V lebke mladého muža vedci objavili obsidiánové sklo. Pomocou analýzy dospeli k záveru, že vzniklo z mozgového tkaniva pri výbuchu sopky.
Vedci objavili človeka, ktorého v roku 79 nášho letopočtu zabil výbuch talianskej sopky Vezuv. V jeho lebke našli v roku 2020 čiernu sklovitú látku nazývanú aj obsidiánové sklo, ktorej vznik si sprvu nevedeli vysvetliť, píše sa v archívnom článku od CNN.
Pozostatky tejto obete výbuchu objavili v meste Herculaneum, ktoré bolo spolu s Pompejami zničené sopečnou erupciou. Podľa ich analýzy malo ísť o mladého muža, ktorého našli ležať tvárou dole na posteli zasypanej sopečným popolom.
Po piatich rokoch skúmania a otázok sa však zdá, že konečne našli vysvetlenie. Vypracovali sled udalostí, ktoré pravdepodobne tohto človeka zabili a viedli k vytvoreniu jedinečného a záhadného skla, na ktoré sa zmenilo jeho mozgové tkanivo, informuje CNN.
Vďaka novej analýze vzoriek skla, ktoré objavili vo vnútri lebky a miechy, zistili, že telo mladíka muselo byť veľmi rýchlo zahriate na viac ako 510 stupňov Celzia a následne sa prudko ochladilo. Prostredníctvom tejto teplotnej zmeny sa v mozgu a v mieche pri procese vitrifikácie vytvorilo sklo.
„Proces premeny čohokoľvek tekutého na sklo je rýchle chladenie, nie rýchle zahrievanie. Obsidiánové sklo, teda vulkanické sklo, vzniká, keď sa láva veľmi rýchlo ochladí, napríklad tam, kde vstupuje do vody,“ povedal vulkanológ Guido Giordano, ktorý je hlavným autorom štúdie zameranej na tento jedinečný jav publikovanej v časopise Scientific Reports.
Sklo v lebke mladíka však nevzniklo samotnou erupciou ako takou, ale pravdepodobne extrémne horúcim oblakom popola, ktorý sa rýchlo rozptýlil.
Vedci sa domnievajú, že lebka a chrbtica mladého muža pravdepodobne chránili mozog pred úplným tepelným rozpadom, čo umožnilo vytvoriť fragmenty jedinečného organického skla.
Na dosiahnutie nálezov Giordano a jeho kolegovia systematicky chladili a zahrievali úlomky skla odobratého z vnútra lebky a chrbtice, aby pochopili, aký stupeň tepla a následného ochladzovania je potrebný. Zistili, že mozgové tkanivo sa premenilo na sklo pri teplote najmenej 510 stupňov Celzia.
Forenzná antropologička Alexandra Morton-Haywardová však výskumu oponuje a nemyslí si, že obsidiánové sklo vzniklo z mozgového tkaniva. Ochladenie by v takom prípade podľa nej muselo prebiehať rapídne rýchlo a teploty by za krátky čas museli klesnúť hlboko pod nulu, čo sa vraj nemohlo stať.
Giordano povedal, že niet pochýb o tom, že sklo je organického pôvodu. Predchádzajúci výskum ukázal, že neuróny a proteíny v mozgu jednotlivca boli zachované, poznamenal.
Islandská sopka opäť ožila. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
