V rozhovore hovorí, prečo sú jeho občania disciplinovaní a ochotní dať sa očkovať.
Obci Olováry v okrese Veľký Krtíš s takmer 300 občanmi sa podaril malý zázrak. V najmenej zaočkovanom regióne na Slovensku podali vakcínu 63 percentám svojich obyvateľov. Dôchodcov majú zaočkovaných na 99 percent. Niekoľko občanov nemajú uvedených v štatistikách, pretože sa zaočkovali v zahraničí, kde pracujú.
Starosta Jozef Vízi vysvetľuje, ako sa im to podarilo. Jedna vec bol záujem zo strany občanov, no zaočkovať starších ľudí sa podarilo aj vďaka iniciatíve obecného úradu. Ľudí zvážali od skorého rána do očkovacích centier v Lučenci či vo Veľkom Krtíši. Keď ani dve obecné autá nestačili, starosta zviezol občanov osobne svojím vlastným autom.
Akú vekovú štruktúru majú vaši obyvatelia?
Osemdesiatdva ľudí je v dôchodkovom veku, máme 17 detí do 15 rokov a ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorí približne 100 občanov. Priemerný vek ľudí v našej obci je vyše 50 rokov. Sme doslova prestarnutá obec.
Akú máte zaočkovanosť?
Národné centrum zdravotníckych informácií uvádza oficiálne číslo 64 percent, ale číslo je vyššie, pretože niektorí sa dali zaočkovať v zahraničí, keďže tam pracujú. Dôchodcov máme zaočkovaných na 99 percent.
Ako sa občania od začiatku stavali k opatreniam?
Naša obec je z 80 percent maďarskej národnosti, takže tu viac-menej sledujú dianie v Maďarsku. Tam boli opatrenia lepšie odôvodnené a vysvetľované ako u nás. V Maďarsku vysvetľovali lepšie aj potrebu očkovania. Druhá vec je, že u nás v obci žije aj pán primár z lučeneckej nemocnice. Bol jedným z prvých, kto dostal COVID. Bol živým príkladom tu v obci, že hneď ako sa dalo, išiel sa dať zaočkovať, nosil rúška, rukavice. Ale veľký podiel na disciplíne mala maďarská vláda. Ich opatrenia dávali väčší zmysel. Hneď ako u nich čísla začali klesať, začali uvoľňovať. U nás nie. My sme pomaly na kúpaliská chodili v rúškach. Koniec-koncov to dopadlo tak, že vlani na jeseň už bol problém presvedčiť ľudí, aby si do kostola vzali rúško, dezinfikovali si ruky a zavládla neistota spojená s hnevom. Občania mali pocit, že naša republika pre nás nič nerobí a porovnávali to s Maďarskom.
Obyvatelia teda viac dôverujú maďarskej vláde ako slovenskej?
Áno, pretože maďarská vláda všetko vysvetľovala „po lopate“. Aj 80-ročný človek bez problémov pochopil opatrenia. Aj zamestnancom a pracujúcim ľuďom boli opatrenia vysvetlené, ale nie formou vyhrážok, ale ľudským presviedčaním. V Maďarsku aj kňazi na bohoslužbe vyhlasovali, aby sa ľudia dali zaočkovať, nepodávali si ruky, dodržiavali vzdialenosti, sedeli pri jednom stole len rodinní príslušníci. Tam to bolo viac ľudsky podané. Naša vláda síce pozostáva z väčšiny z Obyčajných ľudí, ale skutočným obyčajným ľuďom sa prihovárala maďarská vláda. Mám pocit, že u nás to bolo riadené Paškovým systémom „vyhraj voľby, môžeš všetko“. To bolo veľmi nesprávne. Čo sa týka ostatných vecí, spoliehali sme sa sami na seba. Keď sme tu mali niekoho nakazeného, chodili sme mu nakupovať a nákup sme im doniesli domov. Je to normálna ľudská pomoc. V Maďarsku som videl aj inú formu pomoci. Samospráva si určila človeka, ktorý obstarával potraviny, staral sa o starých, aby nemuseli vôbec vychádzať z domu.
Na začiatku pandémie neboli k dispozícii ani rúška. Podarilo sa nám v Žiari nájsť jednu šičku, ktorá doma šila rúška. Nakúpili sme od nej rúška a rozdali sme ich občanom aj s návodom, ako sa o ne starať. Potom prišlo odškodnenie od štátu pre samosprávy a škrtli nám to s tým, že na rúška majú nárok len dôchodcovia. Keď to nepoviete, ľudia si myslia, že štát nám v tomto pomohol. Nepomohol. Nakúpili sme aj vitamíny, aj lieky proti teplote a opatrovateľky obetavo chodili za ľuďmi. Nemali sme ani jedného mŕtveho, hoci nakazených sme mali dosť.
Boli medzi nimi aj dôchodcovia?
Väčšinou to boli školáci alebo pracujúci. V jednej domácnosti teta s rakovinou v poslednom štádiu žila s dcérou a zaťom, obaja nakazení. Podarilo sa jej nenakaziť. Žiaľ, neskôr zomrela na rakovinu.
Mali ste aj infikovaných občanov s ťažkým priebehom?
Všetci sa vyliečili doma. Tu nebol ani jeden občan v nemocnici. Napriek tomu sa ma druhá vlna dotýkala. Moja manželka je zdravotná sestra, počas druhej vlny bola premiestnená na infekčné oddelenie v nemocnici v Lučenci. Aj moja nevesta je zdravotná sestra na infekčnom oddelení. Viem teda, čo znamená ťažký priebeh. Keď už ostrieľaná zdravotná sestra príde domov s plačom po tom, čo sa všetko udialo za jednu službu, je to vážne. Teraz sú zase v koncoch. Zase sa zapĺňajú nemocnice. Sú tam pacienti, ktorí umierajú a stále odmietajú pomoc. Tvrdia, že je to len chrípka a pritom majú potvrdené, že sú infikovaní COVID-om a ležia na covidovom oddelení.
Takže do posledného momentu si odmietajú priznať, že majú koronavírus a hospitalizácii mohli predísť očkovaním?
Áno, do poslednej chvíle to odmietajú. Doslova dopísmena do smrti. Mňa to prekvapuje. Sme obyčajní ľudia a myslím si, že Pán Boh nás stvoril tak, aby sme sa zubami-nechtami držali tuzemského života. Veď koľko máme krásnych prísloví: Topiaci sa aj slamky chytá. Tu ponúkajú brvno na záchranu a ani toho sa nechcú chytiť. Nechápem. A tie agresívne útoky? Ja rešpektujem, že niekto nesúhlasí s touto situáciou. Ale teraz ja by som mal dobiť ľudí za to, že nie sú očkovaní? Prečo nie? Keď on má právo na mňa útočiť, tak mám aj ja právo na neho útočiť?
Máte v dedine takýchto radikálnych antivaxerov?
Máme tu takých, ale nechávajú si to pre seba. Nedávajú tomu reklamu, nechodia do obchodu vykrikovať, aby sa ľudia nedali očkovať. Máme tu ľudí, ktorí sú presvedčení, že nepotrebujú vakcínu, alebo sa toho boja a tvrdia, že COVID sa dá prekonať aj s ľahkým priebehom. Mali sme štyri rodiny, ktoré mali ľahký priebeh. Jeden náš občan hovorí: „Vidíte? Veď to nič nebolo“. Ale nikoho nepresviedča o svojom názore.
Možno sa antivaxeri u vás boja prejaviť, pretože vedia, že žijú v dedine, kde je väčšina na opačnej strane?
Neviem. Možno je to skôr dedinský zvyk snažiť sa udržať dobré susedské vzťahy a zapadnúť. Nechcú vyvolávať konflikty medzi sebou.
Ako sme sa dostali do situácie, že je v spoločnosti taká agresia a hnev?
Voľby prišli v zlý čas. Ľudia boli nahnevaní na predchádzajúcu vládu. Dva roky médiá burcovali z ľudí odpor ku všetkému a politici sa potom nevenovali dôležitým veciam. Dám jednoduchý príklad. V rodine niekto umrie. Máte mŕtveho v márnici a vy si idete vyberať koberec a zariaďovať dom. Ten, čo sa na vás díva, asi nechápe, ako môže byť koberec prednejší. A teraz si vezmite, že vypukla pandémia a my sme začali naháňať lotrov. Nezaoberali sme sa ľuďmi, čo s nimi je, ale riešili sme, či je oprávnená kolúzna väzba. Riešili sme veci, ktoré z pohľadu zdravotníctva sú nepodstatné. Obyčajný sedliak z vidieku nebude mať lacnejší chlieb, ani svetlo nebude svetlejšie svietiť. Ale ak sa v rodine niekto infikuje, nemôže chodiť do roboty a ani nedostane podporu od štátu, tak to pocíti. To, či je Dušan Kováčik vinný alebo nevinný, nepocíti.
Nie je problémom aj opozícia, ktorá nepodporuje očkovanie? V Maďarsku Orbán ani opozícia neodrádzajú ľudí od očkovania.
Určite áno. V Maďarsku sú však o rok voľby a tam si politici nemôžu dovoliť také prešľapy ako u nás kotlebovci. Marian Kotleba si dával proti COVID-u bromhexin s vodkou. Súdny človek si toto nemôže dovoliť. Opozícia v Maďarsku kritizuje skôr korupciu a vyčíta vláde, čo ukradla.
Ako prebiehalo samotné očkovanie vašich občanov?
Hneď ako Maďari oznámili, že sa môžu registrovať na očkovanie, niektorí starší občania sa nám sami ozvali, že sa chcú prihlásiť. Chcem vyzdvihnúť prácu mojej kolegyni a prácu obecného úradu v osvete. Pracovali sme nonstop, večer o deviatej sme ešte registrovali občanov. Ráno o šiestej, o siedmej sme vyrážali a obecnými autami sme ich prevážali do Banskej Bystrice či do Žiaru nad Hronom na očkovanie. Veľkú prácu odviedla pracovníčka obecného úradu, ktorá mala zväčša na starosti administratívnu prácu. Teraz už registrujeme na tretiu dávku. Momentálne máme siedmich po tretej dávke. Ľudia si to pochvaľujú, že je tu taká možnosť. Oni si nahlásia, že chcú ísť budúci týždeň, my ich zaregistrujeme a vybavíme aj odvoz. Máme dve autá na obecnom úrade a boli dni, keď ani dve nestačili. Musel som ich rozvážať mojím autom. Mal som tu aj dve opatrovateľky na štyri hodiny na výpomoc.
Vždy keď otvorili registráciu pre konkrétne skupiny obyvateľov, priamo sme ich oslovili alebo ich rodinných príslušníkov. Ponúkli sme im aj možnosť ich odviezť. Nad 80 rokov máme len dve nezaočkované tetky, ale tie už nevychádzajú z domu. Jedna má 94 a druhá 95 rokov. Nad 75 rokov máme tiež jednu tetu nezaočkovanú, ktorá nechodí z domu. Medzi 50 a 70 rokov je asi 90 percent zaočkovaných. Medzi mladšími je už percento nižšie a môže za to Facebook a Instagram. Sociálne siete si robia svoje a žijú si svojím životom. Dočítate sa tam, že vo vakcínach sú čipy, jedy, neboli poriadne preskúmané, ľudia po nich zomierajú a podobne.
Kde ste mali najbližšie očkovacie miesto?
Zo začiatku v nemocnici v Lučenci. Tam očkovali starších ľudí Pfizerom, vtedy to išlo pomaly. Aj NCZI malo svoje problémy, jedna teta dostala šesťkrát termín. Potom sa otvorilo v Lučenci očkovacie centrum. Väčšina 50-nikov sa tam očkovala. Neskôr očkovali v nemocnici a v očkovacom centre vo Veľkom Krtíši. Ale máme aj občana, ktorý išiel do Žiaru, pretože tam bolo voľné miesto.
Župy spustili na jar mobilné očkovanie. Prišli aj k vám?
Nie. Ani k nám, ani v dedinách po okolí.
Prečo?
Tí, ktorí sa chceli dať zaočkovať, už boli zaočkovaní. Robili prieskum, že koľko ľudí by sa dalo zaočkovať, keby prišli do dediny a nebol záujem. Nie preto, že by nechceli, ale naši občania už boli zaočkovaní. Pre nás to bolo už neskoro, ale v susednej obci Zombor, kde očkovali v auguste, zaočkovali 60 ľudí.
Nie každá obec má peniaze na vlastné rozvážanie ľudí. Nie je neskoro, aby mobilná očkovacia jednotka prišla až v auguste?
Je to už neskoro. Na druhej strane musíme pochopiť, že zdravotníci nie sú roboti. Oni tiež potrebujú oddych. Niekedy pracujú až nad svoje sily. Oni sú takí unavení, že prídu domov, rozprávajú sa s niekým a po chvíli zabudnú, čo hovorili. Zažil som to na dennom poriadku. Máme problém dýchať v respirátoroch, zdravotníci sú v skafandroch. Celí zababušení pracujú osem hodín, musia pacientov prebaľovať, je to náročné. Nevyčítam im, že výjazdové jednotky nechodili skôr. V tom čase, keď chodili po dedinách, bolo u nás nezaočkovaných 30 ľudí. Namiesto nich radšej zaočkovali denne 150 až 300 ľudí vo Veľkom Krtíši. To je zákon prírody. Tam vedeli zachrániť viac ľudí.
Ako potom dostať vakcínu k ľuďom, keď nechceme vyťažiť zdravotníkov, ale obce nemajú peniaze na rozvoz svojich občanov do očkovacích centier?
Znova sa vrátim k Maďarsku. V marci otvorili registráciu občanov od 18 rokov. Termíny prichádzali SMS-kou, emailom alebo poštou. Očkovali ich obvodní lekári. Od začiatku bola možnosť výberu. V našej obci dvanásti, trinásti čakali na Sputnik. Naši ľudia videli v maďarskej televízii každý deň toto: Ľudia majú k dispozícii tie isté vakcíny čo my, plus ruskú a čínsku vakcínu a očkujú obvodní lekári a dokonca obvodní lekári chodili k ľuďom domov, čiže oni ani nemuseli chodiť do ambulancií. Toto sledovali každý deň naši občania. Poznám niektorých obvodných lekárov z Maďarska.
Mnohí z nich sú 70-roční ľudia a dokonca aj oni očkovali. My sme tu testovali a v Maďarsku očkovali. V tomto sa dalo urobiť viac. Vidím ešte obrovský problém. Zdreveneli sme. Všetkým je to už jedno. Tu sme aj štyri hodiny stáli na testovanie. V ľuďoch to vrelo, lebo potrebovali ten test. Keby sme v marci začali húfne očkovať, tak si myslím, že máme aspoň 60 percent zaočkovaných ľudí ako Maďari. Išli úplne iným smerom a vyšlo im to.
Motiváciou majú byť aj sprísnené opatrenia pre nezaočkovaných.
To vítam. Dnes je to tak, že je jedno, či ste sa dali zaočkovať, alebo ste sa správali absolútne nezodpovedne. V Maďarsku vedia rýchlejšie reagovať ako u nás. Vždy keď sa tam situácia zmenila, zmenili aj opatrenia, či k lepšiemu, ale aj k horšiemu. Mávali také zvláštne vysielanie v televízii každý deň. Vystúpila tam hlavná hygienička a človek, ktorý zodpovedá za policajtov, hasičov a záchranárov a mali päťminútový prejav, kde oznámili, koľko ľudí sa nakazilo a aké sú opatrenia. Tu na Slovensku je málo progresívnych opatrení.
Dá sa ešte na Slovensku zvýšiť zaočkovanosť?
Narodil som sa v roku 1968. Mojej mamy sa nikto nepýtal, či ma budú očkovať proti čiernemu kašľu, kiahňam či tuberkulóze. Bol očkovací preukaz a bolo prikázané, aké očkovanie tam musí byť zapísané. Pamätám si, ako som chodil na základnú školu v 70. rokoch, triedny učiteľ si vyzbieral žiacke knižky, kde napísal oznam rodičom, že sa deti budú na druhý deň očkovať a nech je dieťa vhodne oblečené. Rodič to podpísal, ďalší deň som si nedal košeľu, ale tričko a išiel som do školy. Rodičia ani nevedeli, či ma očkujú alebo nie. Len im to dali na vedomie.
Dnes, keď idete k zubárovi na vŕtanie, dajú vám injekciu. Viete, kto ju vyrobil? Skúmate, čo je obsahom tej injekcie? Skúmate, ako dlho sa tá látka vyvíjala? Nie. Prídete do ambulancie a nechcete cítiť bolesť. Keď si vezmete liek proti bolesti a nefunguje, nejde ho reklamovať. Veľakrát ani nevieme, čo berieme. Neriešime to. Čo sa udialo teraz? Samotný Igor Matovič mal vyjadrenie, že americký Pfizer na nás chce zarábať. Takto sa ľudia nepresviedčajú, ale, naopak, odrádzajú.
Ako ich teda presvedčiť?
Jednoducho: Pôjdeš sa očkovať, alebo nepôjdeš nikam. Robia to už v zahraničí. Žiaľ, my tu máme aj lekárov, ktorí tvrdia, že vakcíny sú len zárobky farmafiriem. Čo potom môžeme chcieť od obyčajných ľudí? Mne keď lekár povie, aby som si vzal tento liek, tak si ho vezmem, lebo mu dôverujem. Tu sa narušila dôvera. Zahráva sa tu s ľudskými životmi, so zdravím. Musí tu prísť iná politická garnitúra. Vláda stratila dôveru ľudí. V našej dedine sledujú maďarské televízie. Keď v Maďarsku oznámili, že sa očkuje treťou dávkou, svokra mi volala, aby som ju zaregistroval. Musel som jej povedať, že u nás sa ešte nedá. Tak chcela ísť do Maďarska.
Pomôže už len povinné očkovanie?
Asi áno. Alebo obmedzovanie aktivít pre nezaočkovaných. Aj v čiernych okresoch by si plne zaočkovaný človek mohol žiť svoj život. Aj to je cesta. Kriticky vidím to, že zamestnávateľ má teraz zaplatiť testy nezaočkovaným zamestnancom. Prečo, keď štát dal každému možnosť dať sa zadarmo zaočkovať? Prečo nemá zamestnávateľ právo povedať nezaočkovanému, že si už ďalej neželá, aby chodil do práce a môže ísť na neplatené voľno, alebo nech ide na maródku, kým sa nezaočkuje? Konečne už musíme povedať, kam ideme.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
