Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že tranzit plynu z Azerbajdžanu môže byť zariadený rýchlo, ale potrebuje signál záujmu zo Slovenska. Odborníka na oblasť energetiky Radovana Potočára sme sa spýtali, či má Baku dostatok plynu, akú úlohu zohral nátlak premiéra Roberta Fica a či hrozí, že pôjde o „preoblečený“ ruský plyn.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu (25. 1.) vyhlásil, že Ukrajina je pripravená na tranzit azerbajdžanského plynu. Túto možnosť prediskutoval s prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom.
„Nedovolíme Rusom, aby z toho profitovali,“ povedal Zelenskyj. „Ale necháme Azerbajdžancov zarobiť? S radosťou. Pomôžeme Slovákom? Tiež s radosťou. Môžeme to urobiť rýchlo, podpísať zmluvu a všetko pripraviť,“ dodal na stretnutí s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou.
Zelenskyj však zdôraznil, že realizácia tohto plánu závisí od podpory zo Slovenska a ďalších zainteresovaných strán vrátane odštiepeneckého regiónu Moldavska - Podnesterska.
Vyjadrenia Zelenského okamžite rezonovali na slovenskej politickej scéne. Koaliční poslanci Smeru-SD Richard Glück a Tibor Gašpar tvrdili, že ide o zásluhu premiéra Fica. Naopak, líder opozície Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska uviedol, že túto možnosť otvoril svojou návštevou v Kyjeve, kde rokoval so Zelenským.
Radovan Potočár, analytik v oblasti energetiky, však upozorňuje, že tranzit azerbajdžanského plynu bol dlhodobou témou, na ktorú sa Ukrajina pripravovala ešte predtým, ako Fico či Šimečka vstúpili do diskusie.
„Scenár, o ktorom sa teraz hovorí, bol na stole už dlhšie. Vyzerá to tak, že ukrajinská strana mu je naklonená,“ uviedol Potočár.
Pripomenul, že Kyjev už približne rok a pol avizoval, že nepredĺži tranzitnú zmluvu s Ruskom, keďže príjmy z ruského plynu financujú Putinovu agresiu.
Plyn z Azerbajdžanu je jednou z možností, ktoré Ukrajina a jej partneri zvažovali. Prezident Zelenskyj už v júli 2024 vyhlásil, že Ukrajina chce zostať tranzitnou krajinou a pomáhať západným susedom zaistiť ich energetickú bezpečnosť.
Ani počas sporov s Robertom Ficom Zelenskyj nikdy nevylúčil túto možnosť, a tvrdil, že je otvorený možnosti prepravovať cez územie krajiny iný plyn než ten ruský.
Podľa Potočára nie je pravdepodobné, že Fico zohral v rozhodnutí Zelenského kľúčovú úlohu.
„Premiér Fico nikdy nebol v Kyjeve a návšteva Moskvy sotva motivovala ukrajinskú stranu k ústupkom,“ myslí si analytik.
Potočár zdôrazňuje, že Slovensko by sa malo sústrediť na rokovania o tranzite a jednať práve s Ukrajinou.
Slovensko sa tiež musí sústrediť na diverzifikáciu zdrojov plynu. Azerbajdžanský plyn by totiž nedokázal plne nahradiť ruské dodávky.
„Ide o malé objemy, ktoré by nedokázali pokryť našu spotrebu. Bol by to zrejme len malý diel do celej skladačky. Najlepšou stratégiou je nakupovať plyn z viacerých zdrojov, aby sme sa vyhli závislosti od jedného dodávateľa,“ dodáva analytik.
Slovensko má v súčasnosti uzavreté zmluvy s medzinárodnými dodávateľmi, ako sú Shell, Exxon Mobil, BP, ENI alebo RWE.
Azerbajdžanu sa síce darí navyšovať kapacity ťažby, podľa deklarovaných štatistík ročne ťaží približne 50 miliárd kubických metrov plynu, no jeho exportné kapacity sú obmedzené nedostatočnou infraštruktúrou.
Krajina sa spolieha na potrubnú prepravu, ktorá neumožňuje masívne navýšenie dodávok. V súčasnosti nedokáže plyn spracovávať do formy stlačeného zemného plynu, čo by umožnilo jeho neobmedzený transport.
„Export plynu do EÚ za posledné roky síce rastie, ale nie nejako závratne. Ak sa pozrieme na roky 2022 – 2024, export plynu do Únie sa pohyboval na úrovni 12 až 13 miliárd metrov kubických,“ pripomína.
Oproti tomu Rusi pred vojnou dopravovali do Európy 150 až 200 miliárd metrov kubických ročne. V minulom roku (2024) toto číslo kleslo na 15 miliárd metrov kubických.
Nie každý je však s možnosťou dodávok plynu z Azerbajdžanu nadšený. Bývalá eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová tvrdila, že existuje hrozba, že by mohlo ísť o „prezlečený“ ruský plyn.
„Táto hrozba je reálna. Najviac by som zbystril pozornosť vtedy, ak by odrazu z roka na rok stúpli dovozy azerbajdžanského plynu na neuveriteľne vysoké čísla. Vieme pritom, že existujú obmedzenia kapacít,“ varuje analytik.
Pri plyne sa, na rozdiel od ropy, nedá tak ľahko určiť krajina pôvodu, pretože jeho zloženie je podobné. U ropy však zohráva kľúčovú úlohu jej hustota a podiel síry. Niektoré ropné rafinérie nie sú schopné spracovať ropu iného pôvodu ako tú, na ktorú boli vybudované. To má byť prípad aj bratislavského Slovnaftu.
Naopak, pri plyne takéto problémy prakticky neexistujú, čo umožňuje uskutočňovať takzvané virtuálne obchody. Objednaný plyn tak nemusí byť originálny produkt z produkcie dodávateľa – môže to byť aj plyn iného pôvodu.
„Ak si napríklad slovenský SPP nakúpi plyn z akejkoľvek vzdialenej lokality, reálne môže prísť na Slovensko plyn z bližšieho zdroja. A tam sa potom odlišuje fyzický tok a obchodný tok, pričom na konci dňa je dôležité, kto komu platí a koľko, než samotný fyzický tok,“ vysvetľuje Potočár.
Otázne však je, či by Ukrajinci boli ochotní akceptovať takéto machinácie, keďže od začiatku je podmienkou, aby nešlo o ruský plyn.
Kyjev a Baku majú dve možnosti, ako plyn prepravovať. Prvou by bola trasa z Azerbajdžanu cez Turecko, Balkán a Moldavsko na Ukrajinu.
„To by Rusko kompletne obišlo. Touto trasou sa však nedajú prepravovať nejaké závratné objemy plynu na Ukrajinu a už vôbec nie na Slovensko. Rusov by však úplne obišli. Existuje však riziko, že by sa Rusi pokúsili zničiť infraštruktúru na Ukrajine, ktorá by toto riešenie umožnila,“ vysvetľuje.
Druhou možnosťou by bol práve tranzit cez Rusko, následne Ukrajinu a Slovensko.
Ministri zahraničia Európskej únie rokujú o ďalších sankciách pre Rusko, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
Pilot Viktor Vincze o katastrofe
Neveria, že niekto prežil
Svetoví šampióni pôsobili v USA dlhé roky
