Ako identifikačný prostriedok ich používajú kriminalisti od druhej polovice minulého storočia.
Odomykáme nimi smartfóny, alebo sa nimi prezentujeme v dochádzkových systémoch. Odtlačky prstov ako jedinečná metóda identifikácie osôb však slúžia najmä polícii. Kriminalisti ich musia neraz odoberať aj mŕtvym. Dôvodov je hneď niekoľko.
Odtlačky prstov odborne nazývané papilárne línie. Na svoje hlinené výrobky ich otláčali ako podpis už starí Gréci. Ako identifikačný prostriedok ich používajú kriminalisti od druhej polovice minulého storočia.
„Ak to porovnám s analýzou DNA, skúmanie odtlačkov prstov a identifikácia na základe odtlačkov prstov je takisto plnohodnotná identifikácia osoby. Je rýchlejšia, lacnejšia,“ uviedol Daniel Čechvala z Prezídia policajného zboru SR.
Policajti musia ísť s dobou a verejnosť, ktorá sleduje v televízii kriminálky, to od policajtov očakáva tiež. Vďaka tomu vznikol nový fenomén.
„Už bol aj odborne nazvaný ako CSI efekt. Na základe vplyvov rôznych seriálov z USA, ktoré ukazujú práce na mieste činu, nadobúdajú ľudia, ale veľakrát aj policajti a súdy dojem, že momentálne všetko vyrieši genetická analýza DNA,“ pokračoval Čechvala.
Policajti však vedia, že aj daktyloskopia, čiže skúmanie odtlačkov prstov má svoj nezastupiteľný význam. A to nielen pri identifikácii páchateľa.
„Na základe samotného pohľadu na tú stopu my nemôžeme povedať, že tú stopu zanechal páchateľ, alebo je to odtlačok prsta, ktorý vytvorila domáca osoba, častokrát tou domácou osobou je práve obeť toho trestného činu,“ povedal Čechvala.
A to je dôvod, prečo sa policajti musia naučiť odoberať odtlačky aj ľuďom po smrti. Zdokonaľovať sa prišli do Univerzintej nemocnice v Martine na Ústav súdneho lekárstva.
Viac v reportáži Mariana Lechana
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
