Domáce rozpočty sú pod veľkým tlakom. Každý premýšľa o tom, ako optimalizovať svoje výdavky. Kým pred rokom a pol nám deň pred výplatou zostávalo v priemere 15 % z predošlej výplaty, minulý rok v treťom štvrťroku to bolo už len 5%.
Podľa ekonomických analytikov v roku 2022 v dôsledku celkovej inflácie na úrovni 12,8 % klesla kúpyschopnosť reálnych miezd na Slovensku priemerne o 4,5 %. Aj napriek tomu však dopad inflácie zmiernil tzv. efekt odloženej spotreby a úspor z čias koronakrízy.
„Hoci sme minulý rok zaznamenali rekordne vysokú infláciu, tržby obchodníkov rástli. Nebolo to spôsobené tým, že by sme kupovali drahšie tovary a služby, ale nakupovali a míňali sme viac. Celý vlaňajší rok ekonomika Slovenska rástla a výrazne to bolo spôsobené práve spotrebou obyvateľstva,“ uviedla v diskusii Vizionári finančná analytička Eva Sadovská.
Našetrené peniaze sa však v mnohých domácnostiach minuli a skutočný dopad ekonomickej situácie možno očakávať práve v tomto období, kedy dopyt po tovaroch a službách klesá. „Vysokú infláciu spôsobujú primárne vysoké ceny energií. Keď sa tento rast podarí zastaviť, môžeme čakať, že ceny všetkých tovarov a služieb na ne naviazaných prestanú tak výrazne rásť. Výraznú infláciu sa však nepodarí skrotiť ešte minimálne rok,“ hodnotí ekonomický expert Ivan Kahanec.
Vyhliadky však nemusia byť až také pesimistické. „Očakáva sa mierne spomalenie tempa inflácie. Z hľadiska celého roka 2023 však treba počítať so zdražovaním na úrovni okolo 10 %. Čo je však pozitívne, nominálne platy by mohli rásť mierne rýchlejšie, alebo aspoň porovnateľne ako celková inflácia. Zarábajúci ľudia si tak budú môcť v priemere dovoliť porovnateľné množstvo tovarov a služieb ako vlani,“ dopĺňa Eva Sadovská.
Online diskusia s moderátorkou Zlaticou Puškárovou sa týkala aj trendov v poistení ako nástroji pre zmiernenie negatívnych následkov krízy v chode domácností. „Čo sa uzatvárania životného poistenie týka, počas uplynulých troch krízových rokov možno pozorovať nárast záujmu Slovákov,“ hodnotí generálny riaditeľ poisťovne KOOPERATIVA Vladimír Bakeš. Súvisí to podľa neho aj s nárastom predaja úverov v danom období, kedy sa stáva trendom dohodnúť si priamo aj úverové poistenie.
To dáva zmysel v prípade, že nie ste schopní splácať úver či hypotéku a túto povinnosť za vás prevezme poisťovňa. „Významnou zmenou v chápaní životného poistenia bolo covid obdobie. Z našich štatistík vieme, že slovenské poisťovne vyplatili pozostalým, resp. tým, ktorí sa z dôvodu covidu dostali do ťažkých životných situácií, takmer 30 miliónov eur. A to častokrát aj nad rámec poistných podmienok,“ hovorí Vladimír Bakeš, podľa ktorého z dát poisťovne vyplýva, že za ostatných 5 rokov mala poistnú udalosť v priemere každá piata zmluva životného poistenia.
Zatiaľ čo v minulosti chápali Slováci životné poistenie vo veľkej miere ako formu sporenia, dnes je tomu už inak. „Životné poistenie sa za posledné desaťročia výrazne zmenilo. Dnes sa už 90 % poistení uzatvára ako rizikové životné poistenie, ktoré má kryť výpadky príjmu. A to nielen v prípade smrti,“ vysvetľuje CEO poisťovne UNIQA Martin Žáček. V ostatnej dobe pribúda poistenie rizika kritických chorôb, ako napr. infarkt či mozgová príhoda. „Pred dvadsiatimi rokmi bolo týchto diagnóz pár, dnes ich je už niekoľko desiatok. Rastie záujem aj o poistenie invalidity – nejde pritom len o úrazy, ale najmä dlhodobé ochorenia,“ uviedol zástupca poisťovne.
Experti upozornili počas diskusie aj na problém neaktuálnych poistných zmlúv. „V našej praxi sa stretávame so skutočne starými zmluvami klientov, niekedy uzavretými ešte v slovenských korunách. Tie neobsahujú kopec poistných krytí, poistná suma je už výrazne neaktuálna a podpoistenie je niekedy dosť dramatické. Tým sa klienti vystavujú veľkému riziku,“ povedal Ivan Kahanec.
To sa týka predovšetkým poistenia nehnuteľností a domácnosti, ktoré nie sú poistené na ich aktuálnu hodnotu, zohľadňujúcu aj infláciu cien stavebných materiálov a prác. Stačí rozdiel pár eur mesačne a hrozí vám, že v prípade škody a rekonštrukcie vám nebudú vyplatené tisíce eur, hoci ste poistení.
Tento problém rieši aktualizovanie poistných zmlúv indexačnými doložkmi, kedy dochádza k automatizovanému navyšovaniu poistných čiastok vzhľadom na infláciu. „Vo väčšine prípadov je to dnes už automatickým štandardom. Poisťovne sa snažia edukovať verejnosť, aby si poistné čiastky so svojimi poradcami aktualizovali a predchádzali tak podpoisteniu,“ uvádza Martin Žáček.
Podľa poisťovní sú na Slovensku približne dva milióny bytov a domov, z toho je poistená ani nie polovica. Pomôcť zvýšiť záujem o ich poistenie by mohlo aj zníženie daňového zaťaženia.
„Segment neživotného poistenia je zaťažený daňou z poistenia 8 %, čo v mnohých okolitých krajinách aj v rámci EÚ nie je. Úprava tohto zdanenia by mohla viesť k zlacneniu poistenia, čo by podporilo, aby sa ľudia viac poisťovali a boli chránení,“ odporúča analytik Ivan Kahanec. Ďalším nástrojom pre zvýšenie krytia domácností pred rizikom, na ktorom sa zhodli všetci odborníci, je aj systematické zvyšovanie finančnej gramotnosti obyvateľov, v čom má Slovensko tiež stále rezervy.
Pozrite si aj záznam z diskusie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
