Obliekli sme si ochranné overaly a prešli covidové oddelenie.
Južné regióny stredného Slovenska sú najmenej zaočkované časti krajiny. Zisťovali sme, ako tretiu vlnu prežívajú lekári a zdravotné sestry a či pacienti ľutujú, že sa nedali zaočkovať.
„Je rizikové ísť na covidové oddelenie? Nakazíme sa?“ pýtame sa vystrašene primára aj zdravotnej sestry. Tá sa nás pýta, kedy sme mali druhú dávku očkovania proti COVID-u a počíta. „Berieme to tak, že po polroku od druhej dávky imunita klesá.“ Slová zdravotnej sestry nás nepotešili, keďže nám polrok od druhej dávky uplynie o mesiac.
Napriek tomu ideme. Prvá zastávka je šatňa, ktorá je plná škatúľ s ochrannými pomôckami. Na oblečenie si dávame jednorazovú sterilnú košeľu a nohavice. Vyzerá to ako oblečenie, ktoré nosia lekári na operácie. Na to nám sestrička oblieka vysoké návleky na topánky. Na hlavu si dáme jednorazovú čiapku. Nasleduje najhoršia časť - kombinéza. Natiahneme si ju na seba, dáme si kapucňu a zapneme až po bradu. Samozrejmosťou je respirátor a na ňom rúško. Už po chvíli mi začína byť teplo.
Sestra utrie štít a nasadí mi ho na tvár. Má chrániť oči, ústa a nos pred dopadmi kvapôčok vírusu. Štít mám na hlave veľmi natesno a tlačí ma. Poslednou povinnou výbavou sú chirurgické rukavice a ideme.
Najprv prejdeme dverami, za ktorými je modrý záves s nápisom: Koronavírus. Samostatné pracovisko. Pre pacientov s podozrením na koronavírus. Sme v nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota na covidovom oddelení.
V ochranných pomôckach nás chytá klaustrofóbia
Kým sa stihnem zorientovať, bojujem s vnútornými pocitmi. Je mi teplo, zle sa mi dýcha, cez čiapku a kapucňu slabo počujem a zle vidím. Na chvíľu ma prepadnú klaustrofobické pocity. Fotograf na tom nebol o nič lepšie. Oboch nás na chvíľu prepadli pocity úzkosti.
Prvé minúty šoku a úzkosti máme za sebou. Všímame si, že oddelenie je rozdelené do viacerých miestností. Na lôžkach vidíme aj mladých ľudí. Väčšina pacientov spí. Jednému staršiemu pánovi práve priniesla sestrička obed. Nechceme ich rušiť. Po oddelení stále chodí pracovník s chlórom, ktorý strieka do vzduchu, aby ho dezinfikoval.
Niektorí pacienti majú obyčajné kyslíkové masky, niektorí dýchajú pomocou prístroja high flow, ktorý im dodáva vysoko prietokový kyslík. Ak ani to nepomôže, musia ísť do umelého spánku a na umelú pľúcnu ventiláciu. Takýchto pacientov majú v Rimavskej Sobote päť a ležia na Oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny v inej časti budovy.
Nakazil mamu, ktorá zomrela
Zdravotníci sa o očkovaní s pacientami rozprávajú. Námestníčka pre ošetrovateľskú starostlivosť Anna Antalová si spomína na ťažké situácie, keď na oddelení skončili rodinní príslušníci. „Vtedy si vstupujú do svedomia, že mohli urobiť viac. Stretli sme sa aj s prípadom, že pacient odmietol očkovanie, nakazili svoju mamu, ktorá potom zomrela. To sú veľmi ťažké veci,“ hovorí nám so slzami v očiach sestra.
Ako vôbec vyzerá starostlivosť o pacientov? Personál je pri nich nepretržite. „Starostlivosť je extrémne náročná. Od rána začína hygiena a plnenie biologických potrieb. Tím začína službu ako na bežných oddeleniach. Samozrejme, musíme podávať kyslíkovú terapiu, sledovať hodnoty a hlásiť ich lekárom. Ak sú niektoré hodnoty kritické, musíme okamžite volať lekára. To sú veci, ktoré sú dennodenné,“ opisuje prácu Antalová.
Lekári robia vizitu, merajú pacientom saturáciu kyslíka, tlak a pulz či stav vedomia. Tí, ktorí sú len na kyslíku, sa o seba dokážu postarať. Vedia používať toaletu aj sa sami najesť pri stolíku. Horšie je to so staršími pacientmi, ktorí sú menej mobilní. Im musí personál pomáhať. Na umelej pľúcnej ventilácii sú už pacienti v bezvedomí a celá hygiena je tak v rukách sestier.
Všetko majú zdravotníci ešte viac sťažené, pretože musia byť neustále v ochranných oblekoch, v ktorých je bežnému človeku teplo po piatich minútach. Personál to zvláda aj v 12-hodinových službách. V každej službe sú okrem sestier aj sanitár a jeden zdravotník od vojakov, ktorí pomáhajú na covidových oddeleniach.
Od práce v nemocnici ich odhovárali príbuzní
Zdravotníci z Rimavskej Soboty majú obavy, kam smeruje súčasná situácia, ktorá už pripomína druhú vlnu. V čase našej návštevy je počet covidových lôžok obsadený na takmer sto percent a odborníci upozorňujú, že ešte nie sme na vrchole tretej vlny.
„Samozrejme, máme obavy. Zažili sme druhú vlnu, ktorá bola veľmi zlá aj z pohľadu hospitalizovaných, aj úmrtí. Niektoré postupy budeme kopírovať z druhej vlny. Máme už vybudovaný systém spolupráce s okolitými nemocnicami a vieme si presúvať pacientov. Musím však povedať, že som skeptický, či vôbec okolité nemocnice budú mať voľné lôžka pre pacientov z iných nemocníc. Myslím si, že cesta skôr pôjde pridávaním kyslíkových lôžok,“ myslí si primár Zachar.
Sestra Antalová priznáva, že v priebehu najťažších mesiacov boli na oddeleniach aj slzy. Počas krízy sa však podľa nej ukáže, kto je aký človek a jej tím to podľa nej zvládol. Po druhej vlne odišli z nemocnice len staršie kolegyne, ktoré by už zrejme aj tak odišli do dôchodku. Mali kolegyne, ktorých od práce v nemocnici odhovárali príbuzní. Nakoniec však ostali.
Čo lekárov teší, je to, že dnes už vedia zachrániť niektorých pacientov, ktorí by v druhej vlne nemali šancu. Vďaka očkovaniu. „Mali sme mnohých pacientov, ktorí mali rozsiahly zápal pľúc, boli to rizikoví pacienti s obezitou a boli zaočkovaní. Naše pozorovanie je také, že rizikoví mladší zaočkovaní pacienti majú vyššiu šancu vyliečiť sa,“ hovorí Zachar.
Najviac opatrní treba byť pri vyzliekaní
Z covidového oddelenia nás vyprevádza zdravotná sestra Mariana Sihelská. Opäť stojíme pred modrým závesom. Hovorí, že pobyt na covidovom oddelení zvyčajne nie je ten rizikový moment. Najčastejšie sa ľudia nakazia pri vyzliekaní z ochranného oblečenia. Vírus totiž môže byť na povrchu a pri nesprávnej manipulácii si ho môžeme preniesť na pokožku a odtiaľ sa môže dostať do nášho tela.
Sihelská preto pred nami stojí a krok po kroku hovorí, ako si máme pomôcky vyzliecť tak, aby sme sa nedotýkali vecí z vonkajšej strany. Nakoniec si ešte vydezinfikujeme ruky, kameru aj fotoaparát.
Sme radi, že sme si kombinézu dali konečne dole. Rozostril sa nám zrak a konečne lepšie dýchame. „Všetkých, čo odmietajú očkovanie, by som tu dala dvanásť hodín pracovať a nech len umývajú dlážku. Ani by sa nemuseli o nič starať, len umývať dlážku v tomto overale. Som zvedavá, ako dlho by to vydržali,“ povzdychne si sestra.
Napriek psychicky a fyzicky ťažkej práci sa na pacientov nemôžu hnevať. Zaočkovaným aj nezaočkovaným sa venujú rovnako dôsledne. „Slobodne sa rozhodli, boli ovplyvnení nejakými faktormi. Zdravotnú starostlivosť im dáme rovnakú ako zaočkovaným. Mrzí nás, keď vidíme, že neočkovaní majú horší priebeh,“ komentuje situáciu lekár Zachar.
Sestra Antalová sa priamo podieľa na očkovaní a je súčasťou aj výjazdových očkovacích tímov. Je jej ľúto, že už nemôžu chodiť do regiónov tak často ako v lete, pretože zdravotníci sú už potrební na oddeleniach. Výjazdové očkovanie je preto spomalené.
Mladým ľuďom odkazuje, aby si uvedomili, že rozhodnutie nedať sa zaočkovať môže ovplyvniť životy ich blízkych. „Niekoľko mesiacov som svojich rodičov nevidela. Aj mladí ľudia by si mali uvedomiť, čo sa stane, keď náhodou prídu domov pozitívni. Budú si to niesť so sebou celý život. Každý by si mal uvedomiť, že nerozhodujeme len o sebe, ale nesieme zodpovednosť aj za tých okolo nás. Potom vidím sestry, ktoré plačú. Na to sa veľmi ťažko pozerá a musím ich presviedčať, že ešte kúsok vydržíme,“ hovorí so smútkom zdravotníčka v prvej línii.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
