Prešli sme juh stredného Slovenska a snažili sa nájsť dôvody, prečo ľudia odmietajú očkovanie.
Južné regióny Novohrad, Gemer a Malohont sú najmenej zaočkované oblasti Slovenska. Podobne nízke čísla evidujú aj v niektorých obciach na Kysuciach, severovýchode Slovenska alebo v okolí Košíc či Prešova. Vyššie spomenuté regióny však nemajú ani okresné mestá, ktoré by ich potiahli dopredu. Mestá ako Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Lučenec či Revúca nedosahujú ani celoslovenský priemer.
V okrese Revúca sa nachádza aj obec s celkovo najnižšou zaočkovanosťou na Slovensku. Vakcínu v obci Sása dostalo len päť percent obyvateľov.
Našli sme však obec, ktorá na mape južného Slovenska vyčnieva. Pri prechádzaní touto oblasťou sme mali pocit, že ideme z jedného extrému do druhého. Dedina Olováry v okrese Veľký Krtíš dosiahla 63-percentnú zaočkovanosť a dôchodcov majú zaočkovaných na 99 percent. Zisťovali sme, ako sa im to podarilo a čo sa s nízkou zaočkovanosťou ešte dá robiť v ďalších kútoch pohraničnej oblasti.
Orbánovi dôverujú viac ako slovenskej vláde
Prichádzame do Olovárov. Má menej ako tristo obyvateľov a v čase obeda tu neuvidíte živú dušu. Na obecnom úrade je len zamestnankyňa, ktorá má práve online školenie. Nájdete tu futbalový štadión, kostol, cintorín, domy a krčmu, ktorá je od marca 2020 zatvorená, a krčmárka ju už nemieni otvoriť. Po chvíli čakania sa objaví starosta Jozef Vízi.
Ako sa teda Olovárom podaril zázrak v podobe vysokej zaočkovanosti? Starosta načrtol odpoveď: Viktor Orbán.
Starosta sa totiž pri mnohých otázkach o očkovaní a opatreniach vracia k maďarskej vláde, ktorá podľa neho zvláda pandémiu lepšie ako tá naša. Po chvíli však dodá, že nie je orbanista a nesúhlasí s krajnosťami.
„Naša obec je z 80 percent maďarskej národnosti, takže tu viac-menej sledujú dianie v Maďarsku. Tam boli opatrenia lepšie odôvodnené a vysvetľované ako u nás. V Maďarsku vysvetľovali lepšie aj potrebu očkovania,“ vysvetľuje Vízi.
Maďarská vláda podľa neho podala opatrenia „po lopate“ a pochopil ich aj 80-ročný človek, ale aj zamestnávatelia a pracujúci. Na Slovensku boli vraj opatrenia podávané formou vyhrážok.
Nie je to však len Viktor Orbán, komu dôverujú ľudia z Olovárov. Podľa starostu pomáha aj to, keď ľudia poznajú zdravotníkov, ktorí bojujú s COVID-om v prvej línii. V obci žije primár z lučeneckej nemocnice, ktorý bol aj jeden z prvých, kto sa COVID-om nakazil. Ľudia tak prišli do priameho kontaktu s niekým, kto sa infikoval a nevideli ho len v televízii. Pomáha aj to, keď zdravotníci rozprávajú ľuďom o tom, čo vidia na covidových oddeleniach.
„Moja manželka je zdravotná sestra, počas druhej vlny bola premiestnená na infekčné oddelenie v nemocnici v Lučenci. Aj moja nevesta je zdravotná sestra na infekčnom oddelení. Viem teda, čo znamená ťažký priebeh. Keď už ostrieľaná zdravotná sestra príde domov s plačom po tom, čo sa všetko udialo za jednu službu, je to vážne. Teraz sú zase v koncoch,“ hovorí Vízi.
Sú nevzdelaní, ale dá sa s nimi dohodnúť
Opačným prípadom je spomínaná obec Sása. Starostka Mária Bystránová hovorí, že sú chudobná dedina, kde 90 percent obyvateľov tvoria Rómovia. Narážajú na dva problémy: neschopnosť ľudí cestovať do mesta za očkovaním a hoaxom, ktorým ľudia v dedine veria.
Pred dvoma mesiacmi, keď k nim prišla mobilná očkovacia jednotka, sa dalo zaočkovať len päť ľudí. Zo Sásy do Revúcej je to 23 kilometrov, preto inú možnosť ako mobilné očkovanie nemajú. Teraz starostka organizuje ďalšie kolo a teší sa, že záujem sa zvýšil. Prihlásilo sa jej už 20 občanov. Pomohlo vraj to, že ľudia videli, že tým prvým piatim „odvážlivcom“ nebolo po očkovaní nič a nemali nežiaduce účinky.
Svoje urobil aj strach, pretože v okolitých dedinách sa už začala tretia vlna a hlásia prvých infikovaných.
„Ja si myslím, že je tu stále možnosť ľudí presvedčiť k očkovaniu. U nás sú chudobní a nevzdelaní ľudia, ale dá sa s nimi dohodnúť. Nie sú agresívni. Nie sú tu hádky, bitky ani krádeže. Žijeme si tu spokojne. Určite pomôže aj osobné presviedčanie starostov,“ myslí si Bystránová.
Strach z nežiaducich účinkov vakcíny je aj podľa prieskumu najčastejšou príčinou, prečo sa ľudia nedali zaočkovať. Podľa prieskumu Slovenskej akadémie vied Ako sa máte, Slovensko? takmer tretina ľudí, ktorí odmietajú očkovanie, by sa dala zaočkovať, ak by sa preukázalo, že vakcíny sú bezpečné.
Ani lekár jej nevie povedať, či sa dať zaočkovať
Zo strachu pred vakcínou sa nedala zaočkovať ani staršia pani, ktorú stretávame v obci Pinciná, v okrese Lučenec. Aj táto dedina zápasí s nízkou zaočkovanosťou. Zatiaľ dosiahli vyše 37 percenta zaočkovaných prvou dávkou.
Pani hovorí, že má problémy s cievami a vykašliava krv. Bojí sa, že očkovanie by jej stav ešte zhoršil. Či jej stav nezhorší aj ochorenie COVID-19, nevylučuje. Je však zmätená, pretože ani lekár jej nevedel povedať, či sa má dať zaočkovať alebo nie. Z domu vychádza, len keď ide von so psami. Aj pri prechádzke sme ju stretli s respirátorom.
Podľa starostky Pincinej Jany Votoupalovej je veľký problém, ak ani lekári nestoja jednotne za očkovaním. Ľudia sa zvyčajne spoliehajú na slová obvodných lekárov, ktorým dôverujú. Priznáva, že sú prípady, keď je zdravotný stav pacienta zlý a očkovanie by mu mohlo poškodiť. Či je to aj prípad pani z Pincinej, nevieme. Starostka Votoupalová však ako príklad dáva svojho brata, ktorému operovali srdce a o mesiac sa dal zaočkovať proti COVID-u.
„Lekár mu povedal, že nemá nad čím premýšľať, pretože prípadný COVID by bol pre neho fatálny,“ hovorí Votoupalová. Aj v Pincinej to najprv skúšali cez mobilné očkovanie. Starostke sa podarilo presvedčiť 15 ľudí, aby sa dali zaočkovať v kultúrnom dome. Teraz sa jej banskobystrická župa ozvala znova s ponukou mobilného očkovania pod podmienkou, že nahlási znova minimálne 15 ľudí. Podľa starostky je to už nereálne.
„Prešla som celú obec osobne. Vytypovala som si 15 ľudí, ktorých som oslovila. Boli takí, ktorí mi povedali: ‚Prepáč, zatiaľ sa nedáme. Ešte čakáme, ako sa to celé vyvinie.‘ Mám tu ľudí, ktorí chodia do Rakúska pracovať. Oni sa radšej stále testujú a nedali sa očkovať,“ vysvetľuje Votoupalová.
Hovorí, že má strach z tretej vlny, ktorá sa podľa nej valí extrémne rýchlo. Za posledných osem dní jej regionálni hygienici nahlásili šesť infikovaných. V obci s 200 obyvateľmi je to veľmi veľký skok.
„Za celý október sme hospitalizovali 90 pacientov, z toho štyria potrebovali umelú pľúcnu ventiláciu. Z týchto 90 pacientov bolo 19 očkovaných a 71 nebolo očkovaných. Ešte výraznejší rozdiel vidíme na počtoch úmrtí. Za toto obdobie u nás zomrelo 24 pacientov, z toho len dvaja boli zaočkovaní,“ hovorí Zachar.
Teší ho, že sa im podarilo zachrániť pacientov, ktorí by v druhej vlne nemali šancu. Podarilo sa im to vďaka tomu, že boli zaočkovaní a ich organizmus tak napokon boj s infekciou zvládol.
Na poplach už bije aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Žiada razantnejšie opatrenia, pretože na celom Slovensku máme už len pár voľných lôžok s umelou pľúcnou ventiláciou. Deň čo deň sa lôžka plnia pacientami, ktorí potrebujú kyslíkovú terapiu a nemocnice musia odkladať plánované operácie a vyšetrenia. V Rimavskej Sobote na niekoľko mesiacov odložia ortopedické a gynekologické operácie.
Námestníčka pre ošetrovateľskú starostlivosť nemocnice v Rimavskej Sobote Anna Antalová so slzami v očiach spomína na druhú vlnu. Išli na dno svojich síl a niektorí zdravotníci aj odišli.
„Počúvame niekedy naozaj ťažké príbehy, keď rodinní príslušníci smútia nad stratou svojho blízkeho a sami sa ocitnú na oddelení. Vtedy si vstupujú do svedomia, že mohli urobiť viac. Stretli sme sa aj s prípadom, že pacient odmietol očkovanie, nakazili svoju mamu, ktorá potom zomrela. To sú veľmi ťažké veci,“ hovorí Antalová.
Lekári sa však na pacientov, ktorí odmietajú vakcínu, nehnevajú. Pomôcť im musia rovnako ako zaočkovaným. Antalová počas druhej vlny nevidela svojich rodičov niekoľko mesiacov, pretože sa bála, že by ich nakazila. Mladí ľudia by si podľa nej mali uvedomiť rovnakú zodpovednosť za svoje činy.
„Každý by si mal uvedomiť, že nerozhodujeme len o sebe, ale nesieme zodpovednosť aj za tých okolo nás. Potom vidím sestry, ktoré plačú. Na to sa veľmi ťažko pozerá a musím ich presviedčať, že ešte kúsok vydržíme,“ dodáva Antalová.
Ani našich rodičov sa nikto nepýtal, či nás majú zaočkovať
Ako teda von z veľkej neistoty, strachu a hnevu, ktoré panujú v spoločnosti po roku a pol pandémie? Starostovia malých obcí zhodne tvrdia, že cestou je už len povinné očkovanie.
„Mojej mamy sa nikto nepýtal, či ma budú očkovať proti čiernemu kašľu, proti kiahňam či proti tuberkulóze. Bol očkovací preukaz a bolo prikázané, aké očkovanie tam musí byť zapísané. Pamätám si, ako som chodil na základnú školu v 70. rokoch, triedny učiteľ si vyzbieral žiacke knižky, kde napísal oznam rodičom, že sa deti budú na druhý deň očkovať a nech je dieťa vhodne oblečené. Rodič to podpísal, ďalší deň som si nedal košeľu, ale tričko a išiel som do školy. Rodičia ani nevedeli, či ma očkujú či nie,“ hovorí starosta Olovárov Vízi.
Súhlasí aj starostka Pincinej Votoupalová. „Ja som zástankyňa povinného očkovania. Nás ako detí sa tiež nikto nepýtal, či sa chceme dať zaočkovať a obránili sme sa tuberkulóze a ďalším ochoreniam tým, že nás zaočkovali. Viem, že veľa politikov povie, že nikoho nemôžeme nútiť, ale povedzte mi, ako inak dosiahneme vyššiu zaočkovanosť?“ pýta sa Votoupalová.
Myslí si, že treba, aby sa do kampane aktívne zapojili aj obvodní lekári a aby sa cez médiá dostali k ľuďom aj negatívne príbehy o COVID-e. Ľudia musia podľa nej vidieť, aké fatálne následky môže mať COVID a že vakcínou sa môžu vyhnúť ťažkému priebehu.
„Myslíme si, že jediná možnosť, ako bojovať a prežiť tretiu vlnu, je správať sa korektne, znížiť kontakt s ľuďmi, očkovať sa a rešpektovať prijaté odporúčania od našich odborníkov. Stačí sa správať logicky a slušne,“ uzatvára primár Zachar.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
