Odborníčka radí, ako komunikovať s deťmi tragédiu.
Podľa školskej psychologičky Lucie Košťálovej netreba útok študenta z gymnázia v Spišskej Starej Vsi generalizovať.
Samuel v učení vynikal, vymetal olympiády, vyhrával súťaže a bol aj vynikajúcim športovcom. Nadaný študent, ale s problémovým správaním. Hrôzostrašný incident, ktorý sa stal na gymnáziu, nebol jeho prvým prešľapom, pre políciu nebol preto nepopísaným listom.
Známky agresivity sa prejavili už v jeho mladom veku. Z materskej školy ho dokonca vylúčili, počas základnej školy mu venovali zvýšenú pozornosť. Neprispôsobivé správanie ho podľa našich informácií dostalo až do reedukačného centra.
Samuelovi diagnostikovali poruchu osobnosti, dokonca napadol spolužiačku a mal skončiť s podmienkou.
„Mladých ľudí, ktorí majú individuálny študijný plán, vynikajúce až excelentné výsledky v oblastiach, ktorým sa venujú a zároveň problémové správanie alebo správanie, ktoré vykazuje nejakú abnormalitu, máme veľa a nemáme ich presne zmapovaných,“ uviedla psychologička.
Individuálny študijný plán podľa nej slúži na to, aby psychológovia vedeli niekedy lepšie zasiahnuť alebo nastaviť intervencie.
„Ale zároveň je to riziko, že sa nám to dieťa vzdiali,“ tvrdí odborníčka.
O dieťati ani častokrát nemusia vedieť všetko. Nemusí sa totiž zdôveriť a zatajiť nepríjemné informácie môžu aj rodičia.
„Preto je veľmi dôležité, aby sme vytvárali odborné, ale aj ľudské spojenectvá, škola, žiak, rodič, aby sme vysvetľovali a vstupovali do toho, čo najviac, ale nikdy nevieme predpokladať, čo sa bude diať alebo aké následky to celé môže mať,“ spresnila Lucia Košťálová.
„Keď nám dieťa prechádza z jednej školy do druhej, tak vždy čakáme na to, čo s ním príde. Aké prídu informácie, závery odborných vyšetrení a či vôbec má a chce ich odstúpiť, pretože vždy to nie je povinnosťou,“ uviedla psychologička.
Sociologické štúdie podľa psychologičky naznačujú, že súčasná mládež naozaj viac odoláva rôznym ťaživým situáciám, ktoré predchádzajúca generácia nemala. Ide podľa nej o vojnový konflikt alebo pandémiu.
„Ukazuje sa tým, že sme vtedy izolovali, keď sme to potrebovali za dôležité mladých ľudí, tak stratili prirodzenú sociálnu, fyzickú schopnosť, ako sa vyrovnávať so záťažovými situáciami,“ konštatuje Lucia Košťálová.
Odborníčka zároveň radí, ako komunikovať s deťmi tragédiu.
Ako prvé sa u vekovo mladších detí prejaví strach.
„To, čo dokážu rodičia urobiť, je vytvoriť pocit bezpečia, aby to dieťa prichádzalo s tým, že je v bezpečnom prostredí a má koho požiadať o pomoc,“ radí psychologička.
S deťmi sa o danej situácii rozprávajte realisticky.
„Aby sa vyvarovali vyvodeniu nejakých záverov, súdov, hodnotení, generalizácií aj násilným naratívom. Zároveň ale realisticky povedali tomu dieťaťu, čo sa stalo a snažili sa ten svoj jazyk prispôsobiť veku dieťaťa,“ dodala detská psychologička.
Pozrite si reportáž z Televíznych novín zo 16. 1. 2025 o tom, čo sa nám podarilo zistiť o gymnazistovi, ktorý útočil s nožom na škole na Spiši:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
