určite viem predstaviť aj možnosť, že rozbehnutú sezónu v Žiline dokončím.
Teraz na rovinu – čakali ste, že sa Žilina po trinástich kolách bude pohybovať na špici ligového rebríčka?
Pod Dubňom som našiel výborný realizačný tím vedený trénerom Ščasným. Náramne ma oslovil jeho tréningový proces, taktická flexibilita a v neposlednom rade ľudský prístup k zverencom. A to isté môžem povedať o všetkých členoch nášho „realizáku“.
Na spoluhráčoch od prvého dňa vidím značnú futbalovú kvalitu spojenú s ochotou tvrdo na sebe pracovať. Intenzita a nasadenie na každom jednom tréningu. Pokora, energia a výnimočná atmosféra vyžarujúca zo šatne. Výsledkom tohto celého je naše aktuálne postavenie v tabuľke, ktorým sa však momentálne nijako extra nezaoberáme. Uvedomujeme si, že nás čaká ešte veľa práce a náročných zápasov. Aj preto je teraz najdôležitejšia kontinuita našej výkonnosti.
Máte skalpy z Tehelného poľa i Dunajskej Stredy, v sezóne ste prehrali len raz. Má tento káder na to, aby na konci ročníka v tabuľke predbehol Slovan a stal sa majstrom?
Je za nami tretina sezóny. Naše výsledky a výkony nás, samozrejme, veľmi tešia, veď sú odrazom skvelej práce i kvality, ktorú v mužstve máme, no z dlhodobého hľadiska naše aktuálne postavenie ešte nič neznamená. A takto sa na vec pozerá celá kabína.
Ostatných šesť rokov na slovenskej scéne dominuje Slovan Bratislava, aj posledný titul si zabezpečil s takmer 20-bodovým náskokom. Vzhľadom na jeho silu, hodnotu kádra a skúsenosti, ktoré čerpá aj z Európy či predošlých bojov o majstra, je aj v tomto ročníku jednoznačne najväčším ašpirantom na celkové prvenstvo.
My sa koncentrujeme na naše ciele. A tými sú zabezpečiť si účasť v prvej šestke a následne zabojovať o miestenku v predkolách európskych pohárov.
Ako sa zatvári zvyšok kabíny, keď v nej ktosi nahlas spomenie slovko „titul“?
Slovko titul v našej šatni určite počuť nebudete. Zakaždým sa sústredíme len na najbližší duel, aby sme ho herne i výsledkovo zvládli. Nie je to žiadne klišé – za roky som sa už naučil a presvedčil, že riešiť veci, ktoré sa stanú o dva týždne alebo mesiace, vám nič neprinesie. Jednoducho, nemôžete ich ovplyvniť. Preto sa koncentrujeme na každodennú prácu na tréningu a potom na nadchádzajúci zápas. Nič viac, nič menej.
V čom je táto Žilina iná oproti tej, z akej ste pred šestnástimi rokmi odchádzali?
V Žiline sa toho za čas, ktorý som strávil v zahraničí, zmenilo veľa. Profesionálny prístup zo strany klubu tu bol vždy, veľký pokrok však vidím v infraštruktúre a zázemí. Vybavenie a kvalita ihrísk, posilňovňa, regenerácia... Hráči majú pre rozvoj a napredovanie vytvorené naozaj optimálne podmienky.
Keď som tu začínal kariéru, kabínu tvorili a viedli najmä starší a skúsení borci. Nemôžem nespomenúť mená ako Štrba, Leitner, Labant, Barčík, Porázik, Vomáčka, Doležaj, Pečalka, Belák, Jež, Šesták, Čišovský či Bažík. Tých dopĺňali mladé talenty ako Dúbravka, Kuciak, Hubočan, Nemec, Bello Babatounde alebo Prince Ofori. Pre každého mladíka bolo vtedy skutočnou výzvou a skúškou, aby sa v takom kádri presadil.
Klub však v posledných rokoch, aj preto, že má najlepšiu mládežnícku akadémiu na Slovensku, svoju filozofiu zmenil. Priestor dostávajú hlavne mladí, veľmi talentovaní odchovanci a nastavený koncept prináša ovocie. Veď si len zrátajme, koľko chalanov, ktorí vyšli zo Žiliny, je v rôznych kategóriách súčasťou reprezentácie. Pozitívne výsledky sa postupne dostavujú nielen v našej lige, pekným príkladom je tiež trebárs mládežnícka Liga majstrov.
Súčasnému mladému kádru samozrejme veľmi prospeli a pomohli aj návraty skúsených, ostrieľaných hráčov. Cítiť to v kabíne i na ihrisku. Príchody Hubočana, duše celého tímu, Káčera, Ďuriša, Kaprálika či skúsenosti Minárika. Títo chlapci priniesli mužstvu okrem futbalových kvalít i vodcovské schopnosti. Preto náš tím momentálne zdobí perfektný mix skúsenosti, dravosti a kvality. A ten v ligových zápasoch potrebujete.
Nemrzia vás všeobecne nízke návštevy a fakt, že žilinskí ultras nechcú chodiť na štadión? Kým vedľajšia hokejová hala buráca, na futbalových tribúnach často býva ticho.
Samozrejme, všetci by sme si veľmi želali, aby návštevnosť na domácich zápasoch ešte porástla. Trochu to porovnám s Herthou.
V Berlíne sa predvlani vybrali podobnou cestou ako Žilina – dlhodobou, s odchovancami, čo postupne prináša ovocie. Disponujú jednou z najlepších nemeckých akadémií, a tak sa rozhodli, že sa do áčka každoročne pokúsia zabudovať čo najviac juniorov z vlastnej liahne. Projekt nazvali „Berlínska cesta“ a práve tento krok klub ešte väčšmi prepojil s fanúšikmi. A hoci Hertha vypadla do druhej Bundesligy, domácu návštevnosť má ešte vyššiu než v prvej – priemerne 55-tisícovú. Jasné, je za tým aj pevné puto z minulosti, ktoré sa dedí z generácie na generáciu. Priaznivci fandia v dobrých aj zlých časoch.
Žilinské publikum si veľmi vážim a ďakujem všetkým fanúšikom, ktorí na zápasy chodia a podporujú svoj klub. „Šošonských“ ultras, ako aj každého jedného diváka, na štadióne potrebujeme. Plné tribúny vám predsa v ťažkých dueloch dodajú energiu a silu, aj preto som stále optimista.
Zo sezón, ktoré som pod Dubňom strávil pred odchodom do zahraničia, si živo pamätám, aká skvelá atmosféra na tomto štadióne panovala. A verím, že sa opäť spojíme a budeme v tejto sezóne ešte silnejší.
Pozrite si aj zostrih šlágra Slovan Bratislava - MŠK Žilina:
Sledujte všetky zápasy Niké ligy na Voyo
